Poľnohospodárska činnosť a podoba krajiny sú dve spojené nádoby. Stav krajiny ovplyvňuje v mnohých smeroch poľnohospodársku činnosť, počnúc biologickou ochranou pred škodcami, až po množstvo vody, ktorú je schopná krajina zadržať a v prípade potreby vliať práve do poľnohospodárstva. Na druhej strane samotné poľnohospodárstvo ovplyvňuje krajinu ako významný faktor – vplýva na jej vizuálnu podobu, ako aj na biodiverzitu, čistotu či zamorenie chemikáliami. Aj preto sa aj v agrosektore čoraz väčší vplyv kladie práve na ekologickejší a pre krajinu šetrnejší prístup. Práve takýto prístup zvolil aj poľnohospodár v obci Maňa v okrese Nové Zámky.

Stádo za účelom pasenia

V lokalite obce Maňa sa rozprestiera chránené vtáčie územie a Žitavský luh, ktorý spadá do európskej siete Natura 2000. O ten sa v minulosti ochranári starali najmä pomocou kosenia. V uplynulých rokoch prevzali úlohu zvieratá.

„S pasením v tejto lokalite sme začali v roku 2015. Predtým sme sa o lúčne biotopy starali formou kosenia, avšak čo sa týka zabezpečenia vhodných biotopov pre chránené druhy vtákov, práve pastva je najlepším spôsobom manažmentu. Preto sme ju tu zaviedli. Spočiatku šlo o pastvu kozami a ovcami, neskôr sme ju rozšírili aj o pasenie dobytkom,“ vysvetlil chovateľ Ján Gúgh.

Stádo v súčasnosti tvorí asi 100 kusov zvierat, ktoré spásajú 85 hektárov územia.

„Prioritný dôvod, prečo sme zaviedli pastvu v tomto chránenom území, bola vlastne ochrana prírody a zabezpečenie vhodných podmienok tak pre vtáctvo, ako aj pre ďalšie druhy živočíchov. Pastva je v tomto smere najvhodnejší spôsob hospodárenia na lúčnych biotopoch. Zvieratá svojim pôsobením vytvárajú vhodné podmienky z hľadiska štruktúry biotopov, ale zároveň tým, že niečo spasú a niečo vyprodukujú, a to zostáva v krajine. Obohacujú prírodu a zabezpečujú lepšiu pestrosť z hľadiska výskytu hmyzu, rastlinstva a ostatných zložiek prostredia,“ dodal poľnohospodár.

Extenzívny chov

Chov a celý život stáda sa prispôsobuje práve krajine a jej potrebám.

„Ide o extenzívnu formu chovu. Čiže počty zvierat aj celkový ročný kolobeh, akým spôsobom sa zvieratá pasú v jednotlivých častiach územia, je prispôsobený nárokom prírody. Pokiaľ napríklad niekde hniezdia vtáky, táto plocha sa vynecháva a čaká sa, kým doznejú všetky významné procesy z hľadiska flóry a fauny, a spása sa neskôr. Počty aj druhové zloženie zvierat je nastavené tak, aby územiu vyhovovalo. Máme tu kozy, ovce a dobytok. Všetky tieto tri druhy sa pasú rôznym spôsobom, vzájomne sa dopĺňajú a vytvárajú naozaj veľmi pestrú a bohatú štruktúru v krajine,“ dodal Ján Gúgh.

Vďaka pastve sa v lokalite podarilo obnoviť výskyt niektorých vtáčích druhov, ktoré boli v minulosti na Slovensku bežnejšie, avšak z nášho územia postupne vymizli. Patria k nim napríklad bahniakovité vtáky ako cíbik chochlatý, či vzácnejšie druhy ako kalužiak červenonohý a brehár čiernochvostý. Pastva tiež zabraňuje zarastaniu vzácneho územia, ku ktorému by bez takéhoto manažmentu došlo.

Mlieko zatiaľ len pre vlastnú spotrebu

Súčasťou chovu je prirodzene aj produkcia mlieka. Tá je však nateraz pre chovateľa druhoradá.

„Dojíme najmä ručne, pretože sa nám to zdá efektívnejšie. Dojíme asi 40 až 50 zvierat. Máme aj dojací stroj, ale tým, že sa nachádzame vonku, v prírode, máme obmedzené možnosti aj pri použití elektriny. Takže ručné dojenie je v tomto smere zatiaľ najvhodnejšie. Samozrejme, keby bolo zvierat viac, strojové dojenie by bolo efektívnejšie,“ skonštatoval chovateľ.

S mliekom má farmár do budúcnosti svoje plány.

„Nie sme zameraný na nejakú extra intenzívnu produkciu. Zatiaľ preto mlieko spracovávame pre vlastné potreby. Naučili sme sa spracovať rôzne produkty z kozieho a ovčieho mlieka, robíme syry, bryndzu, korbáčiky, čerstvé zrejúce syry, ale zatiaľ je to len pre našu spotrebu a učenie sa do budúcnosti. Samozrejme, neskôr by sme chceli mať oficiálnu syráreň s prevádzkou, kde by sme takéto lokálne a zdravé produkty z ovčieho a kozieho mlieka ponúkali,“ dodal Ján Gúgh.

Pastva a podpory

V uplynulých rokoch chov v Žitavskom luhu fungoval najmä vďaka dotáciám z envirorezortu, aktuálne prechádza na agrodotácie. V súčasnosti sa na pasúce sa zvieratá dotácie priamo neposkytujú, podpora je nastavená nepriamo – na plochy, ktoré sú pasením obhospodarované. Za nepriamu podporu ministerstvo pôdohospodárstva označilo aj  investičnú podporu na ochranu pasúcich sa zvierat, teda na pastierske psy či oplotenie.

„Počty hospodárskych zvierat neustále klesajú, a tým klesajú aj počty pasúcich sa zvierat, čo má nepriaznivý vplyv na obhospodarovanie trávnych porastov s nepriaznivým dopadom na biodiverzitu. Chov zvierat na pasienku prispieva aj k ochrane klímy a zníženiu znečistenia ovzdušia vo vzťahu k emisiám amoniaku,“ reagoval agrorezort na otázku, či je z jeho pohľadu pastevný chov želaný a jeho zvýšenie žiadané.

Ministerstvo pôdohospodárstva deklaruje, že investície do pastevného chovu bude podporovať aj v novom programovacom období. Okrem toho pribudne aj nový spôsob podpory.

„Podpora na zlepšenie životných podmienok zvierat pastevným chovom bude nová podpora. Základnými podmienkami sú, že počas pastevnej sezóny, minimálne od 1. mája do 31. októbra (s výnimkou dní s nepriaznivými poveternostnými podmienkami) zabezpečiť pasenie minimálne 120 dní pre ovce a kozy od 12 mesiacov veku, a pre dojnice, a počas minimálne 150 dní pre jalovice od veku 12 mesiacov,“ uviedol agrorezort.

Poberatelia týchto podpôr budú musieť zabezpečiť realizáciu pastvy počas podstatnej časti dňa. Práve pastva bude musieť pokryť základnú potrebu krmiva.

„Sadzby za pasenie jednotlivých kategórií zvierat sú plánované v rozpätí 128 – 321 eur na dobytčiu jednotku,“ dodalo ministerstvo pôdohospodárstva.

Základné parametre takto agrorezort nastavil v Strategickom pláne, ktorý pred pár dňami na mimoriadnom rokovaní odobrila vláda. Dokument musí ešte schváliť Európska komisia, jej prípadné pripomienky bude musieť Slovensko následne zapracovať do svojho plánu. Po konečnom schválení začnú peniaze pre nové programovacie obdobie, a teda aj na nové schémy, na Slovensko prúdiť v roku 2023.