Zelenšie poľnohospodárstvo, menej chémie a hospodárenie blízke prírode. Aj to sú ciele, ktoré chce Európa v agrosektore v najbližších rokoch presadiť. Do popredia ich tlačia aj ochranári, ktorí eurokomisii i nášmu ministerstvu predložili viacero petícií v súvislosti so zmenou agropolitiky smerom k zelenšiemu hospodáreniu. To, že nová spoločná poľnohospodárska politika má byť ekologickejšia, priznáva aj naše ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré isté opatrenia v tomto smere pretavilo aj do strategického plánu. Podpora biologickej ochrany polí za pomoci dravcov k nim zatiaľ nepatrí.

Európski ministri pôdohospodárstva dnes (21. marca 2022) od 10:00 v Bruseli rokujú o situácii na agropotravinárskom trhu po invázii Ruska na Ukrajinu alebo o strategických plánoch, ktoré sú základnými dokumentmi spoločnej agrárnej politiky. Slovenský minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan na rokovaní chýba a namiesto toho pomáha vysadiť 350 sadeníc duba zimného neďaleko obce Čifáre v okrese Nitra. Podľa facebookového profilu agrorezortu spolu s poslancami NR SR zakladajú Les porozumenia.

Nová Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2023 – 2027 sa orientuje na spravodlivejšiu a ekologickejšiu politiku, ktorá bude viac zameraná na výsledky a výkonnosť. Zahŕňa aj cielenejšiu podporu pre menšie poľnohospodárske podniky a mladých farmárov. O tom, čo očakávajú mladí poľnohospodári od novej SPP, diskutovali aj na svojom podujatí, ktoré sa uskutočnilo v piatok 11. marca 2022 v Drienici v okrese Sabinov.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zorganizovalo 4. marca online školenie pre miestne akčné skupiny (MAS) s cieľom informovať 94 účastníkov o zjednodušení procesov pri napĺňaní európskej iniciatívy na rozvoj vidieka, skrátene LEADER.

Investičný dlh v potravinárstve sa vyšplhal na jednu miliardu eur. Sektor sa zmieta vo viacerých ťažkostiach, mnohým odvetviam pridala starosti aj pandémia a s ňou súvisiace problémy, vrátane dvíhajúcich sa nákladov. Tie sú výrazné aj v oblasti vstupných surovín, energií či obalových materiálov. Potravinárstvo v uplynulých rokoch nepatrilo k štátom podporovaným prioritám. Samotní producenti si zmenu sľubovali práve od strategického plánu a novej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Poľnohospodárska činnosť a podoba krajiny sú dve spojené nádoby. Stav krajiny ovplyvňuje v mnohých smeroch poľnohospodársku činnosť, počnúc biologickou ochranou pred škodcami, až po množstvo vody, ktorú je schopná krajina zadržať a v prípade potreby vliať práve do poľnohospodárstva. Na druhej strane samotné poľnohospodárstvo ovplyvňuje krajinu ako významný faktor – vplýva na jej vizuálnu podobu, ako aj na biodiverzitu, čistotu či zamorenie chemikáliami. Aj preto sa aj v agrosektore čoraz väčší vplyv kladie práve na ekologickejší a pre krajinu šetrnejší prístup. Práve takýto prístup zvolil aj poľnohospodár v obci Maňa v okrese Nové Zámky.

O novej spoločnej poľnohospodárskej politike sa diskutuje už niekoľko rokov. To, že ako Slovensko musíme vypracovať Strategický plán, ktorý následne schváli aj Európska komisia, je tiež dlhodobo známe. Aj napriek tomu oficiálna verzia slovenského dokumentu stále nie je na stole eurokomisie, navyše, ešte ani neprešla schválením vládou a dokonca nie je vyhodnotené ani medzirezortné pripomienkové konanie. K návrhu Strategického plánu bolo predložených vyše 500 pripomienok.

Poľnohospodári budú môcť od 1. marca 2022 predkladať žiadosti o nenávratný finančný príspevok v dlhoočakávanej výzve 4.1 určenej pre poľnohospodársku prvovýrobu. Celkovo je na výzvu alokovaných 110 miliónov eur a samotné podmienky získania prostriedkov budú zverejnené v posledný januárový deň. Ohlásili to dnes spoločne Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a Jozef Kiss, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Pred desiatkami rokov sme zeleninu zo Slovenska dokázali aj vyvážať. Dnes patríme medzi importérov. „Dovozy sú obrovské, pohybujú sa v desiatkach miliónov eur. Saldo zahraničného obchodu s potravinami je na Slovensku dlhodobo záporné a zelenina sa na tom podieľa významným podielom, podobne ako ovocie,“ skonštatoval Jozef Šumichrast, predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR.

Pre členské štáty je stropovanie dobrovoľné, no ministerstvo pôdohospodárstva s ním aj napriek tomu v návrhu intervenčnej stratégie počíta. Poľnohospodári pritom budú v dôsledku stropovania zaťažení výraznou administratívou, finančný efekt zo zavedenia opatrenia je mizivý a v prípade nezrovnalostí pri započítaní mzdových nákladov nám hrozia sankcie zo strany Európskej komisie. Prečo sa teda štát, ktorý má dlhotrvajúce problémy v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, čo najlepšie dokazuje nemohúcnosť niekoľko mesiacov spustiť výzvy a vyhodnotiť pôvodné, púšťa do takejto úlohy?