Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Názory a komentáre Z domova

Ako vidia stropovanie platieb malí a mladí poľnohospodári?

chat_bubbleKomentáre: 3 visibilityZobrazenia: 1410
Vidiecka platforma
UniCredit Bank 2018
Agrall 2019-09-08 Deň poľa Sokolce

Dáta z nedávno publikovanej štúdie Inštitútu pôdohospodárskej politiky (december 2018) indikujú, že by poľnohospodárstvo v našich podmienkach stropovanie potrebovalo. V EÚ 80% priamych platieb poberá 20% najväčších fariem. Na Slovensku je to ešte výraznejšie, nakoľko až 94% všetkých priamych platieb, takmer 400 miliónov EUR ročne, získa 20% najväčších fariem. Ide o najväčšiu koncentráciu priamych platieb v EÚ. Česká republika je na druhom mieste, 20% subjektov získava takmer 90% priamych platieb.

Jedným z cieľov priamych platieb je zabezpečiť dostatočnú životnú úroveň zvýšením príjmov a zmiernením ich kolísania, a podporu príjmov farmárov ako podnikateľských subjektov. Ukazuje sa však, že na výšku mzdy zamestnancov majú priame platby len malý vplyv. Výška mzdy, ktorú podniky vyplácajú zamestnancom nedosahuje priemer v hospodárstve Slovenska. Pritom aj vďaka priamym platbám sú príjmy poľnohospodárskych podnikov na osobu (AFI) na Slovensku nadpriemerné, v rámci EÚ i v porovnaní s celou slovenskou ekonomikou.

Dozrel čas na uvedenie zastropovania do praxe

Aj preto plne súhlasíme s návrhom povinného stropovania priamych platieb predloženým Európskou komisiou v článku 15, ktorý zohľadňuje ľudí pracujúcich na farmách.

Po dlhoročných rozsiahlych diskusiách konečne dozrel ten správny čas na uvedenie zastropovania do praxe. Stropovanie považujeme za vhodný nástroj, pomocou ktorého môžeme zvýšiť finančnú podporu pre malých a rodinných farmárov a zároveň pokryť výdavky súvisiace so zmenou klímy, životným prostredím, pôdou, životnými podmienkami zvierat atď., t.j. výdavky ktoré sú kľúčové pre trvalo udržateľný európsky poľnohospodársky sektor.

Zároveň je to skvelý signál a významný prínos zo strany EÚ k Dekáde rodinných fariem vyhlásenej OSN, ktorú sme odštartovali tento rok. Tento krok je kľúčový aj na ceste k postupnému odbúraniu priamych platieb, ktoré v novej modernej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ, zameranej na dosahovanie konkrétnych výsledkov, už nemajú svoje miesto. Odštartujeme tak spoločne transformáciu z priamych platieb na cielené ohodnotenie sociálnych a environmentálnych prínosov. Finančné prostriedky získané stropovaním je preto účelné použiť na financovanie environmentálnych a klimatických opatrení, ako aj mladých, začínajúcich a malých farmárov.

Autor článku: Vidiecka platforma, Združenie mladých farmárov na Slovensku, Spolok farmárov Slovenska, Spolok malých a stredných farmárov z južného Slovenska
Zdroj obrázku: Matúš Výbošťok

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1369 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

3 komentáre

  1. jm
    19. januára 2019

    Je zaujímavé že ani jedna politická strana nemá v úmysle podporiť malé a rodinné farmy. Pritom pred voľbami sa radi o túto tému oprú. Myslím že by si malo tých 80 % poberateľov podpory zvážiť KOMU v najbližších voľbách dajú svoj hlas aby nemuseli stále len POČÚVAŤ sľuby. Zastropovania sa boja hlavne veľký investori ktorý očakávajú návrat svojej investície, ktorú im mala zabespečíť podpora hlavne z Európskych dotácií. Je na smolu malých hospodárov že títo veľžrúti sú tu dnes a zajtra sa bude hovoriť len o zbohatlíkoch.

    Odpovedať
  2. Ivan
    21. januára 2019

    Ste na omyle ak si myslíte, že stropovanie bude prínosom pre malých a mladých. Otázka je kto je dnes malý a veľký a ako sa ušetrené prostriedky prerozdelia. Myslím si, že dnes sme na Slovensku všetci malí a strední, tí veľkí sú väčšinou zahraniční, alebo vami opisovaný tzv. investori.Zo skúseností a dlhej praxe som presvedčený, že zo stropovania zvíťazí úplne niekto iný a preto malí, mladí , strední či sú to farmári, alebo družstevníci ak nenájdeme spoločnú platformu a budeme sa večne deliť, tak pomôžeme práve tým, ktorí to zneužijú. Preto mám jednu dobrú radu vidiecka platforma sme všetci nikto predsa nehospodári vo veľkomestách, nájdime spoločnú reč nedrobme sa a máme šancu uspieť. Ak si niekto myslí, že založí rôzne nové spolky väčšinou len kvôli tomu, aby sa stal jej predstaviteľom a zaujal najmä bulvárne média, tak sme všetci už vopred prehrali. Prosím zobuďme sa a hľadajme zdravý sedliacky rozum skôr ako niekto odsúhlasí novú spoločnú politiku po r.2020, ktorá už niekde leží pripravená u tých naj….., inak sa budeme preberať zo zlého sna veľmi dlho v úlohe porazeného , ale z vlastnej viny.

    Odpovedať
  3. jm
    21. januára 2019

    Tento píspevok by si mal každý poľnohospodár prečítať viac krát . Problém je ten ,že nie všetci sme dnes telom aj dušou poľnohospodári. Votreli sa medzi nás aj individuá ktorým okrem peňažného prospechu na ničom inom ani nezáleží. Je to jednoducho nenažranosť bez hraníc. Je na zamyslenie kam speje dnešná spoločnosť vyvolených ktorý by na poliach najradšej nevideli ani jediného zamestnanca. Nemuseli by totiž vysvetľovať prečo sú aj problémy.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.