Včera sme sa dozvedeli správu, že agrorezort začal s distribúciou chladiacich boxov pre poľovníkov na dočasné uskladnenie ulovenej diviačej zveri. Súvisí to s nariadením intenzívneho lovu diviakov v rámci opatrení na zabránenie šírenia afrického moru ošípaných (AMO).

Osadených bude 595 chladiacich zariadení v nárazníkových zónach pri slovensko-maďarskej a slovensko-ukrajinskej hranici. Cena za tieto chladiace boxy predstavuje sumu viac ako 3,2 milióna Eur, ktoré boli použité na ich nákup zo spoločného štátneho mešca.

Oceňujeme, že sa štát rozhodol pomôcť užívateľom poľovných revírov, pretože takto neskončí všetko mäso z ulovenej diviačej zveri automaticky v kafilérii. V chladiacich boxoch „počká“ na výsledky vyšetrení vzoriek mäsa na AMO a zdravé mäso môže byť ďalej použité.

My teraz hľadáme odpoveď na otázku, či si takéto boxy „nezaslúžili“ aj farmári, ktorým pozabíjali svine? Ich svine išli rovno do kafilérie.

Poľovníctvo je hobby, užívatelia poľovných revírov sú na tom mnohokrát finančne oveľa lepšie ako farmári. Farmár zvieratá kŕmi, ošetruje, je to jeho živobytie. Od jeho práce závisí potravinová sebestačnosť. Poľovníci tiež majú svoje náklady, ale ich výška sa s nákladmi farmára nedá porovnávať. Rovnako je neporovnateľný aj zisk.

Nevieme si vysvetliť, prečo pomoc štátu prichádza len takto jednostranne pre poľovníkov a na farmárov sa zabudlo. Ostatne to nie je prvýkrát a obávame sa, že ani posledný.

Lepšie je byť poľovníkom ako farmárom….