Priame platby, ktoré tvoria I. pilier Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, podporia príjem slovenských poľnohospodárov v rokoch 2023 – 2027 sumou 410 miliónov eur ročne. Informuje o tom dokument Zhrnutie analýzy SWOT, analýzy potrieb a intervenčná stratégia Strategického plánu SPP z 29. októbra 2021. Priemerná platba na hektár má v nasledujúcom programovom období dosiahnuť 217 eur. V uvedenej sume sú okrem základnej platby napočítané aj podpory na ekoschémy, viazané platby, redistributívnu platbu či podporu mladých poľnohospodárov.

Jednou z najviac diskutovaných tém v súčasnosti sú ekoschémy. Na ich realizáciu bude vyčlenená pol miliarda eur, čo tvorí 25 percent objemu prostriedkov vyplatených z I. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027. Portál poľnoinfo.sk v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku a generálnym partnerom podujatia UniCredit Bank prispeje do diskusie konferenciou.

Ministerstvo životného prostredia očakáva, že agrorezort pripraví bilaterálne rokovanie k ekoschémam a intervenčnej stratégii. Ministerstvo pôdohospodárstva sa ale na takéto stretnutie nepripravuje. Diskutovať by pritom bolo o čom. Envirorezort pre poľnoinfo.sk veľmi otvorene kritizuje návrh ekoschém, ktoré pripravil agrorezort a cez ktoré má v najbližších rokoch pritiecť do poľnohospodárstva 513 miliónov eur.

Potravinárstvo na Slovensku je dlhodobo podfinancované a odsúvané na okraj záujmu. Konštatujú to potravinári, podľa ktorých sa sektor dostal do situácie, v ktorej si už ďalšie chyby a ignoráciu nemôže dovoliť. Štátu preto potravinári adresovali aj výzvu, aby zmenil svoj doterajší prístup a situáciu riešil.

Dočkali sme sa! Európske inštitúcie sa po dlhých rokovaniach konečne dohodli na podobe novej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Posledný supertrialóg pod taktovkou lúčiaceho sa portugalského predsedníctva Rady ministrov dospel na poslednom rokovaní k dohode. Portugalské predsedníctvo tak splnilo to, čo si predsavzalo.

Kde sa chová najviac hydiny alebo hovädzieho dobytka? Ktoré štáty sú lídrami v pestovaní sóje, zemiakov alebo tabaku? Vyskúšajte si náš kvíz, ktorý vás prevedie po štátoch Európskej únie.

Remízky, vetrolamy, solitéry – to všetko predstavuje priestor pre biodiverzitu na poliach. Ide o prvky, ktoré zadržujú vodu v krajine a napomáhajú aj v boji proti erózii. Snaha zmeniť krajinu a zvýšiť podiel takýchto prvkov, zaznieva z ministerstva pôdohospodárstva pomerne často. V praxi sa však zmeny dejú len pomaly. Častým argumentom je aj to, že takéto prvky nie sú štátom podporované, hoci poľnohospodári s nimi majú náklady aj prácu.

Ani májový trialóg medzi Radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou nepriniesol výsledky a zásadný pokrok v príprave spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tá mala platiť už po roku 2020 a hoci sa prvé diskusie o nej začali už v roku 2016, kompetentné orgány stále nie sú schopné dohodnúť sa. Hoci do májového rokovania vkladali nádeje aj slovenskí a českí poľnohospodári, výsledku sa nedočkali.