Piate ohnisko slintačky a krívačky na Záhorí dramaticky zhoršilo situáciu s výskytom vírusového ochorenia. V priebehu troch týždňov budú zlikvidované dojnice, ktoré produkovali 6 percent slovenskej prvovýroby mlieka. Jeden z najväčších domácich producentov surového kravského mlieka opisuje opatrenia, ktoré realizovali, aby ochránili vlastný chov. Informácie zazneli na pondelkovej tlačovej konferencii Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„Je to vysokovýkonný vírus. Africký mor ošípaných postihuje len ošípané, BSE len hovädzí dobytok, ale slintačka a krívačka likviduje chovy hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec aj kôz. O to je nebezpečnejší. Chovatelia dodržiavajú všetky opatrenia a k prevencii pristupujú aj nad rámec opatrení,“ uviedol Andrej Gajdoš, predseda SPPK.

Jednými z najväčších slovenských chovateľov hovädzieho dobytka sú otec Marián a syn Martin Záhumenskí. Hospodária v okrese Nové Zámky a na ich dvoch farmách Maragro a Agrocontract je spolu umiestnených 2 800 dojníc. Opatrenia začali prijímať pri potvrdení vírusu v Maďarsku.

Minimalizovaný pohyb

„Obmedzili sme pohyb osôb, aby sme vylúčili tých, ktorí nie sú bezprostredne nevyhnutní k prvovýrobe mlieka. To súviselo aj so zastavením stavebných investícií. Z dôvodu rizika, ktoré prítomnosť stavbárov v areáli farmy prinášala, sme stavbu pozastavili,“ hovorí Martin Záhumenský.

Chovateľ dojníc realizuje stavbu z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2022 z výzvy 52/PRV/2022. Výzva bola charakterizovaná neskorým vyhodnotením, čím dostala úspešných žiadateľov pod tlak, aby investície dokázali realizovať čo najskôr. Konečným termínom na podanie poslednej žiadosti o platbu je 30. jún aktuálneho roka. Poľnohospodári veria, že štát termín prehodnotí, aby poľnohospodári nepodstupovali riziko, že stavbu budú realizovať v týchto kritických podmienkach.

„Verím, že ministerstvo pôdohospodárstva k tejto otázke zaujme čo najskôr stanovisko, ako bude postupovať,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Martin Záhumenský.

Paznechty aj cisterny

Aby zamedzili riziku, pred niekoľkými týždňami si obstarali vlastnú cisternu. Mlieko vyvážajú na mechanizačné stredisko a prečerpávajú do cisterny odberateľa. Samozrejmosťou na farmách Záhumenských sú dezinfekčné brody, pozastavený prevoz hospodárskych zvierat či kontrola dodávok krmív.

„Paznechtári a inseminátori sú väčšinou externé služby, ktoré sa v chovoch využívajú. Insemináciu hovädzieho dobytka môže vykonávať len certifikovaná osoba, a keď je aj ten chov väčší, tak sa poľnohospodár snaží si službu zabezpečiť vo vlastnej réžii. To je aj náš prípad. Ostatné externé služby sme úplne zastavili. Zvieratá vydržia bez paznechtovania nejakú dobu, uvidíme, ako sa bude vírus ďalej šíriť,“ uviedol Záhumenský.

Samozrejmosťou, ktorú realizujú je hygienická slučka. Zaviedli sprchovanie a prezliekanie. Najviac sa obávajú prenosu od človeka. Záhumenský tvrdí, že keď sa vírus slintačky a krívačky rozšíril na prelome tisícročí vo Veľkej Británii, najväčším roznášačom bol človek.

„Sme pripravení úplne uzavrieť farmu. Máme to komunikované s našimi zamestnancami, že sú pripravení prebývať na farme, tak ako sa to riešilo kedysi,“ uviedol Záhumenský.

Sledujú situáciu v regióne, aby sa rozhodli v správny čas. Prvý nácvik mali v minulom týždni, keď existovalo podozrenie na infikovaný chov len 20 kilometrov od ich fariem. Na farmách Záhumenských pracujú aj zahraniční pracovníci, tí bývajú na hospodárskom dvore aj v súčasnosti a dovážajú im stravu. Domácich zamestnancov je ale podľa Martina Záhumenského viac, ako zahraničných. Celkovo potrebujú na obsluhu farmy v jednom čase asi 30 ľudí.

Prvovýrobca mlieka verí, že opatrenia sa v najbližších dňoch na úrovni štátu sprísnia.

„Mali by byť zavedené dezinfekčné rohože aj z miest, kde odchádzajú ľudia za prácou. Verím, že veterinári budú tieto opatrenia ešte viac sprísňovať. Veľmi by nám pomohlo, aby ministerstvo pôdohospodárstva alebo Štátna veterinárna a potravinová správa SR zriadili informačnú linku pre všetkých chovateľov. Keď nie sú informácie, je to priestor na rôzne konšpirácie,“ uviedol Martin Záhumenský a pre poľnoinfo.sk poznamenal, že spoločne sú v tom malí aj veľkí chovatelia.

Chovy sa zmenia

Prísne opatrenia realizujú aj na družstve Okoč – Sokolec.

„Farma je 8 – 10 kilometrov od ohniska nákazy. Máme šťastie, že sa tam nenachádza mechanizačné stredisko. Objednali sme dezinfekčné brány, sú tam brody, na farmu sa nedostane nikto iný. Tá službová prevádzka, čo býva na tých dvoroch – napríklad kovovýroba, to sa snažíme oddeliť plotom. Šrotovník máme na tom istom dvore. A samozrejme dezinfekcia, ľudia keď prídu sa musia osprchovať, je to podobné ako tu,“ obráti sa Emil Macho, predseda PD Okoč-Sokolec na Martina Záhumenského.

Macho uviedol, že chov hovädzieho dobytka sa zásadne zmení a už nebude vyzerať tak, ako 2-3 mesiace dozadu. Biosecurity chovateľov sa má priblížiť chovu ošípaných. Prvovýrobcovia mlieka pritom v minulosti často a radi otvárali svoje farmy napríklad deťom. Cieľom bolo osloviť najmladšiu generáciu a priblížiť jej poľnohospodárstvo.