Potravinárstvo na Slovensku je dlhodobo podfinancované a odsúvané na okraj záujmu. Konštatujú to potravinári, podľa ktorých sa sektor dostal do situácie, v ktorej si už ďalšie chyby a ignoráciu nemôže dovoliť. Štátu preto potravinári adresovali aj výzvu, aby zmenil svoj doterajší prístup a situáciu riešil.

Saldo rastie

Hoci sa už roky na Slovensku hovorí o zvýšení sebestačnosti v produkcii potravín, v praxi sa zmeny nedejú. Potvrdzuje to aj bilancia zahraničného obchodu s potravinami – saldo v minulom roku opäť rástlo.

„Situácia sa neustále zhoršuje. Keď sa pozrieme aj na dovozy, saldo zahraničného obchodu s potravinami medziročne stúplo o asi 90 miliónov eur, teda o 5 percent. V súčasnosti tak dosahuje zápornú hodnotu 1,7 miliardy eur. Je to veľmi negatívne pre celú výrobu potravín na Slovensku,“ uviedol predseda Únie potravinárov Slovenska Daniel Molnár.

Podľa neho dovoz prevládal nad vývozom naprieč celým spektrom potravín. Saldo pritom oproti predchádzajúcim rokom narástlo menej. Dôvodom bola zrejme aj pandémia, ako aj fakt, že reštaurácie, ktoré často siahajú po zahraničných potravinách, boli dlho zatvorené.

Okrem zvyšujúceho sa salda prevahu zahraničných potravín potvrdzuje aj najnovší prieskum Potravinárskej komory Slovenska.

„Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov dosiahol 41,4 percenta. Treba však povedať, že medziročne sme zaznamenali nárast o 1 a pol percenta oproti prieskumu z roku 2020. Je to najvýraznejší nárast od roku 2011, odkedy tento prieskum robíme. Dno sme dosiahli v roku 2017, kedy podiel slovenských potravín dosahoval len 37,2 percenta. Odvtedy, krôčik po krôčiku, podiel rastie a tento rok máme prvýkrát po siedmych rokoch hodnotu nad 40 percent,“ uviedol prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay.

Tak ako v minulosti, aj v aktuálnom prieskume sa potvrdilo, že viac slovenských potravín možno nájsť v menších predajniach na vidieku. Najviac ich je na pultoch obchodných reťazcov Coop, Fresh a CBA, najmenej v obchodnej sieti Lidl.

Čo robiť?

Hoci sa podiel slovenských potravín mierne zvýšil a saldo rástlo pomalšie, potravinári bijú na poplach. Podľa nich treba čo najskôr začať robiť kroky na stabilizáciu slovenského potravinárstva a jeho podporu.

„Adresovali sme preto spolu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou výzvu ministerstvu pôdohospodárstva, v ktorej apelujeme na to, aby sa nerobili ďalšie chyby a našli sa napríklad aj chýbajúce zdroje, o ktoré sme prišli z Plánu obnovy,“ uviedol Daniel Molnár.

Vo výzve potravinári sformulovali štyri základné požiadavky:

1. Zahrnúť potravinárov do plnenia strategických cieľov budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky
2. Vyčleniť dostatočnú finančnú podporu v novom Programe rozvoja vidieka do opatrení, v ktorých sú potravinári oprávnenými žiadateľmi
3. Vytvoriť v rozpočte MPRV SR stabilnú položku na podporné schémy štátnej pomoci pre domáci potravinársky priemysel a to pre všetkých producentov nediskriminačným spôsobom
4. Posilniť úradnú kontrolu potravín z hľadiska dodržiavania právnych predpisov a zabezpečenia eliminácie zdravotnej neškodnosti a bezpečnosti potravín.

Čo na to štát?

Ministerstvo pôdohospodárstva priznáva, že situácia v slovenskom potravinárstve ideálna nie je.

„V súčasnosti čelí potravinársky priemysel zásadnej výzve – potrebe zvýšenia konkurencieschopnosti priemyslu s cieľom zvýšenia podielu slovenských potravín na domácom trhu a zvýšenia potravinovej sebestačnosti. V dôsledku dlhodobejšieho zaostávania smerovania verejných investícií do domáceho priemyslu je to však ťažká úloha, navyše v porovnaní s okolitými krajinami sa pre agrárny sektor SR nepodarilo z Plánu obnovy zabezpečiť žiadne podporné finančné prostriedky. Pevne veríme, že v spolupráci s rezortom financií sa podarí presadiť zvýšenie podpory priemyslu zo štátneho rozpočtu,“ uviedlo tlačové oddelenie agroministerstva.

Rezort avizuje, že podpora potravinárstva patrí k jeho prioritám. Podporu predaja slovenských potravín označil za strategický cieľ štátu. Sektor vraj nevynechá ani zo strategického plánu.

„Podpora spracovateľského priemyslu je zahrnutá v stratégii pre budúce programové obdobie. Aj v rámci prechodného obdobia do roku 2023, kým sa začne uplatňovať nová Spoločná poľnohospodárska politika, sú vyčlenené finančné prostriedky na podporu prvovýroby a spracovania, vrátane druhospracovateľov, s alokáciou 170 miliónov eur,“ uviedol rezort.

Ministerstvo avizuje aj spustenie štátnych pomocí pre sektor.

„V súčasnosti rezort plánuje spustiť prípravu schémy štátnej pomoci pre potravinársky priemysel, ktorá by mala byť zameraná na  neinvestičné opatrenia. Aj v tomto roku bude pokračovať podpora zelenej nafty, určite budeme pokračovať aj v týchto schémach, ide len o to, aby tieto finančné stimuly boli omnoho efektívnejšie, na to je potrebné nastaviť transparentné pravidlá pre efektívne rozdeľovanie zdrojov.“

Už dlhšie sa na Slovensku čaká aj na spustenie potravinárskej zelenej nafty. Nateraz sa potravinári dočkali len podpory za sprístupnenie podkladov do databázy, ktorá má slúžiť na zefektívnenie potravinárskeho priemyslu. V roku 2019 si za údaje rozdelili 5 a pol milióna eur, vlani za aktualizáciu to bolo 5 miliónov eur.

„Aj v tomto roku sa plánuje jej ďalšia aktualizácia. V súčasnosti je aktualizácia databázy v procese prípravy, a preto nie je možné zatiaľ špecifikovať termín spustenia a ani výšku vyčlenených finančných prostriedkov,“ spresnil rezort.

Podľa potravinárov by však v rámci zelenej nafty bolo potrebných niekoľkonásobne viac peňazí. Kedy a či bude spustená aj oficiálna potravinárska zelená nafta notifikovaná eurokomisiou, je otázne.