Stredná odborná škola v Pruskom nemá ideálne podmienky na rozvoj. Leží len niekoľko kilometrov od českých hraníc na strednom Považí a aj dominantná časť jej priestorov je umiestnená najmä v kaštieli, ktorý už nutne potrebuje rekonštrukciu. Napriek tomu prežila do týchto dní. Ako jediná so zameraním na agrosektor v Trenčianskom kraji.
Transformácia nášho poľnohospodárstva akoby na prvý pohľad stále neskončila. Odvetvie neustále stráca na svojej ekonomickej veľkosti a nenachádza alternatívu v podobe rozvojových programov. Najlepšie to deklarujú čísla v podobe prehlbujúceho sa negatívneho salda v obchode s agrokomoditami, v neustálom medziročnom poklese počtu zamestnancov v rezorte, ale napríklad aj v ústupe pestovania špeciálnych plodín a v prepade stavov hospodárskych zvierat. Situácia je nepriaznivá a to konštatujeme už takmer 30-rokov.
Dlhodobo najsilnejšia politická strana SMER-SD vytiahla eso z rukáva, keď na post prezidenta navrhla podpredsedu Európskej komisie pre Energetickú úniu a kariérneho diplomata Maroša Šefčoviča. Aj keď pozícia prezidenta nie je v parlamentnej demokracii tak významná, ostatných dvanásť mesiacov ukázalo, že existujú situácie, keď mieša a aj rozdáva karty. Okolnosti z pred roka prehĺbili nevraživosť medzi bývalým predsedom vlády Robertom Ficom a hlavou štátu Andrejom Kiskom.
Slovenské poľnohospodárstvo má problém. Ak by sme mysleli že len jeden, boli by sme príliš optimistickí. Mohli by sme začať nevydarenou transformáciou poľnohospodárskych družstiev, pokračovať rozdrobeným pozemkovým vlastníctvom a výpočet by mohla uzavrieť pomyselná špička pyramídy - neustály pokles potravinovej sebestačnosti. Menované problémy nevznikli dnes, alebo pred niekoľkými rokmi. Sú dôsledkom vývoja spoločnosti a rezortu za ostatných minimálne sedemdesiat rokov. Rezort od druhej svetovej vojny zažíva zásadné obraty v smerovaní.
Dáta z nedávno publikovanej štúdie Inštitútu pôdohospodárskej politiky (december 2018) indikujú, že by poľnohospodárstvo v našich podmienkach stropovanie potrebovalo. V EÚ 80% priamych platieb poberá 20% najväčších fariem. Na Slovensku je to ešte výraznejšie, nakoľko až 94% všetkých priamych platieb, takmer 400 miliónov EUR ročne, získa 20% najväčších fariem, a ide o najväčšiu koncentráciu priamych platieb v EÚ. Česká republika je na druhom mieste, 20% subjektov získava takmer 90% priamych platieb.
Novým rokom sme odštartovali desaťročnicu (2019-2028) vyhlásenú Organizáciou Spojených Národov (OSN), počas ktorej si budeme pripomínať prínos rodinných fariem a rodinných farmárov pre náš každodenný život. Ide o príležitosť oceniť ich prácu a prínos pre spoločnosť, vzdať im úctu a rešpekt a najmä hľadať možnosti, ako im pomôcť a podporiť ich.
Predstavenstvo Agrárnej komory Slovenska na svojom rokovaní s poľutovaním konštatuje, že do Rady Slovenského pozemkového fondu za poľnohospodársku samosprávu nebol navrhnutý žiadny aktívny farmár napriek tomu, že na rokovaní s Premiérom SR pánom Pellegrinim a s Radou poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv táto požiadavka bola prednesená za prítomnosti podpredsedníčky vlády SR G. Matečnej. Sľubne bola prijatá naša požiadavka, ale doteraz chýba koncový efekt riešenia tohto problému.
Najkomentovanejšie za 7 dní