Ministerstvo životného prostredia očakáva, že agrorezort pripraví bilaterálne rokovanie k ekoschémam a intervenčnej stratégii. Ministerstvo pôdohospodárstva sa ale na takéto stretnutie nepripravuje. Diskutovať by pritom bolo o čom. Envirorezort pre poľnoinfo.sk veľmi otvorene kritizuje návrh ekoschém, ktoré pripravil agrorezort a cez ktoré má v najbližších rokoch pritiecť do poľnohospodárstva 513 miliónov eur.

Návrh vraj neprinesie zlepšenie životného prostredia

Na ekoplatby je od roku 2023 vyčlenená štvrtina prostriedkov určená pre I. pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky. Podpory sú náhradou za greeningové platby.

„Ministerstvo životného prostredia nie je úplne spokojné so súčasným stavom schém a pripravovanej stratégie spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ poslal nám odpovede štátneho tajomníka Michala Kiču envirorezort.

Ako ďalej vo svojom stanovisku informujú, nepovažujú aktuálny návrh za konečný a taký, ktorý by priniesol očakávané zlepšenie klímy a životného prostredia.

„Pravidelne v rámci pripomienkového konania poľnohospodárskych dokumentov upozorňujeme kolegov z rezortu pôdohospodárstva, že moderná poľnohospodárska politika štátu sa musí zamerať predovšetkým na zachovanie biodiverzity, ochranu prírodných zdrojov, zmierňovanie dopadov zmeny klímy (sucho a prívalové zrážky), diverzifikáciu plodín, pestrú krajinotvorbu, vytváranie ochranných a lúčnych pásov pre opeľovače, ako aj na podporu extenzívneho pasenia hospodárskych zvierat na trávnatých porastoch. Nemenej dôležité je v maximálne možnej miere obmedziť používanie chemikálií, obzvlášť pesticídov, a zamerať sa aj na vzdelávanie farmárov a poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú pri vysadených plodinách,“ uvádza v písomnom stanovisku Michal Kiča.

Konfliktom by mohlo zamedziť rokovanie

V ostatnom roku sme boli niekoľko ráz svedkami toho, že ministerstvo životného prostredia nazeralo na rovnaký problém z opačnej strany, ako ministerstvo pôdohospodárstva. Príkladom je vyhláška, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, či navrhovaný prevod správy štátnych lesných pozemkov v národných parkoch pod Štátnu ochranu prírody. Zamedzeniu ďalších konfliktov medzi úradmi, ktoré v oboch prípadoch vedú nominanti najsilnejšej vládnej strany OĽaNO, by pomohla diskusia.

„Očakávame, že agrorezort pripraví bilaterálne rokovania k celej intervenčnej stratégii, nielen k ekoschémam, ktoré je potrebné posúdiť v synergii s ostatnými dotačnými schémami a podmienkami platieb v SPP, čo sa doposiaľ neudialo. Sme pripravení rokovať a doladiť aj ostatné podmienky v rámci celej SPP tak, aby to malo výrazný prínos na zlepšenie súčasného stavu a zabezpečeniu potravinovej sebestačnosti,“ uviedol envirorezort.

Keď sme v polovici minulého týždňa oslovili agrorezort s otázkou, či pripravujú bilaterálne rokovanie s ministerstvom životného prostredia o ekoschémach, respektíve o návrhu intervenčnej stratégie, dostali sme odpoveď, že „nemáme zatiaľ informácie o takomto stretnutí.“

Zdá sa, že vzájomná nekomunikácia medzi oboma rezortmi môže opäť priniesť konflikty medzi ich predstaviteľmi.

Envirorezort v minulotýždňovej odpovedi (28.7.2021) uviedol napríklad to, že ministerstvo pôdohospodárstva doposiaľ nepredstavilo finančné alokácie na ekoschémy. Pravdou však je, že MPRV SR portálu poľnoinfo.sk tieto alokácie zaslalo už týždeň predtým, konkrétne 22. júla 2021. Partneri z MŽP sa k agrodokumentu očividne nedostali ani týždeň potom, ako sme s ním už pracovali my.

Na jednotlivé parcely či na celý podnik?

A čo konkrétne envirorezortu pri ekoschémach najviac prekáža?

„Návrhy ekoschém sú príliš rozdrobené a je ich príliš veľa. Aplikované jednotlivo, iba na vyňaté časti pôdy, budú mať zanedbateľný efekt na súčasný celkový nepriaznivý stav,“ uvádza vo svojom stanovisku MŽP.

Štátny tajomník Kiča ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že od agrorezortu očakávajú zredukovanie ekoschém na komplexnejšie, celofarmové schémy, ktoré by riešili ochranu životného prostredia v synergii, ochranou klímy, prevenciou pred suchom, ochranou vôd a ochranou biodiverzity.

Ministerstvo pôdohospodárstva pre poľnoinfo.sk ešte 22. júla 2021 ale uviedlo, že celofarmový prístup podpory neuprednostňuje.

„MPRV SR v súčasnosti neplánuje zaviesť tzv. celofarmový prístup, pokiaľ ide o ekoschémy,“ informuje poľnoinfo.sk tlačový odbor MPRV.

Za nazeranie na podpory cez celofarmový prístup je aj zástupca poľnohospodárov Jozef Šumichrast. Ten vôbec ako prvý tému ekoplatieb v polovici júla pred niekoľkými poľnohospodármi bratislavského a trnavského kraja komplexne otvoril.

„Ekoschémy ako sú navrhnuté ministerstvom pôdohospodárstva enormne zvyšujú administratívnu záťaž. Tým sa zvyšuje aj riziko zastavenia platieb pri kontrolách, ak sa u jednej ekoschémy nájdu nezrovnalosti,“ myslí si Jozef Šumichrast, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Bratislave.

Téma ekoschém nie je stále uzavretá. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora chce do konca aktuálneho týždňa poskytnúť MPRV SR svoje stanoviská k ministerskému návrhu, ktorý pochádza ešte z polovice júla.

„Našim cieľom je to, aby boli ekoschémy uplatňované na farmu. Aby sme čo najviac zjednodušili a sprístupnili ich vykonávanie pre bežný poľnohospodársky podnik,“ uzatvára Jozef Artim, ústredný riaditeľ SPPK.