Zadajte hľadaný výraz

PoľnoEÚ Z domova

Kvalita medov na pultoch je stále otázna. Dovoľuje to európska legislatíva

Kvalita medov na pultoch je stále otázna. Dovoľuje to európska legislatíva
insert_photoŠVPS - Vo vzorke medu bola zistená prítomnosť rezíduí veterinárneho liečiva tylozín v množstve 2,6 µg/kg. Inšpektori nariadili stiahnuť výrobok z trhu.

Na pultoch slovenských obchodov sa opäť objavil med s antibiotikami. Inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy našli nevyhovujúci výrobok v predajni Metro v Košiciach. Celkovo sa na naše pulty dosalo 524 kilogramov medu s obsahom rezíduí veterinárneho lieku – antibiotika tylozín. Išlo o med kvetový lipový, ktorý uviedla na pulty spoločnosť zo Slovenska, avšak jeho pôvod bol označený len ako „zmes medov z EÚ a mimo EÚ“.

Ide o ďalší prípad, ktorý podčiarkuje problém označovania medov  – odkiaľ med s obsahom antibiotík na slovenské, rovnako aj na české pulty prišiel, je totiž otázne. Slovenský zväz včelárov na sociálnej sieti uvádza, že produkt bol namiešaný slovenským obchodníkom z medu dovezeného z Poľska, avšak pôvodom z Rumunska, a z medu z Ukrajiny.

Pôvod verzus nedostatok

„Aj tieto prípady potvrdzujú, že pre zákazníka je najlepšie kúpiť si med priamo od včelára vo svojom okolí, ktorého pozná a má k nemu dôveru. Nekupujte med neznámeho pôvodu od priekupníkov, ale vážte si pravý slovenský med a nakupujte ho priamo od včelárov!“ vyzýva spotrebiteľov Slovenský zväz včelárov.

Ak by spotrebiteľ oželel zľavy v obchodoch a naozaj by po med zašiel k včelárovi, ani zďaleka by nezostal spokojný každý. Mnohí záujemcovia by totiž med nekúpili – máme ho nedostatok. Hoci včelárov na Slovensku pribúda, naša produkcia nestačí pokryť záujem spotrebiteľov. Spotreba sa u nás, podľa Štatistického úradu, pohybuje na úrovni asi 5300 až 5900 ton medu za rok.

V roku 2020 sa na Slovensko doviezlo 2 139 ton medu v celkovej hodnote 4,5 milióna eur, v cene 2,10 eura za kilogram. Najviac medu sa na Slovensko dováža z Ukrajiny, Moldavska, Českej republiky, Španielska a Číny,“ uviedol tlačový odbor Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Presnú produkciu medu od slovenských včelárov na Slovensku nepoznáme. Štát konkrétne a podrobné štatistiky už niekoľko rokov od včelárov nevyžaduje a produkcia sa preto len odhaduje. Z čísel je však zrejmé, že domáca produkcia medu záujem spotrebiteľov nepokryje a jeho dovoz je preto prirodzený.

Problémové označovanie

Problémom však podľa všetkých dotknutých strán zostáva označovanie medu.

„Podľa platnej legislatívy pre označovanie musí byť na etikete uvedená krajina pôvodu. Avšak, v prípade, ak má med pôvod vo viac ako jednom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý nie je členským štátom, názov krajín pôvodu možno nahradiť označením „Zmes medov z EÚ“, „Zmes medov mimo EÚ“ alebo kombináciou „Zmes medov z EÚ a mimo EÚ“,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva legislatívne požiadavky na označovanie medov.

Tie vyplývajú z európskej legislatívy, ktorá je rovnaká pre všetky členské štáty Európskej únie. Spokojnosť v tomto smere nepanuje ani na strane slovenských včelárov, ani na strane štátu.

„Takéto označovanie považuje Slovensko za nedostatočné pre spotrebiteľov. Slovensko navrhuje, aby takéto medy boli označené názvami všetkých krajín pôvodu bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú súčasťou EÚ, a zároveň aj s percentuálnym uvedením podielu medov z daných krajín v klesajúcom poradí,“ uvádza agrorezort.

Požiadavku dlhodobo podporuje aj Slovenský zväz včelárov. Nič nehovoriaca formulka naznačujúca pôvod v EÚ alebo v tretích krajinách, je totiž príliš široká na to, aby zákazník vedel odhadnúť či predpokladať pôvod a kvalitu medu.

„Je to vyslovene zavádzajúce, pretože sa absolútne nedá dopátrať pôvod medu, a tým sa marí jeho vystopovateľnosť. Naša argumentácia je taká, že zákazníci v Európskej únii by mali mať dostatočné informácie bez ohľadu na cenu medu,“ vyjadril sa aj odborník na včelárstvo Róbert Chlebo zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Rovnako ako pôvod, aj kvalita medu je pri súčasnom označovaní otázna. Med v kvalite, akú poznáme na Slovensku, sa totiž dá dosiahnuť len v krajinách mierneho pásma. Včely v teplejších oblastiach totiž nedokážu zahusťovať med tak, ako tie naše. Med z týchto oblastí je pred príchodom na pulty s veľkou pravdepodobnosťou odvodňovaný a teplotne poškodzovaný. Pri týchto úpravách z medu miznú termolabilné látky a tiež markery, ktorými sa dá dokázať, odkiaľ med pochádza.

Zmena sa chystá už dlhšie

Hoci na problém slovenskí včelári poukazujú už dlho, a už dávnejšie ho potvrdil aj rezort pôdohospodárstva, zatiaľ k zmene nedošlo.

Slovensko už dlhodobo na európskej úrovni poukazuje na potrebu upraviť smernicu o mede, a to z dôvodu transparentnejšieho označovania pôvodu zmesi medov a zároveň aj požiadaviek na kvalitu medov, keďže medy patria medzi najviac falšované potraviny. Podľa aktuálnych informácií by Európska komisia v spolupráci s francúzskym predsedníctvom mala túto tému otvoriť v rámci EÚ v prvej polovici roku 2022, avšak je potrebné brať do úvahy, že zmena európskej legislatívy si vyžaduje dlhšie časové obdobie,“ uviedol rezort pôdohospodárstva.

To, že sa problematikou bude eurokomisia zaoberať, potvrdilo aj jej Zastúpenie na Slovensku.

„Označovanie medu a súvisiace štandardy kvality budú súčasťou revízie obchodných noriem EÚ pre poľnohospodárske výrobky. Tá je plánovaná na druhý štvrťrok 2022. V súčasnosti je však príliš skoro na to, aby sme vedeli, aké detailné pravidlá budú z tejto revízie plynúť,“ vyjadrila sa aj Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie v SR.

Pokiaľ sa koncom prvej polovice roka 2022 na európskej úrovni včelári zmeny dočkajú, jej premietnutie do národných legislatív bude trvať niekoľko mesiacov. Je preto pravdepodobné, že medy s jasným označením pôvodu nenájdeme na pultoch obchodov ešte ani pred budúcoročnými Vianocami.

Autor článku: Ivana Kaliská

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments