Ostatné desaťročie prinieslo obrovské zmeny v životnom štýle obyvateľstva. Popisuje ich Miroslav Štefček, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Ludrovej, ktoré hospodári neďaleko Ružomberka. Pokiaľ v minulosti družstvo, ktoré trvale zamestnáva takmer stovku ľudí dokázalo s ponukou práce osloviť aj obyvateľov okresného mesta, dnes je situácia iná.

K vidieku vždy patrilo hospodárenie na pôde

„Posledné dva roky naozaj cítime nedostatok ľudí vo všetkých výrobách. Nehovoríme už len o chove zvierat, ale aj o kameňolome, alebo rastlinnej výrobe. Pokiaľ v minulosti sme s ponukou práce zaujali aj Ružomberčanov, dnes sa to deje málokedy,“ hovorí predseda družstva.

Priemernou mzdou pritom, podľa Miroslava Štefčeka, nezaostávajú za priemyselnými podnikmi v okolí. Práca v poľnohospodárstve Ružomberčanov síce neláka, ale na vidiek sa sťahujú.

Ľudia sa presúvajú z väčších miest na vidiek za dostupnejším bývaním. Pozemky na stavbu domu sú na vidieku často lacnejšie ako v meste a pritom v čase, keď domácnosť vlastní aj niekoľko aút, je presun do mesta takmer bezproblémový. Mnoho ľudí má aj určitú romantickú predstavu o živote na dedine.

„Veľa ľudí, ktorí sa nasťahovali do troch obcí v ktorých hospodárime, bolo zvyknutých bývať v meste. Svoj dom na dedine si postavili s ilúziou pokoja a pohody. K vidieku, ale predsa vždy patrilo aj hospodárenie na pôde. Na to, akoby nové generácie zabúdali. Pokiaľ povodní obyvatelia vnímajú družstvo ako nedielnu súčasť obce, pre tých nových sme nepriatelia sna, ktorí si vysnívali,“ hovorí predseda družstva.

Aby sa vzťahy hlbšie nenarušili, družstvo napríklad úplne upustilo od hnojenia počas víkendov. Presunulo to na pracovný týždeň, aj keď aj predtým postupovali presne podľa správnej farmárskej praxe a hnoj bol do 24-hodín zaoraný. Sťažnosti sa ale objavujú stále. Jedna z tých posledných bola na zvoz sena.

„Začali sme v sobotu o desiatej doobeda. Napriek tomu sme niekoho rušili,“ krúti hlavou predseda.

Vôňa siláže, vôňa domova?

Sťažnosti na hospodárenie prichádzajú nie len do rúk samotného predsedu, ale napríklad aj na Okresný úrad odbor životného prostredia. Samozrejme, to znamená ďalšie kontroly, ktorých sa síce neobávajú, ale zdržujú ich od inej práce. Predseda družstva tvrdí, že doteraz im úrady nevytkli v danej oblasti žiadne pochybenie. Pritom celá situácia vzniká len z dôvodu chýbajúceho zdravého úsudku.

„Teraz sa veľmi divím, že pri jednom našom stredisku sa má postaviť šesť rodinných domov. Jeden z nich má byť len 15-metrov od silážneho žľabu, kde je každoročne umiestnených 1500-ton siláže. Do vyjadrenia k stavebnému povoleniu som jasne napísal, že to bude mať negatívny dopad na život budúcich obyvateľov. Zbytočne,“ hovorí predseda družstva, ktorý pravdepodobne správne cíti, že s vlastníkom domu, ktorý je momentálne na začiatku výstavby, bude mať ešte veľa stretnutí.

Družstvo je posledných 50-rokov súčasťou obce. V ťažších časoch udržiavalo zamestnanosť a v tých lepších sa rozvíjalo spolu s obcou. V ostatných rokoch sa neraz ocitli na popredných priečkach súťaže o Najkrajší chotár roka. Odborná komisia vždy ocenila ich prínos k rozvoju obce.

Na prvom mieste je chov hovädzieho dobytka

„Ak chce družstvo pôsobiť v regióne a vyrábať mlieko, musí vybudovať nový kravín. Verím, že každý súdny človek chápe, že je lepšie mať nový objekt, ktorý spĺňa aktuálne normy na ochranu životného prostredia, ako zvieratá chovať v štyroch pôvodných a dnes už nevyhovujúcich stavbách,“ hovorí predseda družstva.

Pred niekoľkými rokmi uvažovali nad postavením nového kravína na hospodárskom dvore Štiavnička, kde je umiestnená aj bioplynová stanica. Tá vyrába elektrickú energiu z maštaľného hnoja. Dnes, po dôkladnej analýze nákladov, prišli na to, že cena najmä zemných prác by na tomto stredisku predražila investíciu o takmer milión eur.

„Rozhodli sme sa vybudovať kravín za vlastné prostriedky, keďže v projekte Pôdohospodárskej platobnej agentúry sme neboli úspešní. Na stredisku v Ludrovej odstránime dva objekty, ktoré budú stavbe prekážať. Viazať sa na bioplynovú stanicu v našom rozhodnutí nebudeme,“ hovorí predseda družstva.

Vysvetľuje, že zariadenie má síce len 10-rokov, ale v minulom roku muselo prejsť zásadnou generálnou opravou. Táto investícia v rozsahu niekoľko stotisíc eur preto tamojších družstevníkov stavia pred otázku, či budú bioplynku prevádzkovať aj o desať rokov.

„Základ našich tržieb dlhodobo pochádza z výroby mlieka. A tu chceme byť špičkový. Preto na prvom mieste je chov hovädzieho dobytka, ktorému podriaďujeme aj štruktúru rastlinnej výroby. Bioplynová stanica nám roky pomáhala, ale nie je základom družstva. Tým musí byť dlhodobo dobytok,“ myslí si predseda družstva.