Zadajte hľadaný výraz

PoľnoEÚ Z domova

Stropovanie prinesie najmä administratívu. Finančný efekt je mizivý

Stropovanie prinesie najmä administratívu. Finančný efekt je mizivý
insert_photoTASR

Pre členské štáty je stropovanie dobrovoľné, no ministerstvo pôdohospodárstva s ním aj napriek tomu v návrhu intervenčnej stratégie počíta. Poľnohospodári pritom budú v dôsledku stropovania zaťažení výraznou administratívou, finančný efekt zo zavedenia opatrenia je mizivý a v prípade nezrovnalostí pri započítaní mzdových nákladov nám hrozia sankcie zo strany Európskej komisie. Prečo sa teda štát, ktorý má dlhotrvajúce problémy v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, čo najlepšie dokazuje nemohúcnosť niekoľko mesiacov spustiť výzvy a vyhodnotiť pôvodné, púšťa do takejto úlohy?

Odpoveď poskytuje Programové vyhlásenie vlády na obdobie rokov 2021 – 2024.

„Vyplácanie podpôr vláda SR podmieni preukázaním právneho titulu k pôde. Zároveň Vláda SR zavedie stropovanie priamych platieb a redistributívnu platbu tak, aby výrazne podporila malých, mladých, rodinných a začínajúcich poľnohospodárov,“ informuje programové vyhlásenie vlády z apríla 2021.

Stropovanie sa za ostatných desať rokov stalo politickým zaklínadlom, ktoré marketingovo zaberá najmä na voličov a možno aj na časť menších poľnohospodárov. Realita stropovania v navrhnutej intervenčnej stratégií je ale taká, že prinesie len minimálnu zmenu prerozdelenia prostriedkov z prvého piliera.

„20 miliónov eur zastropovanej sumy Slovensko presunie do druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ informuje intervenčná stratégia.

Dve percentá platieb BISS

Ministerstvo pôdohospodárstva pre poľnoinfo.sk upresňuje, že 20 miliónov eur je odhadom sumy na celé obdobie rokov 2023 – 2027. Stropujú sa pritom len platby určené na základnú podporu príjmu (BISS). Predpokladaná priemerná výška podpory na BISS by mala dosiahnuť 100 eur na hektár. V rámci päťročného obdobia je na tieto platby vyčlenených 940 miliónov eur. Zavedenie stropovania tak zasiahne do prerozdelenia dvoch percent prostriedkov vyplatených na BISS.

Znížená platba bude stanovená na úrovni 85-percent čiastky presahujúcej 60-tisíc eur a 100-percent čiastky presahujúcej 100-tisíc eur. Slovensko odpočíta od sumy podpory vyplatené mzdy, ekvivalent neplatenej práce a mzdovú časť zmluvných nákladov,“ uvádza návrh intervenčnej stratégie z 11. novembra 2021.

Bez pridružených výrob?

Ministerstvo pôdohospodárstva pre poľnoinfo.sk vysvetľuje, že pri mzdách myslí tie, ktoré súvisia s poľnohospodárskou činnosťou a ktoré poľnohospodár nahlásil, vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnaním.

„Sú to pracovníci, ktorí sa priamo podieľajú na poľnohospodárskej produkcii. Je to logické, pretože nemôžeme očakávať, že keď má podnik aj železničnú, alebo automobilovú dopravu, alebo investoval do iného podniku, tak sa mu do stropovania započítajú všetci zamestnanci. Takto si to Európska únia v poľnohospodárskej politike určite nepredstavuje,“ povedal v rozhovore pre portál euractiv.sk Ján Pokrivčák, šéf Inštitútu pôdohospodárskej politiky.

S týmto vyčlenením zamestnancov často z pridružených výrob poľnohospodárskych subjektov nemá problém ani Andrej Gajdoš, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„Z minulosti vieme, a počujeme aj to ja teraz, že do mzdových nákladov sa pravdepodobne nebudú môcť započítavať mzdové náklady zamestnancov poľnohospodárskeho podniku mimo prvovýrobu, s čím samozrejme nemáme problém, pokiaľ hovoríme o zamestnancoch jednej a tej istej právnickej osoby, kde určitá skupina ľudí zabezpečuje poľnohospodársku prvovýrobu a iná skupina, v rámci diverzifikácie činnosti na podniku, napríklad inú výrobu ako poľnohospodársku alebo predaj výrobkov nie z poľnohospodárskej činnosti,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Gajdoš.

Hlavný agronóm je bežný poľnohospodár?

Euractiv sa Jána Pokrivčáka spýtal, či budú do stropovania započítané aj mzdy manažmetu alebo len pracovníci na pôde.

Nariadenie hovorí jednoznačne, že to majú byť bežní farmári. V prípade zamestnancov pôjde o všetky mzdy súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnaním. Takto to bude kontrolovať Európska komisia, a preto to tak musíme aj nastaviť,“ povedal J. Pokrivčák.

Detaily o tom, kto sa do mzdových nákladov započítava, nemá ani Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

„Ak nebudú započítateľné mzdové náklady vedúcich zamestnancov, ako napríklad vedúci strediska alebo vedúci agronóm, zootechnik, tak s týmto prístupom určite nesúhlasíme. Veď predsa bez týchto zamestnancov podnik nedokáže fungovať. Každý jeden zamestnanec a každá jedna pozícia v podniku má svoje opodstatnenie a svoj význam. Spolu tvoria fungujúci celok, bez ktorého sa poľnohospodársky podnik nedá riadiť a prakticky nefunguje,“ hovorí Andrej Gajdoš.

Ďalšia administratíva?

Ak sme doteraz hovorili o metodike, na ktorého zamestnanca sa bude stropovanie vzťahovať a na ktorého zas nie, tak pred rezortom je snáď ešte ťažšia úloha. Tá znie, ako bude PPA vedieť o vyplatených mzdách a odvodoch. O prepojení systémov Pôdohospodárskej platobnej agentúry a Sociálnej poisťovne sa hovorilo zo strany PPA roky. V skutočnosti však bude systém pravdepodobne iný a práca zostane najmä na poľnohospodárovi. Aspoň tak sa to javí podľa pripravovaného návrhu Zákona o poľnohospodárstve.

V pracovnej verzii zákona je navrhnuté zriadenie Registra poľnohospodárov, čo má byť informačný systém verejnej správy. Správcom registra má byť samotný agrorezort a prevádzkovateľom niektorá z fungujúcich alebo novovytvorená inštitúcia spadajúca pod MPRV.

Navrhovaný Register poľnohospodárov má okrem iného napríklad zbierať údaje o príjmoch subjektu z poľnohospodárskych činností a o príjmoch z nepoľnohospodárskych činností či o výške odvodov uhradených poľnohospodárom na zdravotné poistenie a sociálne poistenie.

Údaje, ktoré zašlú poľnohospodári do zamýšľaného registra tak môžu slúžiť aj pre potreby navrhovaného stropovania.

Ak sa opäť vrátime k intevenčnej stratégii, tak okrem miezd sa v dokumente objavujú alternatívy v podobe ekvivalentu neplatenej práce a mzdovej časti zmluvných nákladov. Ministerstva pôdohospodárstva sme sa spýtali, ako máme tieto výrazy chápať.

Ekvivalent neplatenej práce

V prípade ekvivalentu neplatenej práce agrorezort vysvetľuje.

„Ide o zodpovedajúce náklady na bežnú a neplatenú prácu spojenú s poľnohospodárskou činnosťou vykonávanou osobami pracujúcimi v dotknutom poľnohospodárskom podniku, ktorým sa nevypláca mzda alebo ktorých odmena je nižšia než suma bežne uhrádzaná za poskytnuté služby, ale ktorým plynie podiel z hospodárskych výsledkov poľnohospodárskeho podniku,“ uvádza pre poľnoinfo.sk agrorezort.

Najčastejšie je v tomto prípade, podľa ministerstva, poľnohospodár vlastníkom podniku a žije zo zisku.

Mzdu si neplatí, alebo nie v plnom rozsahu. Nariadenie umožňuje zahrnúť mzdu, ktorú by normálne dostaval, do výpočtu stropovania,“ informuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Mzdová časť zmluvných nákladov

Treťou možnosťou uvedenou v intervenčnej stratégii je mzdová časť zmluvných nákladov.

„V rámci zmluvných nákladov ide o situáciu, keď si poľnohospodár objednáva služby. Z celkovej fakturovanej sumy bude môcť byť do stropovania zahrnutá len zložka nákladov práce, nie celá fakturovaná suma,“ informuje nás agrorezort.

Roľník si objednáva napríklad pokosenie plodín kombajnom a za túto službu platí. Faktúra by pravdepodobne mala mať rozdelené jednotlivé položky, aby bolo jasné, akú časť z fakturovanej sumy tvorí mzdová časť. Mzdové náklady, ktoré tvoria časť ceny by tak mal možnosť poľnohospodár zahrnúť do stropovania.

Otázky

Celý systém započítania vyplatených miezd, ekvivalentu neplatenej práce a mzdovej časti zmluvných nákladov nie je jednoduchý. Vytvára sa množstvo otázok, ako sa dá ukontrolovať tak, aby bol uchopiteľný aj pre kontrolórov z Európskej komisie.

Keď sme sa platobnej agentúry spýtali, či sa neobávajú v prípade nesprávne aplikovaného odpočtu miezd, neplatenej práce a mzdovej časti zmluvných nákladov sankcií zo strany EK, dostali sme jednoznačnú odpoveď.

Otázka ohľadom sankcií je v tejto súvislosti neopodstatnená,“ informuje PPA.

Pôdohospodárska platobná agentúra na naše konkrétne otázky v súvislosti so stropovaním odpovedala oveľa nekonkrétnejšie ako ministerstvo pôdohospodárstva.

„Intervenčná stratégia Strategického plánu SPP 2023 – 2027 ešte nie je prijatá a jej definitívne znenie budeme poznať až po schválení v Európskej komisie. Preto je predčasné odpovedať na detailné otázky týkajúce sa metodiky a postupu PPA,“ uvádza PPA.

Pre nezainteresovaných ide o jedno slovíčko

Samotné stropovanie nastáva v období, keď ministerstvo pôdohospodárstva vo výraznejšej miere podporuje menších poľnohospodárov cez redistributívnu platbu. Celkovo je na opatrenie vyčlenených 10 percent rozpočtu z I. piliera, čo vo finančnom vyjadrení znamená podporu vo výške 205 miliónov eur. Finančný efekt stropovania by tak mal dosiahnuť len desatinu toho, čo redistributívna platba. Pokiaľ pri redistributívnej platbe podporí rezort najmä menších poľnohospodárov priamo, tak pri stropovaní sa zastropované prostriedky z I. piliera presúvajú do II. piliera.

„Pre nezainteresovaných je ´stropovanie´ len jedno obyčajné slovíčko, ale pre dotknuté organizácie a poľnohospodárov je to oveľa väčší ´balík´ roboty a starostí.  Napríklad nastavenie a financovanie úpravy informačného systému na platobnej agentúre, administratívna záťaž pre zamestnancov agentúry, prípadná potreba úpravy externých databáz, administratívna záťaž pre poľnohospodárov a nehovoriac o riziku, pokiaľ s odstupom času prídu zástupcovia Európskej komisie na audit a označia niektoré postupy slovenských orgánov za nesprávne. Vtedy Slovenskej republike hrozia pokuty za nesprávnu implementáciu európskej legislatívy v oblasti stropovania. Skutočne nevieme malým a menším poľnohospodárom pomôcť inak?“ uzatvára Andrej Gajdoš.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: TASR

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1522 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
1 Komentár
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Minko
Člen
Minko
30. novembra 2021 8:09

ja neviem, ale komentuje to v článku ten Andrej Gajdoš počas pôsobenia ktorého sa to stropovanie pripravovalo? resp. za pôsobenia ktorého sa presadilo vylúčenie odkladného účinku odvolania, ktoré spôsobí PPA ďalšiu administratívnu záťaž a preprogramovanie systémov a ktoré vytvára rovnaké riziko na aké poukazuje pri stropovaní(t.j. korekcie pri auditoch na… Celý komentár »