Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Sú v Ludrovej nepriatelia sna, ktorý si iní vysnívali?

chat_bubbleKomentáre: 5 visibilityZobrazenia: 1702
UniCredit Bank 2018

Ostatné desaťročie prinieslo obrovské zmeny v životnom štýle obyvateľstva. Popisuje ich Miroslav Štefček, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Ludrovej, ktoré hospodári neďaleko Ružomberka. Pokiaľ v minulosti družstvo, ktoré trvale zamestnáva takmer stovku ľudí dokázalo s ponukou práce osloviť aj obyvateľov okresného mesta, dnes je situácia iná.

K vidieku vždy patrilo hospodárenie na pôde

„Posledné dva roky naozaj cítime nedostatok ľudí vo všetkých výrobách. Nehovoríme už len o chove zvierat, ale aj o kameňolome, alebo rastlinnej výrobe. Pokiaľ v minulosti sme s ponukou práce zaujali aj Ružomberčanov, dnes sa to deje málokedy,“ hovorí predseda družstva.

Priemernou mzdou pritom, podľa Miroslava Štefčeka, nezaostávajú za priemyselnými podnikmi v okolí. Práca v poľnohospodárstve Ružomberčanov síce neláka, ale na vidiek sa sťahujú.

Ľudia sa presúvajú z väčších miest na vidiek za dostupnejším bývaním. Pozemky na stavbu domu sú na vidieku často lacnejšie ako v meste a pritom v čase, keď domácnosť vlastní aj niekoľko aút, je presun do mesta takmer bezproblémový. Mnoho ľudí má aj určitú romantickú predstavu o živote na dedine.

„Veľa ľudí, ktorí sa nasťahovali do troch obcí v ktorých hospodárime, bolo zvyknutých bývať v meste. Svoj dom na dedine si postavili s ilúziou pokoja a pohody. K vidieku, ale predsa vždy patrilo aj hospodárenie na pôde. Na to, akoby nové generácie zabúdali. Pokiaľ povodní obyvatelia vnímajú družstvo ako nedielnu súčasť obce, pre tých nových sme nepriatelia sna, ktorí si vysnívali,“ hovorí predseda družstva.

Aby sa vzťahy hlbšie nenarušili, družstvo napríklad úplne upustilo od hnojenia počas víkendov. Presunulo to na pracovný týždeň, aj keď aj predtým postupovali presne podľa správnej farmárskej praxe a hnoj bol do 24-hodín zaoraný. Sťažnosti sa ale objavujú stále. Jedna z tých posledných bola na zvoz sena.

„Začali sme v sobotu o desiatej doobeda. Napriek tomu sme niekoho rušili,“ krúti hlavou predseda.

Vôňa siláže, vôňa domova?

Sťažnosti na hospodárenie prichádzajú nie len do rúk samotného predsedu, ale napríklad aj na Okresný úrad odbor životného prostredia. Samozrejme, to znamená ďalšie kontroly, ktorých sa síce neobávajú, ale zdržujú ich od inej práce. Predseda družstva tvrdí, že doteraz im úrady nevytkli v danej oblasti žiadne pochybenie. Pritom celá situácia vzniká len z dôvodu chýbajúceho zdravého úsudku.

„Teraz sa veľmi divím, že pri jednom našom stredisku sa má postaviť šesť rodinných domov. Jeden z nich má byť len 15-metrov od silážneho žľabu, kde je každoročne umiestnených 1500-ton siláže. Do vyjadrenia k stavebnému povoleniu som jasne napísal, že to bude mať negatívny dopad na život budúcich obyvateľov. Zbytočne,“ hovorí predseda družstva, ktorý pravdepodobne správne cíti, že s vlastníkom domu, ktorý je momentálne na začiatku výstavby, bude mať ešte veľa stretnutí.

Družstvo je posledných 50-rokov súčasťou obce. V ťažších časoch udržiavalo zamestnanosť a v tých lepších sa rozvíjalo spolu s obcou. V ostatných rokoch sa neraz ocitli na popredných priečkach súťaže o Najkrajší chotár roka. Odborná komisia vždy ocenila ich prínos k rozvoju obce.

Na prvom mieste je chov hovädzieho dobytka

„Ak chce družstvo pôsobiť v regióne a vyrábať mlieko, musí vybudovať nový kravín. Verím, že každý súdny človek chápe, že je lepšie mať nový objekt, ktorý spĺňa aktuálne normy na ochranu životného prostredia, ako zvieratá chovať v štyroch pôvodných a dnes už nevyhovujúcich stavbách,“ hovorí predseda družstva.

Pred niekoľkými rokmi uvažovali nad postavením nového kravína na hospodárskom dvore Štiavnička, kde je umiestnená aj bioplynová stanica. Tá vyrába elektrickú energiu z maštaľného hnoja. Dnes, po dôkladnej analýze nákladov, prišli na to, že cena najmä zemných prác by na tomto stredisku predražila investíciu o takmer milión eur.

„Rozhodli sme sa vybudovať kravín za vlastné prostriedky, keďže v projekte Pôdohospodárskej platobnej agentúry sme neboli úspešní. Na stredisku v Ludrovej odstránime dva objekty, ktoré budú stavbe prekážať. Viazať sa na bioplynovú stanicu v našom rozhodnutí nebudeme,“ hovorí predseda družstva.

Vysvetľuje, že zariadenie má síce len 10-rokov, ale v minulom roku muselo prejsť zásadnou generálnou opravou. Táto investícia v rozsahu niekoľko stotisíc eur preto tamojších družstevníkov stavia pred otázku, či budú bioplynku prevádzkovať aj o desať rokov.

„Základ našich tržieb dlhodobo pochádza z výroby mlieka. A tu chceme byť špičkový. Preto na prvom mieste je chov hovädzieho dobytka, ktorému podriaďujeme aj štruktúru rastlinnej výroby. Bioplynová stanica nám roky pomáhala, ale nie je základom družstva. Tým musí byť dlhodobo dobytok,“ myslí si predseda družstva.

Autor článku: Juraj Huba – poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor – Bioplynová stanica v PD Ludrová.

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1389 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

5 komentárov

  1. realista
    31. augusta 2019

    dom pri silážnej jame to výsledok toho, že obec nemá spracovaný územný plán – často podceňované územné plánovanie vedie len k problémom (vlastná skúsenosť z regiónu)…..(územný plán stanový ochranné pásma)
    a v takom prípade držím palce p. predsedovi, aby nakoniec „nedostal na stôl “ súdne rozhodnutie,že v lepšom prípade nemá skladovať v silážnej jame siláž a horšom, že je má odstrániť lebo ju nemá na LV a je to čierna stavba nehovoriac o vysporiadaní susediacich pozemkov, príjazdovej komunikácie ako i stavby samej…..

    Odpovedať
    1. marcel sako
      4. septembra 2019

      Ľudia začnite si viacej študovať informácie o poľnohospodárstve ako takom a potom sa nad tým zamyslite a ak máte aspoň priemerné vzdelanie tak na to prídete sami, že veľa vecí je tu na slovensku zle prezentovaných a hlavne od ľudí , ktorí danej problematike nerozumejú. Už som tu písal pre zainteresovaných viac krát, že národu treba vysvetliť a vzdelávať ho o tom kto a čo je to poľnohospodárstvo. Nezabúdajme , že celé slovensko bolo počas svojej histórie prevažne poľnohospodárskou krajinou ale za posledných 20 rokov sa všetko zmenilo a bohužiaľ väčšina ľudí dnes nevie ako sa vyrábajú potraviny,, ako majú dobré potraviny vypadať , akú majú mať chuť, takže už vôbec nemôžu pochopiť ,že ak sa rozhodli žiť na vidieku, že MUSIA akceptovať vôňu hnoja , hluk zvierat a prácu mechanizmov, keby to vedeli tak by si nekupovali bezhlavo pozemky, ktoré majú zlú koncepciu územného plánovania, preto lebo niekto chcel na pozemkoch zbohatnúť. Treba vyvodiť právnu zodpovednosť dotknutých osôb u zhotovovateľov územného plánovania/obec/, pretože oni vedeli keď vy vyhotovovali územný plán, že je tam poľnohospodárska činnosť a podľa toho mali resp. nemali postihnuté parcely zahrnúť do územného plánovania .
      ĽUDIA ako je to možné, že takéto problémy s hnojom, mechanizmami, rastlinnou a živočíšnou výrobou nemajú v Rakusku,NSR,Poľsku a ani v Maďarsku iba u nás a v ČR. Takže asi je niekde chyba, alebo že by všetci ostatný obyvatelia únie boli iný ako Slováci a Češi.

    2. dedo jozef
      4. septembra 2019

      vo velkej lomnici sa mala stavať hlinikaren bez posudzovania vplyvov na životne prostredie,12 taviacich peci,taviť ročne 100000t hlinika,na ploche 20000m2,chceš chovať,každy je proti,všetkym všetko smrdi.toto je krasny rozvoj vidieka a cestovneho ruchu 5km od Tatranskeho Narodneho parku.Nad Tatrou sa blyska,hromy divo biju,zastavme ich bratia,ved sa oni stratia,Slovaci ožiju.

  2. Starý Gazda
    31. augusta 2019

    chceme vlastne a lacne potraviny no na sedliaka hadžeme špinu je to škodca a znečistovatel životneho prostredia praši smrdi no bez toho hnoja nam poda ako žrut všetkych priemiselnych nečistot fungovat nebude dnešnym hospodarenim okradame podu o živiny humus a tym aj vodu zakladny zakon prežitia spoloženstva je povyšit potreby spoločnosti nad prava jednotlivca inak neprežijeme

    Odpovedať
  3. jm
    4. septembra 2019

    Ono by si mali uvedomiť aj zástupcovia obce t.j. starostovia a obecné zastupiteľstvo že ak za tridsať rokov sa nezmenil územný plán môže k problémom prísť. To je konkrétne stav v našej obci.A verím že nie sme jediná obec ktorá si z toho nerobí ťažkú hlavu. Aj napriek tomu že obec je zmenená výstavbou RD. Na druhej strane človek ktorý tvrdí že na vidieku hľadal kľud pre relax klame. Lebo ak kupuje ornú pôdu z dôvodu že je lacná vykoná bez problémov vyňatie pôdy z pôdneho fondu a ide stavať rodinný dom vedľa poľnohospodárskeho podniku by mal tak isto brať na vedomie isté riziko. Minimálne pri vydávaní stavebného povolenia by malo byť jasné že stavebník berie na vedomie súčasný stav . A nie keď sa po čase bývania rozhodne že on investoval do svojho domu a teraz ho niekto otravuje smradom, pachom a.t.ď. požadovať od poľnohospodára ktorý tam je už niekoľko rokov aby obmedzil svoje podnikanie. Kto zohľadní jeho investície ? A v akej spoločnosti sa to vlastne nachádzame?

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.