Krátko pred Vianocami 2016 zverejnil Národný kontrolný úrad Slovenskej republiky výsledky kontroly na Pôdohospodárskej platobnej agentúre pri hodnotení projektov za roky 2014 a 2015.

Kriticky sa v nej vyjadruje k systému vnútorných kontrol, ale aj k hodnoteniu projektov. Riaditeľ NKÚ SR, Karol Mitrík, tak prejavil nemalú odvahu, keď nahlas vyslovil to, čo si odborná verejnosť roky trúfala len šepkať.

V rámci kontrol predložených projektov v uvedených rokoch, NKÚ SR upozornil na fakt, že k ich hodnoteniu nebol jednotný, odborný, objektívny a transparentný prístup v súlade s európskymi princípmi. Vyzerá to tak, že na kontrolu takých dokumentov, ktorých vypracovanie stojí žiadateľa nemalé prostriedky, čas, aj nervy, angažovala PPA nezaškolených a subjektívnych „hodnotiteľov“. No nech už sú títo externí hodnotitelia akýkoľvek, ako je možné, že PPA nemá ani po toľkých rokoch fungovania (od r.2003) zavedené riadne, funkčné a „nepriestreľné“ kontrolné mechanizmy?

Navyše, NKÚ SR upozornilo aj na nedostatky z hľadiska riadenia a nastavenia procesov vnútorných kontrol v štátnej správe. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je finančne prepojené so svojou rozpočtovou organizáciou Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, totiž plánuje vnútorné kontroly a poveruje nimi vybrané osoby. Aj keď išlo o obdobie rokov 2014-2015, vyjadrenia súčasného vedenia ministerstva o „veľkej nevôli nad riadením agentúry v predchádzajúcom období,“ ktoré odzneli od súčasného vedenia agrorezortu, prinajmenšom prekvapujú.

Hovoríme o stovkách miliónoch eur, ktoré sa prelievajú cez PPA z európskych zdrojov na slovenský vidiek, takže by bolo na mieste aspoň vyčíslenie finančnej škody, ktorá sa netransparentným riadením agentúry spôsobila a následne vyvodenie zodpovednosti na konkrétne osoby.

Výmena postáv vo vedení PPA, ktoré ministerka po nástupe do funkcie vykonala, zrejme nebude adekvátnou odpoveďou na zistené nedostatky. Ani slová, že „v prípade potreby podá MPRV SR trestné oznámenia a bude vymáhať škody,“ nevyzneli ako slovo do bitky s klientelizmom, ku ktorej sa pani ministerka hlási.

Bude iste zaujímavé sledovať, ako sa výsledky kontroly NKÚ SR dotknú exministra Ľubomíra Jahnátka, súčasného poslanca NR SR za stranu SMER. Najmä ak si spomenieme na nedávny súd s exministrom školstva, Lászlom Szigetim, obvineným zo subvenčného podvodu. Okresný súd ho oslobodil so záverom, že „žalovaný skutok sa síce podľa vykonaného dokazovania stal, ale nespáchal ho obžalovaný.“ Podľa súdu sú zodpovední generálni riaditelia sekcií, a nie minister, ktorý rozhodnutia podpisoval.

To všetko by však nebolo nič proti tomu, čo hrozí, ak by na základe výsledkov kontrol NKÚ SR začala konať a prijímať opatrenia Európska komisia. Je div, že po prevalení možnej úplatkovej aféry s exriaditeľom PPA, Ľubomírom Partikom v júli 2016, sa tak nestalo už vtedy. Pretože toto nie je po prvý raz, čo PPA hrozí odobratie akreditácie. A to iste nikto nechce. Najmenej slovenskí poľnohospodári, ktorí by tak prišli o podpory na ktovieakú dlhú dobu. Že by preto sa po decembrovej správe (mimochodom ukončenej koncom septembra) NKÚ SR akoby zavrela voda a ani po mesiaci od jej zverejnenia v médiách nie sú verejnosti známe návrhy účinných opatrení rezortného ministerstva?

Ešte začiatkom decembra 2016 sa generálny riaditeľ PPA, Juraj Kožuch, v týždenníku Trend vyjadril, že „na vidiek sa vracia slušnosť“. Pritom jedným dychom odsúdil „príživnícke“ poradenské agentúry a zároveň priznal, že tie boli napojené na štátnych úradníkov, ktorí prideľovali podpory a za to brali aj desiatky percent hodnoty projektu. Tento štátny úradník odsudzuje chyby predošlého vedenia PPA, hoci sám bol členom jej vedenia, ako riaditeľ Odboru priamych platieb.

Áno, všetci sme len ľudia a Slovensko je malé. Každý má niekde známeho, priateľa. Klientelizmus a korupcia je, žiaľ, jeden z našich kardinálnych slovenských problémov. Ak tento neduh v spoločnosti nevyhubíme a svoj „Augiášov chliev“ riadne nevyčistíme, bude celkom jedno, aké mená budú na zodpovedných postoch v štátnej správe. Nehovoríme totiž o žiadnych novinkách, už dávno sami poľnohospodári upozorňovali na prítomnosť tohto „korupčného systému“ na PPA, no zatiaľ bez výsledku.

V každom prípade je treba od PPA vyžadovať, aby ľudský faktor mohol zasahovať do spravodlivého rozdeľovania finančných prostriedkov čo najmenej. A o to by malo ísť agrorezortu predovšetkým.

Čo sa tu dá očakávať? Podľa riaditeľa NKÚ SR, Karola Mitríka, by kontroly na štátnych orgánoch, ako je ministerstvo, či PPA, mal vykonávať nezávislý, prípadne aj súkromný orgán. Aktuálne robí NKÚ SR kontrolu hospodárenia na PPA, po ktorej sa rozhodne, či a aké právne kroky podnikne, ako sme dostali informáciu od Lukáša Jasenca z tlačového odboru NKÚ SR.

Ako uviedol, začiatkom decembra 2016, v týždenníku Trend Juraj Kožuch, je pravdepodobné, že Európska únia v ďalšom programovom období (po r.2020) úplne zmení prístup v prerozdeľovaní fondov. Podnikateľské subjekty by sa k peniazom mohli dostať len prostredníctvom bánk, formou zvýhodnených finančných mechanizmov na podporu investícií do inovatívnych projektov. Určitým spôsobom im to poskytne viac slobody v rozhodovaní sa a nasmerovaní prostriedkov tam, kde to potrebujú.