Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Európska únia Z domova

Rozhodnutia štátu v európskej agropolitike sú pre rozvoj odvetvia kľúčové

Rozhodnutia štátu v európskej agropolitike sú pre rozvoj odvetvia kľúčové
insert_photoautor

V roku pätnásteho výročia vstupu Slovenska do Európskej únie ekonóm Ján Pokrivčák konštatuje, že tento krok pomohol slovenskému poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka. Poľnohospodárska produkcia sa mierne zvýšila a výrazne vzrástla produktivita práce. Povedal Ján Pokrivčák počas diskusných okrúhlych stolov, ktoré sú už pravidelne súčasťou výstavy Agrokomplex.

Do slovenského vidieka pritieklo 8-miliárd eur

„Bez vstupu do Európskej únie by boli naše ukazovatele ďaleko horšie. Stačí si porovnať Slovensko a Srbsko. V Srbsku je pre agropodnikateľov nestabilné podnikateľské prostredie, čo negatívne vplýva na rast poľnohospodárskej produkcie,“ hovorí Ján Pokrivčák z Inštitútu pôdohospodárskej politiky.

Podpora roľníkov cez Spoločnú poľnohospodársku politiku je len v malej miere naviazaná na produkciu z hektára. To nedostatočne motivuje k rozvoju živočíšnej výroby, alebo pestovaniu špeciálnych plodín. Najväčší balík z rozpočtu smeruje na Jednotnú platbu na plochu (SAPS), ktorá slúži na sanovanie základného príjmu.

„Ak to poviem na príklade domácnosti. Európska komisia nám dá v priamych platbách prostriedky na nákup rohlíkov. Keď chcem ale maslo a šunku, musíme si na ne zarobiť,“ vysvetľuje Juraj Kožuch, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Ten zároveň dopĺňa, že rovnostársky prístup Európskej únie riešia často jednotlivé štáty prostredníctvom prostriedkov z národných zdrojov.

„Naša krajina naozaj dávala veľmi málo národných zdrojov do pôdohospodárstva. Videli sme to aj pri iných platobných agentúrach, keď sme si porovnali, koľko prostriedkov zo štátneho rozpočtu administrujú iné štáty a koľko sme ich administrovali my, avšak tento rok je iný. Pokiaľ vlani sme administrovali 4-milióny, tak tento rok je to zatiaľ necelých 60-miliónov eur,“ hovorí Juraj Kožuch.

Celkovo Pôdohospodárska platobná agentúra za pätnásť rokov, od svojho vzniku, vyplatila finančné prostriedky vo výške asi 8-miliár eur. Nešlo len o peniaze pre poľnohospodárov, ale aj pre lesníkov, potravinárov, obce, alebo miestne akčné skupiny.

„Slovensko čerpalo európske prostriedky už pred vstupom do EÚ a to z podporného programu SAPARD,“ upozorňuje Dušan Chrenek z DG Agri v Bruseli.

SPP ponúka flexibilitu členským štátom

Pokiaľ časť poľnohospodárov za neduhmi nášho agrosektora vidí Spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie, Ján Pokrivčák hovorí, že Slovensko má veľkú flexibilitu pri jej implementácii.

„To, ako vyzerá SPP nezávisí len od rozhodnutia Bruselu, ale aj od našich rozhodnutí. Musíme si systém nastaviť tak, aby nám odpovedal na otázky, či chceme špeciálnu rastlinnú, alebo živočíšnu výrobu. V roku 2012 a 2013 sme urobili pri Programe rozvoja vidieka dosť veľké chyby. Malé projekty sú účinnejšie a na tie sa v tomto období nedával taký dôraz,“ hovorí Ján Pokrivčák.

Juraj Kožuch informuje, že oproti menovanému obdobiu došlo k posunu.

Dnes je rozdelenie projektových podpôr v rámci zvyšovania konkurencie poľnohospodárstva z hľadiska počtu žiadateľov približne 1:1 pri žiadateľoch do 5 hektárov a nad 50 hektárov,“ informuje Juraj Kožuch.

Jaroslav Gudába generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na agroministerstve hovorí, že v budúcej politike a tým aj pri príprave Strategického plánu, sa zamerajú na prioritné oblasti, ktoré poľnohospodárov trápia.

„Dôležité je cieliť platby na aktívnych poľnohospodárov. Aby neskončili u tých, ktorí obhospodarujú 3-tisíc hektárov pôdy a zamestnávajú málo ľudí,“  hovorí J. Pokrivčák.

S týmto názorom úplne nesúhlasí Juraj Kožuch, ktorý považuje za kľúčový faktor posudzovanie výkonnosti poľnohospodárskeho subjektu a tvorbu tržieb. Ten kto má podľa neho tržby, je aj činný.

„Sú aj malí poľnohospodári, ktorí nikoho nezamestnávajú, ale ich sa stropovanie pravdepodobne nebude dotýkať. Ak hovoríme o spravodlivom prerozdeľovaní prostriedkov, čo EK prízvukuje, na tvorbu hmotných statkov, tak by to mali pocítiť tí, ktorí ich tvoria. Preto by faktor zamestnávania nemal byť tým hlavným a jediným faktorom“ hovorí Juraj Kožuch.

Podľa neoficiálnych informácií nás čaká prechodné obdobie a nová SPP začne platiť pravdepodobne po 1.1.2022. Z toho vyplýva aj relatívne dostatok času na prípravu národných dokumentov, ako je napríklad Strategický plán.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments