Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jar LEFT
Branding VUB 2019 Jar RIGHT
Branding VUB 2019 Jar TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Názory a komentáre Zaujímavosti

Emil Macho: Kam sme sa to dostali

chat_bubbleKomentáre: 10 visibilityZobrazenia: 1596
UniCredit Bank 2018

Roztočila sa vážna hra, v ktorej už nejde o nejakú oblastnú súťaž, kto z koho. Tu ide o samotnú podstatu slovenského agropotravinárstva a česť skutočných poľnohospodárov.

Opäť sa raz píše o slovenskom poľnohospodárstve. Po mesiacoch znovu naplno zamestnáva mladé, staré, senzáciechtivé a aj analyticky zmýšľajúce novinárske mozgy. Úvodníky o poľnohospodárstve, siahodlhé komentáre, prvé minúty v televíznych a rozhlasových správach. Výborne. Toto sme chceli. Ale naozaj takto?

Chceli sme, aby si naša spoločnosť začala viac všímať to, čo bolo desaťročia potláčané, zaznávané, nedocenené. Agropotravinárstvo na Slovensku sa nesprávne nastavenou agrárnou politikou predchádzajúcich vlád a nie príliš motivačnou Spoločnou poľnohospodárskou politikou Európskej únie prestalo vhodným spôsobom rozvíjať a nastúpilo na cestu stagnácie, rozvratu potravinovej sebestačnosti a degradácie odvetvia ako celku v našej spoločnosti. Prispel k tomu aj silný záujem o zahraničné potraviny, ktoré sme pred 89.-tym rokom nepoznali. Chuť zahraničia sa nám rozplývala na jazyku a my sme na dlhé roky zabudli na to, že domáce, čerstvé potraviny chutia zdravím, nie potravinovými škandálmi alebo dvojakou kvalitou. A k tomu olej do ohňa pridávali viaceré vyhlásenia predchádzajúcich ministrov o výhodách voľného trhu. Veľmi dobre si mnohí pamätáme na vety typu: „Nevadí, že nemáme, však dovezieme.“ Z agropotravinárstva sa stalo na dlhé roky nechcené dieťa.

Sme za konštruktívny dialóg

Dnes postupne prichádza dlho očakávané vytriezvenie. Nesprávne postupy, nevyužitý potenciál dvoch období SPP, názory politikov v minulosti, nadšenie zo zahraničného tovaru a roky potláčané problémy nás dobehli a nastavujú nám novú krutú daň týchto dní: daň vo forme výraznej nespokojnosti niektorých poľnohospodárov.

Ako je už známe, z iniciatívy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa s organizátormi protestov stretla Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv, a to pár dní pred začiatkom februárového traktorového sprievodu. Chceli sme poznať ich požiadavky a pohľad na roky potláčané problémy.

S organizátormi protestov sme sa zhodli v troch bodoch z ich štyroch požiadaviek: na potrebe pozemkových úprav, odstránení korupcie a ozdravení lesov a vôd. Širokú celospoločenskú diskusiu však musíme viesť v prípade stropovania.

Nie, nie sme slepí, aj my veľmi dobre vnímame, v akom stave je domáci agropotravinársky sektor. Ako sme sa však už nejedenkrát vyjadrili, sme naďalej za konštruktívny dialóg za jedným stolom a nie riešenie problémov takýmto spôsobom, navyše ľuďmi, ktorých odbornosť a videnie veci v širších súvislostiach je minimálne diskutabilné. Avíza o generálnom celoslovenskom štrajku sú podľa nás len ďalším hrotením problémov. Absolútne odmietame takýto postup. A keď si k tomu pripočítame nové zverejnené informácie o pozadí smrti poľnohospodára Vladimíra Rybára, vynára sa nám otázka, či nebola táto udalosť zneužitá.

Balansujeme na hrane, na tenkom ľade, na okraji priepasti.

Stále chceme, aby si naša spoločnosť, naši politici, viac všímali chlebové odvetvie a prinášali správne a systémové zmeny. Ale chceme, aby agropotravinárstvo zapĺňalo titulné strany novín len kvôli protestom ľudí, o ktorých pri všetkej úcte ani nevieme, koho zastupujú? Chceme, aby v spoločnosti rezonoval silný dojem, že v tomto našom strategickom odvetví naozaj nič nefunguje? Že sa tu len kradne, podvádza, vyhráža, úmyselne križuje, že tu máme dva nepriateľské tábory súperiace o pôdu a objem dotácií? Kam sme to ako spoločnosť roľníkov došli? Vnášame až príliš veľké riziko do pošpinenia a pošliapania odvedenej práce všetkých poctivých poľnohospodárov.

Áno, pre nás neexistuje delenie na malých a veľkých – to prízvukujeme neustále. Deľme poľnohospodárov len na čestných a na tých, ktorí podvádzajú a zneužívajú nie motivačne nastavený systém prideľovania podpôr. Tak pomenujme problémy, vyšetrime podvody, krivdy, násilie, ale nehádžme všetky veľké podniky do jedného vreca!

Zamyslel sa niekto nad tým, ako sa asi môže pozerať na osočovanie všetkých veľkých podnikov predseda alebo jeho zamestnanci, ktorí majú diverzifikovanú výrobu, produkujú potraviny z poľa na stôl, spolupracujú s obcami, odstraňujú nelegálne skládky v chotári? Tak nehádžme automaticky vinu za nesprávne vedenú agrárnu politiku v minulosti len na tých, ktorí si dovolili byť veľkými. Začnime konečne navzájom spolupracovať a prestaňme sa zakaždým deliť na menšie a menšie samosprávy, iniciatívy, spolky, občianske združenia, z ktorých nie vždy je jasné, kto koho a s akým počtom členov a podielom výmery zastupuje.

Uvítame skutočne odbornú debatu aj s nespokojnými poľnohospodármi

Odbornou a slušnou diskusiou sme za posledné mesiace dokázali presadiť zvýšenie štátnej pomoci v tohtoročnom štátnom rozpočte, odškodnenie za sucho 2017, rozprúdenie celospoločenskej diskusie o stave agropotravinárstva, zelenú naftu, zástupcu poľnohospodárov v Slovenskom pozemkovom fonde. A osoh z týchto oblastí nebudú mať len členovia organizácií združených v Rade poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv. Rozpracované sú ďalšie témy pre rok 2019. Teraz si všetci konečne uvedomujeme, že peniaze musia dostávať v novej SPP hlavne tí, ktorí budú aktívni.

Zisťujeme, že druhý pilier musí byť hlavne o neprojektových podporách, že konečne je tu niekto, kto chce, aby bola digitalizovaná Pôdohospodárska platobná agentúra, že je potrebná pravidelná každoročná štátna pomoc, že obchodné reťazce likvidujú trh s potravinami, že peniaze pôjdu zo štátneho rozpočtu na pozemkové úpravy, že nás čaká diskusia o spôsobe dedenia…

A v tejto situácii sa rozhadzuje hnoj pred inštitúciami, bez ktorých sa tieto zmeny nedokážu udiať? Nemali sme ho náhodou rozhadzovať už oveľa skôr, iným ľuďom a za iných okolnosti? Ďakujem, v tejto situácii neprosím. Fakt si myslíme, že všetko pôjde zo dňa na deň? Každý, racionálne rozmýšľajúci poľnohospodár vie, že toto sa nezmení okamžite.

Rovnako rokujeme o ďalšej forme podpory, ktorá musí ísť aj do potravinárskeho sektora. Z hľadiska dlhodobej perspektívy je totiž nevyhnutné, aby sme systémovými opatreniami podporili aj spracovateľský priemysel. Inak nalievanie peňazí do samotného poľnohospodárstva nie je koncepčné.

Sme pripravení na celospoločenskú diskusiu o ďalšom vývoji slovenského agropotravinárstva. A uvítame skutočne odbornú debatu aj s nespokojnými poľnohospodármi. Tak nebalansujme na hrane, ale pohnime sa skutočne vpred.

Autor článku: Emil Macho – predseda SPPK
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1336 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

10 komentárov

  1. Marián Glovaťák
    24. februára 2019

    Pozdravujem.

    Všetko to, čo sa deje je dôsledkom neriešenia problémov, ktoré vznikli vo februári 1949. Násilím sa zakladali veľké podniky. Už je to 70 rokov, čo sa snažíme (spolu s Ruskom, či Ukrajinou) podľahnúť ilúzii, že len veľké podniky sú tie najefektívnejšie. Dotácie EU túto ilúziu predlžujú. No musíme si uvedomiť, že je to ilúzia.
    Zabetónovali sme systém.
    Neexistuje slobodný trh s prenájmom pôdy, o prístupe k pôde SPF ani nehovorím, veľké podniky ignorujú snahy vlastníkov dostať sa k pôde, manažmenty často podceňujú dlhodobo šetrný prístup k pôde, riadenie je skostnatené, zamestnanci veľkých podnikov nie sú ideálne motivovaní, školy nevychovávajú schopných ľudí, máme negatívne ekologické a enviromentálne dopady veľkých polí, motivácia spracovávať produkciu je nulová, zamestnanosť na ha minimálna a niektoré katastre sú celkom bez prepojenia ľudí s poľnohospodárstvom – sú to dediny kde „skapal pes“ atď. To všetko je širší dôsledok hospodárenia veľkých firiem. A za toto všetko im ešte zaplatíme vyššiu sumu za väčší počet ha, alebo vo fondoch.
    Namiesto toho, aby sme uvoľnili prístup k pôde či financiám novým a energickým, stále lejeme peniaze do zabetónovaných štruktúr. Dokedy? Kým nebude sebestačnosť 5% a ešte väčšia demotivácia nových malých a mladých??? Veď myslime na budúcnosť, nie na to že „tu a teraz je mi dobre a po mne potopa“. Jedna ekonomická poučka hovorí, že základom zdravej ekonomiky sú početné malé a stredné podniky – lebo sú v rozhodovaní pružné, majú vysokú produktivitu, rovnomerne pokrývajú územie atď… tá poučka platí aj pre agrosektor.
    Reforma 504/2003, redistributívna platba, či stropovanie nie je len snahou o oživenie poľnohospodárstva, ktoré potrebujeme ako soľ. Je to aspoň čiastočné vyrovnanie sa s krivdami z roku 1949.

    Odpovedať
  2. anton julény
    25. februára 2019

    Ak by bola ochota na spoluprácu, tak by tí, čo si dovolili byť veľkými, nezostali malými a boli by veľkorysými a férovými. Potom by veta „Tak nehádžme automaticky vinu za nesprávne vedenú agrárnu politiku v minulosti len na tých, ktorí si dovolili byť veľkými“ nemala opodstatnenie.

    Za koľkých členov SPPK by ste vedeli odpovedať na otázky z blogu http://antonjuleny.blog.pravda.sk/2019/01/15/hospodarite-na-pode-ku-ktorej-mate-pravny-vztah/

    Odpovedať
  3. Farmer
    25. februára 2019

    Nerozumiem pán Glovaťák prečo by malo byť zastropovanie cestou k oživeniu poľnohospodárstva. Zastropovanie iba znamená, že malý a stredný farmár dostane v závere viac podpôr na jednotku čohokoľvek (VDJ, ha, odstavča…) ako veľký. To podľa mňa ani nehovorí o tom, že by mali byť malí a strední farmári efektívnejší. (Aj výsledky kontrol úžitkovosti z PSSR hovoria o produktivite niečo iné.) Podľa mňa treba energiu sústrediť na nastavenie pravidiel, ktoré by neboli priaznivé pre neprodukčných poľnohospodárov, ale naopak pre tých čo na pôde pestujú a chovajú či na malej, alebo veľkej výmere. Jednostranná podpora malých a stredných síce možno dorazí nejaký ten umierajúci veľký podnik po ktorom potom môže časť hospodárenia prevziať malý farmár. Taká podpora ale sťaží situáciu aj tým veľkým podnikom, ktoré normálne fungujú, produkujú, zamestnávajú ľudí a platia dane. Viem, niekde je ťažké sa dohodnúť, ale tým že prejdú delá z jednej strany na druhú, sa to nevyrieši.

    Odpovedať
  4. andrej
    25. februára 2019

    SPPK pod týmto vedením už pomaly „tradične“, ako hovorca, či pravá ruka Ministerstva pôdohospodárstva ! Na dvoch stoličkách sa nedá sedieť, koho záujmy vlastne hája ?

    Odpovedať
  5. Peter,chov ošípaných
    25. februára 2019

    Zdravím vás všetkých. Každý z diskutujúcich má čiastočne pravdu,ale pokiaľ sa neodstráni príčina tohto stavu ,tak sa nič neznení. Jediná možnosť je zrušenie priamej platby na plochu a nahradiť ju platbou na farmu. To odstráni bitku o pôdu a aj diskrimináciu určitého typu výroby,respektíve každý bude podporený rovnako či chová hd, ošípané ,hydinu alebo pestuje,obilniny, zeleninu, ovocie. To sa teraz nedeje a preto sa tieto komodity chovať alebo pestovať nebudú. A preto tieto peniaze tečú do vrecák finančných skupín, resp.špekulantov, ktorí skoro nič nevyrábajú. Vidím takých okolo seba.

    Odpovedať
  6. Pôdohospodárska platobná agentúra
    25. februára 2019

    PPA sa ostro ohradzuje voči klientelizmu. PPA požaduje od žiadateľov len a len to, čo im z príslušnej legislatívy vyplýva. PPA overuje len to, čo má žiadateľ plniť podľa príslušnej legislatívy, a to v súlade s kompetenciami, ktoré jej boli podľa zákona č. 280/2017 Z. z. zverené. Týmto PPA žiada všetkých žiadateľov, aby pristupovali k svojím žiadostiam zodpovedne a deklarovali výhradne to čo majú podľa nariadenia vlády SR č. 342/2015 Z. z. v platnom znení k dispozícií a čo reálne obhospodarujú a tým neuvádzali poskytovateľa podpôr do omylu. Vyzývame všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí majú vedomosť o klientelizme a korupcii, aby toto postúpili na orgány na to určené. PPA je v súlade s vlastnými kompetenciami plne súčinná.

    Odpovedať
  7. Maxon Stredák
    25. februára 2019

    Pán Macho,

    bez ohľadu na to ako ste sa dostal k vedeniu SPPK, ak by ste boli aspoň trochu súdny a odborne informovaný, tak by ste boli kritický hlavne smerom do vlastných radov, keď dlhodobo „slabučkí“ predstavitelia SPPK poslušne pritakávali na neodborné a lobistické návrhy opatrení PRV, výziev a výberových kritérií na projekty, pretože každý z nich dostal výhody a obetovali väčšinu slušných farmárov, o ktorých teraz tak rád rozprávate… S veľkým prispením SPPK je agrosektor tam kde je, chobotnica na MPRV a PPA mala zástupcov SPPK otočených okolo malíčka, a mimochodom v monitorovacích výboroch PRV mali všetci predstavitelia SPPK dlhodobo konflikt záujmov, ako vlastníci poľno. subjektov, pre ktoré spolu s ostatnými členmi nastavovali výberové kritéria na projekty PRV.
    Rozumný sa nepredvádza, nekáže ostatným ako by mali robiť a učí sa z chýb minulých, ktoré ale musí najprv poznať a priznať ich… ako inak chcete aby Vám (SPPK) niekto čestný dôveroval, môžete zriadiť akékoľvek odborné Rady či výbory, pokiaľ si pravdivo a verejne nepomenujete chyby budete sa len motať dokola.
    A Vaša veta „Zisťujeme, že druhý pilier musí byť hlavne o neprojektových podporách“, je nemý úžas… po tom ako 15 rokov SPPK presadzuje projektové podpory – investície do poľn. podnikov (rychlé prachy na projekty cez klientelisticky pretlačené výberové kritériá), alebo „famózny“ presun 20% z II. do I. piliera, pretláčaný smeráckou klikou…
    Rozumiete vôbec čo znamená programovanie rozvoja vidieka, analýza potrieb a intervenčná logika PRV ? Dajte si to vysvetliť než sa začnete rozhodovať a opäť niekomu pritakávať.

    Odpovedať
  8. DoesntMatter
    26. februára 2019

    @Glovatak A co keby ste radsej robili to, co ste vystudovali? Uz by bolo nacase, takychto „odbornikov“ vidime v poslednom case naozaj vela. O jedneho menej by nezaskodilo.
    Aku mate u Vas zamestnanost na 1 ha? Mate 50 ha a pracuje Vas tam kolko? Resp. teda za kolko ludi platite odvody? Z Vasich vykazov je jasne, ze nikoho nezamestnavate a odvody neplatite!

    Odpovedať
  9. MichalK
    27. februára 2019

    p.Glovaťak len dovetok k tym laym farmárom v Poľsku. Dúfam, že poznáte ich trhy a všimli ste si tie mliečne výrobky, ktoré trhovníčky žmolia v ruke a v košoch vláčia za nízke ceny a ponúkajú hlavne Slovákom. Kde je tam hygienická kontrola, mliečne konvy popri cestách od súkromníkov, ktoré zbierajú a nosia do malých zdravých mliekární. Neviem si predstaviť naše ak ich aj nazveme družstevné farmy bez veterinárneho dozoru, prísnej evidencie dávkovania antibiotík. Ak by to robili aj oni tak by nemohli predávať tie ich „zdravé“ potraviny za také dumpingové ceny. To som tým myslel a žiaľ už aj v našej farmárskej revue sa objavujú lastovičky kde 10 a 12 ročné deti farmárov obsluhujú nakladače a traktory a ošetrujú dobytok, v domácich často tiež nehygienických priestoroch vyrábajú tzv. gazdovské výrobky. Ak si myslíte, že to je bezpečnosť zdravia pri práci, ochrana mladistvých a bezpečnosť potravín a tam máme smerovať tak zbohom zdravý slovenský národ.

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.