Keď sa v spoločnosti AGRIA Liptovský Ondrej dozvedeli, že ich webový portál aktuality.sk zaradil na piate miesto najväčších poberateľov agrodotácií na Slovensku, zostali rozhorčení. V minulosti boli zvyčajne druhí. Upokojenie prišlo až s poznaním, že ich v čerpaní podpôr predbehlo samotné ministerstvo a poľnohospodárom (a v posledných dvoch mesiacoch aj verejnosti) dobre známa pépéačka.
Okrem ročného šéfovania na ministerstve pôdohospodárstva venoval Stanislav Becík celú svoju profesionálnu kariéru pôsobeniu v družstve v Dvoroch nad Žitavou. Posledné roky propaguje chlebové odvetvie a hľadá možnosti k jeho pozdvihnutiu. Spoluorganizuje populárnu poľnú výstavu, alebo revitalizoval hospodársky dvor v Branove, ktorý sa stal v zápätí miestom odpočinku rodín s deťmi. Nie je prekvapením, že aktuálna situácia v rezorte sa ho dotýka. Z pod pokrievky vybublalo množstvo problémov, ktorým korunu nasadil pojem agromafia, ktorý sa s našim rezortom spomína.
Slovenské poľnohospodárstvo bolo počas doterajších vlád nielen na okraji ich záujmu, ale vďaka nepochopeniu významu poľnohospodárstva pre krajinu aj na chvoste EÚ. Podarilo sa to zmeniť až vďaka iniciatíve Slovenskej národnej strany. Uviedla to v dnešnej diskusnej relácie V politike televízie TA3 Gabriela Matečná, vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
V posledných rokoch sa stále viac hovorí o zmenách charakteru slovenského vidieka a jeho vyľudňovaní. Mnohí v tomto procese zdôrazňujú úlohu poľnohospodárstva a jeho stratu schopnosti stabilizovať štruktúru obcí, ich sociálne a spoločenské parametre tak, ako to dokázalo v minulosti. Poľnohospodárstvo ako také však vinu nenesie. Príčiny ležia inde a ich korene siahajú až do pomerne vzdialenej minulosti
Bývam na dedine a okrem toho pracujem aj v poľnohospodárstve. Práca ma často zavedie do rôznych kútov slovenského vidieka. Polia nemám, venujem sa hlavne technike, ale vďaka tomu sa stretávam s mnohými ľuďmi z branže aj mimo nej a v poslednej dobe sa nestačím čudovať. Pre mnohých môj objav možno nebude nič nového, ale som proste rozčarovaný z toho, čo sa tu deje.
Hodnotiť tento rok očami poľnohospodára by bolo ešte privčas. Konštatovať, že počasie sa stáva čoraz nevyspytateľnejšie a dokáže zaskočiť i najlepších agronómov ale smelo môžeme už dnes. Dlhé obdobia bez zrážok, inde zasa prívalové dažde a neobvyklé klimatické javy sa vyskytujú stále častejšie a tvrdiť, že s klímou sa nič nedeje, môže azda iba úplný ignorant.
Zmeny, ktorými prešiel náš rezort za posledné štvrťstoročie zanechali len pramálo pozitívneho. Strata potravinovej sebestačnosti sa plne prejavila na ekonomickom vplyve agrosektora na slovenskú ekonomiku. Pokles zamestnanosti a rozvrat vidieka v najchudobnejších oblastiach Slovenska je len pomyslenou špičkou ľadovca.
Tomu, kto sa nejaký ten rok pohybuje v poľnohospodárstve a zúčastnil sa aspoň jednej verejnej informačnej akcie, zrejme netreba Jozefa Urminského predstavovať. Snáď len pár vetami: Ing. Jozef Urminský je dlhoročným predsedom PPD Prašice so sídlom v Jacovciach, predsedom RPPK v Topoľčanoch, predsedom Združenia pestovateľov obilnín od jeho vzniku v roku 2009, členom komoditnej rady ministerky a našli by sme ho aj v ďalších organizáciách.
V poslednom čase viacerí ovčiari a spracovatelia ovčieho mlieka sa ma pýtajú ako by sa dali chrániť naše ovčie mliečne výrobky vyrobené u nás na Slovensku, nakoľko sa ovčie mlieko dováža aj zo zahraničia a naši chovatelia sa cítia ohrození. Žiaľ stále sa u nás špekuluje a stále sa manipuluje s malými výrobcami a aj s verejnou mienkou.
KIDy (Krajské informačné dni) opäť spojili predstaviteľov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Za organizácie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa páni predstavení ukázali poľnohospodárom, ponúkli informácie o plánovanom financovaní rezortu v roku 2017 a sľubovali ako obvykle.
Najkomentovanejšie za 7 dní