Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Stáva sa jačmeň alternatívou v neistých časoch?

Stáva sa jačmeň alternatívou v neistých časoch?
insert_photoSlovenské združenie výrobcov piva a sladu - Marek Fečo (vpravo) a Pavol Majerčák (v strede) počas diskusie o efektívnom pestovaní sladovníckeho jačmeňa v Košiciach.

Slovensko je piatym najväčším producentom sladu v Európskej únii. V aktuálnom roku bude dokonca jeho produkcia najvyššia za ostatných sedem rokov. A zdá sa, že rásť bude aj v roku 2024, aspoň to vyplýva z vyjadrení pestovateľov, ktoré odzneli v utorok na konferencii Slovenského združenia výrobcov piva a sladu v Košiciach.

„Prvýkrát v histórii vyrobilo Slovensko viac sladu ako pšeničnej múky,“ informuje Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ SZVPS.

Zvýšeniu produkcie sladovníckeho jačmeňa v aktuálnom roku nahráva najmä jeho súčasná cena a situácia v speňažovaní ostatných obilnín.

Zvýšenie výmer

„Sladovnícky jačmeň sme začali pestovať v roku 2019 na šesťdesiatich hektároch. Minulý rok sme jačmeň pestovali na výmere 130 hektárov a v novom návrhu osevného postupu už počítame s 200 hektármi,“ informuje Marek Fečo, predseda Družstva Agroplus Prešov.

Za nárastom plôch v okolí Prešova je podľa tamojšieho predsedu potrebné vidieť nové podmienky pri čerpaní podpôr, ktoré nedovoľujú pestovať dva roky po sebe rovnaké plodiny na jednom poli.

Výmery sladovníckeho jačmeňa porastú aj v poľnohospodárskych subjektoch, v ktorých pôsobí Pavol Majerčák. Celkovo obhospodarujú v rôznych regiónoch Slovenska 12 500 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Ak v tomto roku pestovali jačmeň na dvetisíc hektároch, v roku 2024 chcú zberať úrodu z tritisíc hektárov.

„V budúcom roku na našich poliach nebudeme mať kombajn v mäkkej pšenici. Dôvod je prepad jej ceny, s ktorým sa všetci trápime. Dohodnuté kontrakty sa neplnia a každý vidí len zrážky z ceny,“ hovorí na podujatí v Košiciach Pavol Majerčák, konateľ spoločnosti Mold Trade MF z okresu Košice – okolie.

Pestovateľ upozorňuje, že si zvolili stratégiu istého odberateľa. Nechcú pestovať produkciu a na konci dňa čakať, či ju niekto odoberie.

„Každý zodpovedný poľnohospodár dopredu uvažuje, kde svoju úrodu zaparkuje. Je to o vzťahoch a partnerstvách,“ myslí si P. Majerčák.

Rezervy sú

Na aktuálnu slovenskú výrobu takmer tristotisíc ton sladu spracovatelia spotrebujú 370-tisíc ton sladovníckeho jačmeňa. V minulom roku doviezli 70-tisíc ton, zvyšok zabezpečili z domácich zdrojov. Naopak, zo Slovenska sa vlani vyviezol nespracovaný jačmeň v objeme 90-tisíc ton.

„Na Slovensku je deficit sladovníckeho jačmeňa, ktorý musíme každoročne doviezť. V závislosti od ročníka a sezóny hovoríme o 60 až 100 tisíc tonách využiteľných pre sladovne. Ak to prepočítame na hektáre, na Slovensku by sa mohla zvýšiť výmera sladovníckeho jačmeňa o 12 až 20 tisíc hektárov,“ vypočítava Tomáš Ševčík, predseda sladovníckej sekcie SZVPS.

Slad z východu

Pavol Majerčák dodáva produkciu do Sladovne Michalovce, ktorá v minulosti zvýšila výrobnú kapacitu spracovania jačmeňa na 75 tisíc ton.

„My už máme podpísané kontrakty na budúci rok na 50 percent našej produkcie,“ informuje Majerčák.

Sladovňa Michalovce vykupuje od pestovateľov ozimný jačmeň, jarný jačmeň siaty na jeseň a jarný jačmeň siaty na jar

„Poskytuje nám to omnoho väčší priestor, aby si jačmeň našiel miesto na poliach. Na jednej strane je to diverzifikácia rizík pre pestovateľov, no poskytuje to istotu aj nám spracovateľom, že budeme mať dostatok produkcie,“ hovorí v diskusii Ján Harman, generálny riaditeľ Sladovne Michalovce.

V metropole Zemplína majú momentálne s pestovateľmi zazmluvnených 20 percent výrobnej kapacity sladovne na budúci rok.

Druhá veľká východoslovenská sladovňa sa nachádza vo Veľkom Šariši a ročne spracováva 30 tisíc ton jarného jačmeňa. Odrodová skladba vyplýva z ich filozofie, že konečným produktom nie je slad, ale pivo. Sladovňu vlastní Plzeňský Prazdroj Slovensko, ktorému okrem domácich značiek piva Šariš a Smädný Mních, patria aj české Pilsner Urquell, Gambrinus a Velkopopovický Kozel.

„Celé množstvo spracovávame v materských pivovaroch a sme viazaní odrodovou skladbou,“ hovorí Jaroslav Potočný, vedúci supervízor Sladovne Šariš.

Ján Harman (vľavo) zo Sladovne Michalovce a Jaroslav Potočný (vpravo) z Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Kde je dopyt

So sladovňou vo Veľkom Šariši spolupracuje Marek Fečo, ktorý okrem vedenia družstva v Prešove je aj podpredsedom Výrobno odbytového družstva obilnín Torysa. Odbytovka sústreďuje 18 pestovateľov z východného Slovenska a ročne dodá pivovaru Šariš od 4 do 5 tisíc ton sladovníckeho jačmeňa.

„Pre nás ide o zaujímavú plodinu. Vlani sme sladovnícky jačmeň realizovali za 350 eur za tonu a tento rok sme na 280 eurách. Som rád, že na Slovensku nerozprávame o jačmeni z Ukrajiny. Zo strany nášho odberateľa bolo radikálne povedané, že tento jačmeň nechcú. Je to pre mňa istota. Obmedzili sme výmeru pšenice z 1000 na 600 hektárov. Vrátili sme sa k repke, zvýšili sme výmery jačmeňa aj ovsa. Venujeme sa tomu, čo je predajné, kde je dopyt,“ uzatvára Marek Fečo.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu - Marek Fečo (vpravo) a Pavol Majerčák (v strede) počas diskusie o efektívnom pestovaní sladovníckeho jačmeňa v Košiciach.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments