Drvivá väčšina poľnohospodárov ale aj verejnosti krúti hlavami, pretože každý rozumný človek vie a to nemusí byť ani poľnohospodárom, že v období začínajúcej žatvy miesto poľnohospodára je na poli a zbierať úrodu, ktorú založil ešte na jeseň minulého roku.

Smelo môžem povedať, že za dvadsať rokov pôsobenia na RPPK Michalovce poznám takmer každého poľnohospodára v okrese Michalovce a Sobrance a sme tu od toho aby sme problémy poľnohospodárov a potravinárov  vypočuli, obhajovali ich záujmy, chránili a podporovali v podnikaní.

Žiaľ musím povedať, že protestujúci poľnohospodári sa na nás neobrátili, skôr naopak vidia v nás určitú mocenskú organizáciu, ktorá ide proti nim. Ale veľmi sa mýlia.

Členmi našej ale aj každej Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na Slovensku sú subjekty rôznych foriem podnikania – čiže SHR, s.r.o, družstvá i akciové spoločnosti a nikdy sme to pri našej činnosti  nerozlišovali,  podobne ako sme rovnako pristupovali k malým či väčším subjektom. Nakoniec treba povedať, že SPPK zastupuje v poradných orgánoch vlády, ministerstiev a  iných štátnych inštitúcii samozrejme všetkých farmárov a jej výdobytky a riešenia sa dotýkajú všetkých.

Všetky právne predpisy, usmernenia a z toho vyplývajúce povinnosti ale i práva týkajúce sa podnikania v poľnohospodárstve platia rovnako pre všetkých. Rovnako to platí aj pri pôde, kde cítia určitú krivdu protestujúci. Predsa vzťah k pôde pre všetkých poľnohospodárov môže vzniknúť iba na základe toho, že si pôdu kúpite alebo prenajmete. Naši rodičia a prarodičia vlastnili pokiaľ som dobre informovaní max. 10 – 20 hektárov a to už pomaly boli pokladaní za kulakov. Dnešní protestujúci vlastnia alebo obhospodarujú podstatne viac – 50, 100, 500 a niektorí aj vyše tisíc hektárov, pán Oravec z Gyňova, okresu Košice zhruba 2 tisíc hektárov – preto sa pýtam – sú to malí farmári a kto sú veľkí farmári? Kto ich zadefinoval? Aký právny predpis? V regióne máme desiatky SHR aj  obchodných spoločností s výmerou od 250-hektárov do 2-tisíc hektárov, mnohé majú aj živočíšnu výrobu alebo zeleninu, vinice a ovocie, zamestnávajú ľudí a verte mi musia riešiť mnohonásobne viac problémov ako tí, ktorí pracujú iba sami alebo s rodinnými príslušníkmi bez živočíšnej alebo špeciálnej výroby.

Čo chceme rozbiť existujúce subjekty? Pritom nehovorím o veľkých ani o malých. Chceme rozbiť to čo funguje? Áno, v 90 – tich rokoch padlo veľa družstiev, systém bol tak nastavený,  ale kde boli schopní ľudia tak to preklenuli, ustáli alebo na ich miestach sú dnes SHR, s. r. o., družstvá i akciovky a v súčasnosti sú to zdravé, životaschopné podniky s vybudovaným skladovacími kapacitami, s modernými strojmi a objektami živočíšnej výroby.

Nechcem sa vracať do minulosti ale musím to spomenúť. Spravodlivejšia forma podpory poľnohospodárskej výroby ako boli diferenciálne príplatky od vtedy nebola. Od 100 korún tržieb bol podporovaný každý poľnohospodár, na nížinách menej a horských oblastiach viac aby sa vyrovnali pôdno-klimatické podmienky. Ale bola to zdôrazňujem výroba a hodnota produkcie, ktorá takouto formou bola docenená. A preto podporme predovšetkým tých čo produkujú a zamestnávajú a hľadajme riešenia podporiť aj mladých i malých farmárov pokiaľ sa to správne zadefinuje, avšak nie na úkor funkčných subjektov. 

Nakoniec ešte k smerom k protestujúciim treba povedať, že všetky ich požiadavky a ich naplnenia sa  môžu diať iba v rámci platných zákonných noriem a to si musia uvedomiť aj protestujúci. Kvôli nim budeme meniť zákony? Zákony nesmú zvýhodňovať ani nezvýhodňovať určitú skupinu ľudí. Potom tu budeme mať inú, podstatne väčšiu masu nespokojných.

V rezorte je samozrejme čo vylepšovať. Myslím tým na rozumné a spravodlivé smerovanie poľnohospodárskych a potravinárskych podpôr ale tiež na lepšiu a kvalitnejšiu komunikáciu s ministerstvom, Pôdohospodárskou platobnou agentúrou  i Slovenským pozemkovým fondom aby táto komunikácia bola pružná, odborná a zrozumiteľná pre každého.