V rámci veľtrhu Grüne Woche, ktorý každoročne navštevuje približne 400 tisíc spotrebiteľov a kde sa tento rok počíta s účasťou približne 70 ministrov poľnohospodárstva z celého sveta, stretnete naozaj kohokoľvek. Pri káve v tlačovom stredisku som sa náhodne stretli s Rogerom Waitom, hovorcom komisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Roger Waite pôsobí veľmi skromne a ochotne vždy si nájsť čas na rozhovor s vami. Pred niekoľkými mesiacmi sme spolu cestovali na návštevu odbytových organizácii v Holandsku a on otvoril notebook. Mal tam desiatky ešte neotvorených mailov. Keď som sa ho spýtal, či nečíta poštu od novinárov z celej Európskej únie, povedal, že dnes ešte nestihol. Chcel som preto vedieť, koľko mu chodí mailov. Spolu sme ich napočítali takmer tristo. Za jeden deň! Samozrejme poštu nerieši len on, ale ma team kvalitných spolupracovníkov. Na čokoľvek sa ich spýtate, mnohokrát vedia bez váhania odpovedať.

Slovenský agrárny novinár pritom vie, že takéto šťastie na hovorcov rezortného ministra nemáme. Väčšinou sú to ľudia, ktorí pôsobia ako sprostredkovateľ. Poviete im otázku a oni nájdu na ministerstve človeka, ktorý im o tri – štyri hodiny, niekedy aj o deň dodá odpoveď. Ak sa snažia improvizovať, zväčša to dopadne podobne, ako keď mi istá hovorkyňa pred rokmi povedala, že rezortné stránky ministerstva im spravuje ÚKSÚP. S kamennou tvárou som ju opravil a povedal: „snáď ÚVTIP, nie?“. A ona dušou profesionála povedala „alebo“. A bol som informovaný. Pri ľuďoch z Európskej komisie sa vám toto nestáva. Mnohokrát sa síce stratia v nič nehovoriacich frázach, ale Roger napríklad nie je ani tento prípad. Spýtate sa ho otvorene a on vás minimálne navedie na tú správnu odpoveď. Nikdy pritom nezabudne dodať „off records“ – bez nahrávania.

Dnes sme sa tak, ako doteraz vždy, rozprávali o reforme agrárnej politiky. Uviedol, že všetko je otvorené a rozhovory neustále prebiehajú. Každá krajina ma niekoľko priorít, ktoré chce silou mocou presadiť a konsenzus sa rodí ťažko. Veľa závisí od rozpočtu na budúce programovacie obdobie a ten by mal byť, ak všetko dobre pôjde, schválený v decembri tohto roku. Finálna verzia spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa tak do Európskeho parlamentu mohla dostať v marci, možno v apríli budúceho roku.

Čo sa týka zastropovania, vo vzduchu visí otázka posunutia hranice stropovania a absolútneho stropu. Túto otázku hovorca nezodpovedal, skôr uviedol, že súčasný stav, ktorý prihliada na mzdové náklady sa zdá spravodlivý a dôležitý k zabezpečeniu zamestnanosti. Netreba pritom zabúdať na to, že do zastropovania sa nebude počítať 30 percent platieb určených na ozeleňovanie. Napriek tomu, že Slovensko má druhú najväčšiu koncentráciu poľnohospodárstva v Európskej únii, by sa nás tento krok nemal významne dotknúť.

Najdôležitejšou prioritou Slovenska je odstránenie historického princípu vo vyplácaní priamych platieb. Súčasný navrhnutý systém síce v názve nepripúšťa historický princíp, realita je ale rozdielna. Pre celkový konsenzus medzi pôvodnou pätnástkou a novými členskými štátmi bude pravdepodobne nevyhnutné, aby sa prehodnotil súčasný návrh. To istou mierou pripustil aj hovorca, aj keď veľmi často spomínal nepriaznivé ekonomické vyhliadky. V tom prípade by mohlo dôjsť ku kráteniu peňažných prostriedkov pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka pre rozpočtové obdobie 2014-2020, čo by malo najväčší dopad pre nové členské štáty.

Po našom naozaj krátkom, niekoľkominútovom stretnutí sa išiel pripraviť na tlačovú konferenciu komisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorá sa mala začať už o pár minút. Z Berlína sme sa vám preto snažili ponúknuť aspoň niekoľko záchytných bodov, ktoré keď sa naučíme čítať, nám vedia určiť smer, akým sa pohne nová spoločná poľnohospodárska politika a tým aj naše chlebové odvetvie.