Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Náročný a nerentabilný jačmeň niektorí nahrádzajú inými plodinami

Náročný a nerentabilný jačmeň niektorí nahrádzajú inými plodinami
insert_photoTASR - žatva sladovníckeho jačmeňa

Sladovnícky jačmeň bol kedysi spolu so pšenicou najdôležitejšou obilninou. Jeho výmera však v posledných desaťročiach výrazne klesla a Slovensko dnes musí túto komoditu dovážať. Dôvodom je podľa poľnohospodárov náročnosť a nízka rentabilita.

Rozhodujúca je cena

Agrodružstvo Bystré v okrese Vranov nad Topľou pestuje ozimný jačmeň na výmere 60 hektárov. V tomto roku dosiahli úrodu päť ton na hektár.

„Je to asi o 25 % percent menej ako v predchádzajúcich rokoch. Kvalita však bola dobrá,“ hodnotí agronóm Emil Papcun.

Celá produkcia smeruje do Sladovne Michalovce, s ktorou spolupracujú asi šesť rokov. Výmeru však rozšíriť neplánujú. Medzi rozhodujúce faktory patrí aj odbytová cena, ktorú znižujú zrážky podľa dosiahnutých parametrov.

„Nemáme problém navýšiť výmeru, ale všetko záleží od výkupnej ceny,“ konštatuje Emil Papcun a poukazuje na nízku efektivitu pri pestovaní jačmeňa.

Vyžaduje si viac starostlivosti ako napríklad pšenica, pritom cena pšenice je oveľa vyššia. Pri jačmeni musíme pozorne sledovať, aby sme neprekročili obsah dusíka. Je zložitejšie pestovať ho. A pšenica sa predá bez problémov,“ myslí si E. Papcun.

Jačmeň vynechali

Na ekonomickú nevýhodnosť pestovania jačmeňa poukazuje aj Tomáš Volkai zo spoločnosti Dubina, ktorá hospodári na ploche 1 100 hektárov v okrese Trebišov: „Kedysi sme jačmeň pestovali. V tomto roku sme ho po prvýkrát z osevného plánu vynechali.“

Jedným z dôvodov je cena. Tá môže byť na začiatku dobrá, ale znižuje sa zrážkami. Podľa Tomáša Volkaia je jačmeň ekonomicky slabší oproti ostatným plodinám.

„Nestabilita sa týka výnosu. Sú dobré roky, kedy sa podľa štatistík dosiahol výnos šesť, dokonca aj sedem ton. Ale prídu roky, keď úroda padne na päť ton, alebo dokonca nižšie, nespĺňa sa požadovaná kvalita a nastávajú zrážky. Keď sme si prepočítali priemerný výnos a zrážky, nebolo to ekonomicky atraktívne. Sme firma ako ostatné a musíme produkovať zisk, aby sme vedeli platiť réžiu a ostali nám finančné prostriedky aj na nevyhnutné investície,“ hovorí Tomáš Volkai

Spoločnosť hľadala odberateľov aj na západnom Slovensku, ale doprava robila cenu neatraktívnou.

„Mne osobne ako farmárovi je z agronomického hľadiska ľúto, že sme museli jačmeň vyradiť z osevu, ale musíme sa správať ekonomicky,“ vysvetľuje Tomáš Volkai.

V dohľadnej dobe sa k jačmeňu nevrátia. Nahradili ho špaldou a tvrdou pšenicou.

Parametre závisia od počasia

Naopak, s výkupnou cenou jačmeňa je spokojný František Szaxon, ktorý obrába 2 250 hektárov pôdy v južnej časti okresu Trebišov. Jarný jačmeň pestuje priemerne na ploche 100 – 150 hektárov. Celkový tohtoročný výnos dosiahol 650 ton.

„Ideme so šesťplodinovým osevným postupom a jačmeň sa pýta do osevného plánu. Pred troma rokmi sme mali aj ozimný jačmeň. Čím ďalej tým viac sú ozimné jačmene vyšľachtené na sladovnícke parametre  a výnosovo sú lepšie. Poľnohospodári preto uprednostňujú ozimný jačmeň, ale my ideme intenzívne s potravinárskou pšenicou, takže na ozimný jačmeň nemáme veľmi priestor. Skôr nám pasuje do jarného plánu,“ komentuje samostatne hospodáriaci roľník.

Aj František Szaxon priznáva, že jačmeň je náročný na pestovanie. Dva roky po sebe kvôli počasiu nedosiahli požadované parametre.

„Dva až štyri týždne pred žatvou prišli výdatné dažde, jačmeň sa poľahol, chytil rôzne plesne a pridal sa problém s dusíkom, ktorý je pre kvalitu jačmeňa kľúčový,“ spomína Szaxon.

Tento rok však konečne vyšiel. Výsledky rozboru potvrdili, že dosiahli vynikajúce parametre. Nízka úroveň dusíka nevyhnutná pre kvalitu má však vplyv na výnos, ktorý je nižší.

„Minulé roky sme robili 6 – 6,5 tony a teraz máme rovných päť ton z hektára. Skromne sme hnojili a to je dopad. Ale kvalitatívne parametre spĺňame,“ hovorí František Szaxon.

Dodáva, že cena je každý rok iná. V tomto roku majú výkupné ceny zazmluvnené na 190 eur. Aj keď s cenou je spokojný, nemá záujem pestovať jačmeň na väčšej ploche.

„Väčšia výmera nám nepasuje do osevného plánu. Nemáme priestor, aby sme radikálne navyšovali výmeru,“ uzatvára nekompromisne František Szaxon.

Autor článku: Veronika Fitzeková - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: TASR - žatva sladovníckeho jačmeňa

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments