V závere mája minulého roka sa zdalo, že pohľad na agrosektor sa mení. Situácia v oblasti výroby mlieka bola vážna a predseda vlády Róbert Fico pre TASR uviedol: „zastávam jednoznačne názor, že radšej dať na mlieko ako na zbrane.“

Následne vyčlenilo ministerstvo financií pre chovateľov dojníc dotáciu vo výške 30 miliónov eur. Priemerná podpora na liter mlieka dosiahla 7,46 centa. Výsledok pomoci, ktorý ochránil poľnohospodárov po odstránení mliečnych kvót v EÚ, nenechal na seba dlho čakať. Stavy dojníc začali postupne rásť.

„Pokiaľ na začiatku roka 2017 bolo v našich chovoch 124 tisíc dojníc, tak o niekoľko mesiacov neskôr, sme atakovali hranicu 128 tisíc. Chovatelia cítili podporu zo strany štátu,“ uviedol na mliečnych raňajkách s novinármi Alexander Pastorek, šéf Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

K zvratu došlo v posledných mesiacoch, keď počty dojníc opäť klesajú. V súčasnosti sa nachádzame na úrovni zo začiatku roka. Projekty, ako napríklad výroba mlieka bez geneticky modifikovanej sóje boli zastavené. Ročne by zhltli 4 milióny eur a na to producenti mlieka v aktuálnej situácii nemajú. Návrh štátneho rozpočtu počíta len s minimálnou pomocou.

Slovenskí chovatelia zostali ako ostrov nezáujmu v mori štátov, ktoré lejú do výroby mlieka desiatky miliónov eur. Opäť hľadajú len náhradné riešenia, aby sa podržali navzájom. Spolu so spracovateľmi už roky spravujú Mliečny fond. Ide vôbec o jediný komoditný fond, ktorý na Slovensku funguje. Poľnohospodári do jeho rozpočtu vkladajú v starej mene jeden halier za liter vyrobeného mlieka a mliekarne takú istú sumu za spracovanú surovinu. Aj z tejto pri eurách veľmi ťažko uchopiteľnej hodnoty, dokážu ročne vytvoriť slušný rozpočet. Približne pol milióna eur. Na to, aby propagovali mlieko u všetkých cieľových skupín, je to žalostne málo. Na druhú stranu, je to až polovica z toho, čo vo svojom pláne na rok 2018 ponúka štátny rozpočet na celú podporu agrosektora.

Chovatelia a spracovatelia z vyzbieraných peňazí podporujú najmä aktivity pre deti a matky. Populárnou je kampaň Adoptuj kravičku. Poľnohospodári, ktorí poskytnú svoje svoje dojnice do „interaktívnej“ adopcie, tým vytvárajú vzťah najmladšej generácie k mlieku, poľnohospodárstvu, ale aj vidieku.

„Aj vďaka týmto aktivitám sme zaznamenali pozitívny trend v náraste spotreby mlieka. Pokiaľ takmer pred desiatimi rokmi, keď sme s Mliečnym fondom začínali, dosahovala spotreba 135 kilogramov na osobu a rok, v súčasnosti sme na čísle 175 kilogramov mlieka,“ hovorí Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.

Najväčší podiel slovenských výrobkov dosahuje na pultoch konzumné mlieko. Najmenej je syra, tvarohu, alebo dnes toľko diskutovaného masla. Z celkovej slovenskej spotreby masla na úrovni 21-tisíc ton, pochádza zo slovenských mliekarní len 6,5-tisíca ton. Zvyšok je dovoz najmä z Poľska, Českej republiky, alebo Nemecka.

Dôvody v nepriaznivom stave vidí Stanislav Voskár aj v rozdielnych maržiach obchodných systémov na domáce a zahraničné výrobky.

Na druhú stranu nezabúda na minuloročnú situáciu, keď obchodné reťazce pomohli slovenským poľnohospodárom aj potravinárom v masívnejšom nasadení domácich výrobkov na pulty. V čase vrcholiacej mliečnej krízy zostalo na domácom trhu približne 30 miliónov litrov mlieka, ktoré nikto nechcel. Spracovatelia a obchod sa podržali navzájom a žiadne vyrobené mlieko sa nevylievalo do polí. Cena na pultoch bola ale žalostne nízka. Liter mlieka sa v tomto období veľmi často predával za 29 centov. Situácia bola zlá, ale väčšina chovateľov prežila.

Na jar 2016 bol dokonca predseda vlády Róbert Fico presvedčený, že výrobe mlieka pomôže nový výrobný závod pri Nitre. Mal vyrábať dojčenskú výživu pre Čínu a ročne spracovať 300 miliónov litrov mlieka. To znamená viac, ako tretinu aktuálnej slovenskej výroby. Štát ponúkol investičný stimul vo výške 18,5 milióna eur a predseda vlády poklepal základný kameň investície.

„Som presvedčený, že niekto premiéra oklamal informáciou, že investor z Írska dokáže takúto fabriku postaviť,“ hovorí Marian Šolty, predseda Dozornej rady SMZ.

Vláda SR v tom období dokázala prerokovať poskytnutie investičnej pomoci v skrátenom pripomienkovom konaní. Išlo pritom o investíciu, ktorá by logicky ohrozila tradičné slovenské mliekarne a je možné, že aj zvýšila nezamestnanosť v marginálnych regiónoch, kde nepôsobia ekonomicky silní spracovatelia mlieka.
Dnes len najväčší optimisti dúfajú, že sa s výstavbou mliekarne pri Nitre niekedy začne. Pri schvaľovaní stimulov vedel štát reagovať promptne a investorovi, ktorého nikto poriadne nepoznal, ponúknuť nemalé zdroje.

V súčasnosti potrebujeme len udržať tých, ktorí majú investované do výroby a spracovania mlieka stovky miliónov eur, udržujú zamestnanosť vo všetkých regiónoch Slovenska a vyrábajú potraviny, ktoré sa nikdy ani len nedotkli potravinového škandálu. Márne. Mlieko nahradili obrnené transportéry a to čo povedal premiér tohto štátu v máji 2016, dnes, zdá sa, neplatí. Inak nie je možné, že by takýto dehonestujúci návrh štátnej pomoci pre rok 2018 vôbec mohol uzrieť svetlo sveta.