Slovenské poľnohospodárstvo bolo počas doterajších vlád nielen na okraji ich záujmu, ale vďaka nepochopeniu významu poľnohospodárstva pre krajinu aj na chvoste EÚ. Podarilo sa to zmeniť až vďaka iniciatíve Slovenskej národnej strany. Uviedla to v dnešnej diskusnej relácie V politike televízie TA3 Gabriela Matečná, vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

V závere mája minulého roka sa zdalo, že pohľad na agrosektor sa mení. Situácia v oblasti výroby mlieka bola vážna a predseda vlády Róbert Fico pre TASR uviedol: "zastávam jednoznačne názor, že radšej dať na mlieko ako na zbrane."

44. ročník výstavy Agrokomplex zatvoril včera svoje brány. Názory na výstavu sa, ako obvykle, rôznia. Nové vedenie výstaviska prišlo s ambíciami tvoriť túto výstavu ako odborné, národné podujatie, odzrkadľujúce dnešný slovenský agrokomplex.

V posledných rokoch sa stále viac hovorí o zmenách charakteru slovenského vidieka a jeho vyľudňovaní. Mnohí v tomto procese zdôrazňujú úlohu poľnohospodárstva a jeho stratu schopnosti stabilizovať štruktúru obcí, ich sociálne a spoločenské parametre tak, ako to dokázalo v minulosti. Poľnohospodárstvo ako také však vinu nenesie. Príčiny ležia inde a ich korene siahajú až do pomerne vzdialenej minulosti

Bývam na dedine a okrem toho pracujem aj v poľnohospodárstve. Práca ma často zavedie do rôznych kútov slovenského vidieka. Polia nemám, venujem sa hlavne technike, ale vďaka tomu sa stretávam s mnohými ľuďmi z branže aj mimo nej a v poslednej dobe sa nestačím čudovať. Pre mnohých môj objav možno nebude nič nového, ale som proste rozčarovaný z toho, čo sa tu deje.

Hodnotiť tento rok očami poľnohospodára by bolo ešte privčas. Konštatovať, že počasie sa stáva čoraz nevyspytateľnejšie a dokáže zaskočiť i najlepších agronómov ale smelo môžeme už dnes. Dlhé obdobia bez zrážok, inde zasa prívalové dažde a neobvyklé klimatické javy sa vyskytujú stále častejšie a tvrdiť, že s klímou sa nič nedeje, môže azda iba úplný ignorant.

Botanická záhrada Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre patrí k najkrajším miestam v meste pod Zoborom. Vsadená je medzi oceňovaný súbor stavieb SPU od architekta Vladimíra Dedečka a dobre známu budovu Agroinštitútu.

Tomu, kto sa nejaký ten rok pohybuje v poľnohospodárstve a zúčastnil sa aspoň jednej verejnej informačnej akcie, zrejme netreba Jozefa Urminského predstavovať. Snáď len pár vetami: Ing. Jozef Urminský je dlhoročným predsedom PPD Prašice so sídlom v Jacovciach, predsedom RPPK v Topoľčanoch, predsedom Združenia pestovateľov obilnín od jeho vzniku v roku 2009, členom komoditnej rady ministerky a našli by sme ho aj v ďalších organizáciách.

V poslednom čase viacerí ovčiari a spracovatelia ovčieho mlieka sa ma pýtajú ako by sa dali chrániť naše ovčie mliečne výrobky vyrobené u nás na Slovensku, nakoľko sa ovčie mlieko dováža aj zo zahraničia a naši chovatelia sa cítia ohrození. Žiaľ stále sa u nás špekuluje a stále sa manipuluje  s malými výrobcami a aj s verejnou mienkou.

KIDy (Krajské informačné dni) opäť spojili predstaviteľov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Za organizácie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa páni predstavení ukázali poľnohospodárom, ponúkli informácie o plánovanom financovaní rezortu v roku 2017 a sľubovali ako obvykle.

Krátko pred Vianocami 2016 zverejnil Národný kontrolný úrad Slovenskej republiky výsledky kontroly na Pôdohospodárskej platobnej agentúre pri hodnotení projektov za roky 2014 a 2015.

Poetickým názorom k smerovaniu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory orámoval svoj pohľad na fungovanie organizácie Jozef Sedlák, dlhoročný redaktor denníka PRAVDA a predseda Klubu poľnohospodárskych novinárov.

Samosprávne organizácie roľníkov na Slovensku majú svoju históriu. Spomeňte si napríklad na Vinohradnícky spolok v sfilmovanom románe Františka Hečku Červené víno. Vytvárali si ich sami hospodári, aby si tak vzájomne pomohli, alebo vydobyli lepšie podmienky, či obhájili svoje práva.

Podnikanie na pôde sa v priebehu jedného ľudského života zmenilo na nepoznanie. Slovensko ako máloktorá krajina na svete riešilo a rieši za pochodu hneď tri mimoriadne úlohy: spoločenskú transformáciu poľnohospodárstva, jeho začlenenie do štruktúr európskeho a v širšom slova zmysle celosvetového obchodu s potravinami a zároveň muselo a musí prispôsobiť podnikanie na pôde prebiehajúcej klimatickej zmene, ktorá očividne mení podmienky života na zemi. Kľúčovú rolu v zvládnutí týchto procesov zohrávajú agromanažéri.