Zelenšie poľnohospodárstvo, menej chémie a hospodárenie blízke prírode. Aj to sú ciele, ktoré chce Európa v agrosektore v najbližších rokoch presadiť. Do popredia ich tlačia aj ochranári, ktorí eurokomisii i nášmu ministerstvu predložili viacero petícií v súvislosti so zmenou agropolitiky smerom k zelenšiemu hospodáreniu. To, že nová spoločná poľnohospodárska politika má byť ekologickejšia, priznáva aj naše ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré isté opatrenia v tomto smere pretavilo aj do strategického plánu. Podpora biologickej ochrany polí za pomoci dravcov k nim zatiaľ nepatrí.

Sila dravca

Dravé vtáky a sovy sa živia najmä drobnými zemnými cicavcami, špeciálne hrabošmi. Prirodzene preto vyhľadávajú pri hniezdení aj blízkosť polí, kde si vedia potravu ľahko nájsť. Problém však neraz majú s hniezdnymi príležitosťami. Dravce a sovy zvykli v minulosti hniezdiť práve na povalách starých hospodárskych budov, alebo aj v remízkach a stromoradiach. Rozsiahle lány polí im neprajú a hniezdnych príležitostí ubudlo. Navyše, mnohé z týchto vtákov si hniezda nestavajú, ale vyhľadávajú už existujúce hniezdne možnosti.

„Poľnohospodárska krajina je často masívne pretvorená oproti minulosti. Okrem pár vetrolamov neostáva dravcom a sovám k dispozícii veľa možností. Preto je vhodné využiť napríklad aj stožiare elektrického vedenia, na ktoré možno osadiť búdky, respektíve polobúdky. V takomto prípade ide o bezpečné stanovište pre hniezdenie a hniezdna úspešnosť v nich býva oproti stromovým hniezdam aj vyššia,“ priznáva Roman Slobodník z OZ Ochrana dravcov na Slovensku.

Podľa prepočtov ochranárov dokáže jedna sova alebo jeden dravec, živiaci sa myšami a hrabošmi, za sezónu zachrániť aj dve tony úrody.

„Ide o prepočet aj vzhľadom na rýchlosť množenia sa týchto škodcov. Ak denne dravec úplne bežne zožerie dve myši, ktoré by inak fungovali na poli ďalej a množili sa, narobili by aj s potomstvom škodu na dvoch tonách obilia,“ dodal aj ochranár Stanislav Kováč.

Spolupráca s poľnohospodármi

Ochranári už niekoľko rokov spolupracujú aj s poľnohospodármi. Jeden z projektov sa týka Trnavského kraja, kde búdky na elektrické stožiare osadili aj vlani. Išlo o lokalitu, v ktorej hospodári spoločnosť TT – Agro Bohdanovce nad Trnavou.

„Okrem týchto búdok na stožiaroch sme sami na vlastnú päsť osadili ešte ďalších 30 búdok na stromoch. Treba povedať, že v niektorých dravce a sovy aj zahniezdili. Pravdou je, že kalamitná situácia s hrabošmi vo vlaňajšej sezóne nenastala,“ priznáva agronóm Juraj Hurek.

Ku kalamitám dochádza približne každé štyri roky.

„Berieme to ako prevenciu. Veríme, že to funguje a ku kalamite u nás opäť nedôjde. Pravdou je, že v lokalitách, kde máme osadené búdky, sme vlani nemali zasiate hustosiate obilniny, v ktorých je s hrabošmi najväčší problém. Máme ich tam túto sezónu, takže lepšie to budeme môcť zhodnotiť na jeseň,“ dodal J. Hurek.

Ako ich prilákať?

Nech už je efekt dravcov výrazný, alebo nie, faktom je, že ich prítomnosť na poli poľnohospodára nič nestojí. Každú myš, ktorú dravec alebo sova zožerie, zlikviduje bez nároku na honorár. Naproti tomu prostriedky na likvidáciu škodcov sú nákladné a vyžadujú si ľudskú prácu. Aplikovať ich treba do pôdy.

„Na druhej strane veľa dravcov spôsobuje predačný tlak na populáciu hraboša, tá sa nemôže následne množiť a tým pádom ju dostávame do menších čísel,“ dodáva Roman Slobodník.

Dravce k hniezdeniu a pôsobeniu v okolí polí možno inšpirovať práve vyvesovaním polobúdok.

„Búdky a polobúdky vyrábame z neohobľovaných vysušených dosiek z hrúbkou od 2 do 2,5 centimetra. Drsný povrch vo vnútri búdky umožní mláďatám ľahko sa vyšplhať von. Môžeme použiť tvrdé bukové alebo dubové drevo, poprípade mäkké zo smreka či borovice. Neodporúča sa drevotrieska a iné lepenkové materiály, ktoré majú krátku životnosť. Pri menšej vlhkosti sa rozlepujú a navyše sa z nich vyparujú jedovaté látky,“ radí za Ochranu dravcov Karol Šotnár.

Búdka, respektíve polobúdka, by mala mať na prednej strane otvor. Vnútorné strany obydlia pre vtáctvo netreba nikdy natierať. Dovnútra búdky treba nasypať výstelku – štrk, hlinu, suchú slamu pre sokoly a pre sovy piliny alebo lesnú hrabanku.

„Na stožiare elektrického vedenia musia búdky vždy vyvesovať na to vyškolení pracovníci,“ upozorňuje Západoslovenská energetika.

„Pokiaľ vyvesujeme búdku na strom, tak ju zväčša upevňujeme k hlavnému kmeňu a vyššie ako 4 metre nad zemou. V jednej lokalite vyvesujeme búdky iba pre jeden druh dravca alebo sovy, aby nedošlo k medzidruhovej konkurencii či predácii,“ dodáva Karol Šotnár.

Búdky je vhodné vyvesovať ešte pred začiatkom hniezdnej sezóny – teda aktuálne, čím skôr.

Facebook Ochrana dravcov na Slovensku (foto: Jožo Chavko) – Myšiarky ušaté v tieto dni už znášajú vajíčka.

Podpora bez peňazí

„Ministerstvo tento prístup podporuje ako jeden zo spôsobov regulácie populácie hrabošov. Metódam regulácie populácií hrabošov, vrátane biologickej ochrany prostredníctvom dravých vtákov, sa dlhodobo venuje Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (UKF), konkrétne Katedra ekológie a environmentalistiky. Výskum drobných cicavcov má na UKF dlhoročnú tradíciu a zástupcovia MPRV SR už v roku 2017 absolvovali viaceré pracovné stretnutia s predstaviteľmi UKF a s predstaviteľmi Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory so sídlom v Trnave, predmetom ktorých bolo riešenie kalamitného výskytu hraboša poľného v Trnavskom kraji,“ uviedlo na margo biologickej ochrany polí pomocou dravých vtákov tlačové oddelenie agrorezortu.

Podpora zo strany rezortu však zostáva bez finančných prostriedkov. Cez agrorezort sa totiž nedajú získať peniaze na podporu hniezdnych možností dravých vtákov a sov, hoci by tieto živočíchy pôsobili v prospech poľnohospodára. Isté schémy sú možné skôr v oblasti životného prostredia, odkiaľ peniaze v rámci projektov v minulosti čerpali aj ochranári. Druhou možnosťou je získanie grantov cez rôzne spoločnosti.

„V súčasnosti MPRV SR súvisiace opatrenia nepodporuje finančne. Pokiaľ však tieto projekty fungujú z iných zdrojov, napr. zo životného prostredia v súvislosti s podporou dravých vtákov na našom území, nie je dôvod na duplicitné financovanie,“ uviedol agrorezort.

Viac stromov, viac dravcov?

Do istej miery by v budúcnosti aj kroky agrorezortu mohli pomôcť k zvýšeniu početnosti a teda aj pôsobenia dravých vtákov na poliach. Rezort plánuje obmedziť výmeru lánov. Ak by pri tomto rozdeľovaní polí vstúpilo do hry aj vysádzanie remíziek a vetrolamov, mohli by mať dravce na poliach lepšie podmienky pre život. Tieto prvky by mali priniesť aj komplexné pozemkové úpravy, o ktorých rezort dlhodobo uvádza, že ich bude podporovať. V uplynulých dvoch rokoch však k reálnej podpore a financovaniu pozemkových úprav nedošlo.