Show v znamení poľnohospodárstva a potravinárstva? Tieto slová nejdú úplne dohromady, ak pochopiteľne nehovoríme o najväčšej prehliadke chlebového odvetvia na svete – veľtrhu Grüne Woche v Berlíne. Pri tradične rozvinutých krajinách kde očakávame, že budú prezentovať to najlepšie čo dokážu z pôdy vyrobiť, tu nájdeme aj také, s ktorými by sme možno nepočítali. Arménsko, Srbsko, Ghana, Moldavsko, Bielorusko, alebo pobaltské štáty. Spolu 59 krajín s viac ako 1600 vystavovateľmi! Žiaľ, Slovensko znova chýba a to aj napriek tomu, že všetci jeho susedia vrátane Ukrajiny sa dnes (20. januára) otvoreného 77. ročníku Zeleného týždňa v Berlíne zúčastnia.

„Máme pred sebou zlatý vek poľnohospodárstva a potravinárstva?“ spýtal sa na začiatku svojho vystúpenia pri otváracom ceremoniály Jürgen Abraham, predseda Federácie nemeckého potravinárskeho priemyslu. Touto myšlienkou poukazoval najmä na vývoj na trhu, keď došlo k významnému nárastu záujmu o agrokomplex nie len zo strany investorov, ale aj politikov a médií.

„Až príliš dlho spoločnosť v priemyselne rozvinutých krajinách nebrala do úvahy dôležitosť odvetvia, ktoré má zásadný význam pre nás všetkých. Časy sa ale zmenili a my sa v súčasnosti nachádzame v situácii, keď si viac ako inokedy uvedomuje, ako obmedzené sú zásoby. A toto prináša obrovskú príležitosť pre zelený priemysel,“ uviedol Abraham.

Na oficiálnom otvorení, kde nechýbal ani komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, nemecká ministerka pôdohospodárstva, alebo prezident Nemeckej farmárskej únie uviedol aj kritické slová na tému novej agrárnej politiky.

„Európa má obrovský potenciál poľnohospodárstva, ktorý by sme mali čo najlepšie využiť z hľadiska nasýtenia sveta. Chcel by som sa preto spýtať, či si môžeme dovoliť vyňať ďalšiu časť výmery pôdy z produkcie,“ uviedol Abraham.

Podobné slová adresoval komisárovi aj Gerd Sonnleitner, prezident Nemeckej farmárskej únie, keď uviedol, že 7 percent pôdy vyčlenených pre úhorovanie je príliš obmedzujúce.

„Pán Ciolos, pri prehliadke Zeleného týždňa uvidíte, že všetky členské štáty zobrali otázku welferu zvierat, klímy a spotrebiteľov vážne. Tak ako ekonomické požiadavky sveta, ktorý naliehavo potrebuje potraviny šetrné k životnému prostrediu,“ povedal Gerd Sonnleitner.