Patrí k dlhodobým problémom a pravidelne ho potvrdzujú aj kontroly a výskumy. Napriek tomu sa s ním roky nič nerobí. Označovanie medu na pôde Európskej únie roky pokrivkáva za inými potravinami. Na rozdiel od ostatných, kde je legislatíva pomerne prísna a prikazuje uvádzať presnú krajinu pôvodu, pri mede je najbenevolentnejšia. V prípade zmesových medov totiž stačí, ak je na obale uvedená informácia, či namiešané medy pochádzajú z krajín EÚ, alebo nie, pričom sa ani v jednom prípade nevyžaduje ani ich vymenovanie.

„Vysoké percento falšovania medu potvrdzuje, že med patrí medzi najviac falšované potraviny, najmä ak ide o med dovezený z tretích krajín. Z toho vyplýva, že je nevyhnutná revízia pravidiel týkajúcich sa medu. A keďže med patrí medzi najviac falšované potraviny, označenie pôvodu „Zmes medov z EÚ“, „Zmes medov mimo EÚ“ alebo „Zmes medov z EÚ a mimo EÚ“ je pre spotrebiteľa nedostatočné a netransparentné,“ uvádza aj slovenský rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Vysokú mieru falšovania dovozových medov potvrdili nedávne kontroly OLAF – Európskeho úradu na boj proti podvodom. Z vyšetrených vzoriek, ktoré pochádzali z tretích krajín, javilo známky falšovania až 46 percent. Vo väčšine podozrenia padali na prídavky ryžového či pšeničného sirupu, ktoré narúšajú zloženie medu, znižujú jeho pozitívne biochemické vlastnosti a degradujú ho na úroveň obyčajného sladidla.

Dovážame aj my

V produkcii medu Slovensko ani zďaleka nie je sebestačné. Na druhej strane sú aj spotrebitelia často zlákaní nízkymi cenami dovozového medu, ktoré neraz dosahujú len polovicu z toho, čo za med pýtajú slovenskí včelári pri predaji z dvora. Podľa odborníkov sú aj príliš nízke ceny, neodrážajúce výrobné náklady, známkou možného falšovania.

„V roku 2020 sa doviezlo na Slovensko 2 138 ton medu, v roku 2021 – 3 150 ton medu. V  roku 2022 išlo o dovoz v objeme 2 705 ton medu, z toho najviac medu bolo dovezeného z Ukrajiny (1 441 ton), Turecka (410 ton), Macedónska (385 ton) a Poľska (125 ton). Medzi najvýznamnejších dovozcov medu za posledné 3 roky patrí Ukrajina, Macedónsko, Turecko, Čína, Vietnam, Poľsko,“ vysvetlil slovenský agrorezort.

Ministerstvo deklaruje, že dovážané medy sú pravidelne podrobované kontrolám zo strany potravinových inšpektorov. Podľa samotných včelárov je však problémom to, že bežné laboratórne metódy nedokážu moderné pančovanie medu zachytiť. Ďalšie problémy spôsobuje aj prebaľovanie medu a nesprávne označovanie pôvodu.

„Problematické sa javí najmä to, že med dovezený z tretích krajín vstúpi do EÚ cez iný členský štát, a následne sa umiestni na trh v Slovenskej republike,“ konštatuje ministerstvo.

Tieto praktiky, nielen vo vzťahu k Slovensku, potvrdzuje aj výstup z poslednej kontroly OLAF. Medy dovážané do EÚ zo Spojeného kráľovstva, javili znaky falšovania v celých sto percentách. Išlo pritom o med, ktorý Spojené kráľovstvo doviezlo z tretích krajín a umiestnilo na európsky trh.

„Slovensko navrhuje v prípade, ak má med pôvod vo viac ako jednom členskom štáte EÚ alebo v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ na etikete v zostupnom poradí podľa hmotnosti, uvedenie krajiny pôvodu alebo krajín pôvodu, v ktorých sa med zozbieral, spolu s označením percentuálneho zastúpenia medov z každej krajiny,“ uvádza slovenské ministerstvo.

Označenie pôvodu zmiešaných medov

Slovensko sa v otázke označovania medu na európskej pôde angažuje dlhodobo. O zmenách v označovaní sa hovorí už niekoľko rokov. Eurokomisia o nej už mala rozhodnúť, tému však už viackrát odsunula.

„V najbližších mesiacoch by mala Európska komisia zverejniť návrh na zmenu smernice Rady (ES) 2001/110/ES o mede, za účelom zmeny označovania pôvodu zmiešaných medov a pravdepodobne by sa mala zmena týkať aj fyzikálno-chemických požiadaviek na med umiestňovaný na trh. Aj vďaka tejto zmene sa predpokladá, že by sa situácia na trhu s dovozom medu mohla zlepšiť,“ konštatuje MPRV SR.

To, že by sa téma mohla dostať do popredia, naznačuje aj správa z kontroly Európskeho úradu boja proti podvodom. Tá okrem konštatovania vysokého podozrenia na falšovanie dovozových medov zároveň uvádza aj odporúčania, ktoré obsahujú aj potrebu zmeny smernice o mede. Okrem toho k nim patrí aj apelovanie na zvýšené kontroly či ich skvalitnenie a prispôsobenie moderným praktikám falšovateľov zo strany členských krajín.