Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

K našim poliam patrí sladovnícky jačmeň. Ceny a klimatická zmena sú proti

K našim poliam patrí sladovnícky jačmeň. Ceny a klimatická zmena sú proti
insert_photoautor

Sladovnícky jačmeň je plodinou, ktorá chýba sedmičke domácich sladovní. Časť produkcie jačmeňa preto dokupujú zo zahraničia. Vyrábajú z neho slad, ktorý je najvýznamnejšou exportnou plodinou po prvom spracovaní na Slovensku. Sladovne na stretnutí s poľnohospodármi vo Vranove nad Topľou deklarovali, že spracovať by vedeli aj viac domácej produkcie. Samotní poľnohospodári sú však vo vyjadreniach opatrnejší a faktom je, že sa do pestovania sladovníckeho jačmeňa nehrnú.

„Pestovanie sladovníckeho jačmeňa je stabilizované, ale nie v takej miere, ako by sme si ako spracovatelia predstavovali. To znamená, priestor na zvýšenie pestovateľských plôch sladovníckeho jačmeňa tu je,“ hovorí Tomáš Ševčík, riaditeľ Heineken Slovensko Sladovne.

Časť potreby sladovne dovážajú

Zberové výmery jačmeňa dosiahli vlani 130-tisíc hektárov. Ostatných päť rokov postupne rastú, keď sa odrazili od dna v roku 2016. Vtedy dosahovali len 115-tisíc hektárov. Ešte pred približne pätnástimi rokmi sa na Slovensku pestovalo asi 200-tisíc hektárov jačmeňa. Samozrejme, nie len pre sladovne, ale najmä pre kŕmny fond.

Dnes je situácia opačná. V ostatných rokoch viac jačmeňa spracujú pre svoje potreby sladovníci, ako skŕmia chovatelia hospodárskych zvierat. Aj preto z aktuálnych výmer tvoria sladovnícke odrody približne 70 až 80 percent plôch.

„Na to, aby sme pokryli výrobnú kapacitu sladovní, by sme potrebovali 370-tisíc ton jačmeňa. Žiaľ, toto množstvo nie sme schopní nakúpiť z domácej produkcie. Za posledné roky dosahuje potreba dovozu od 50 do 100 tisíc ton ročne,“ informuje Tomáš Ševčík.

Sladovne napriek nedostatku produkcie od domácich pestovateľov zvyšujú svoju výrobnú kapacitu. V ostatnom období došlo k navýšeniu výroby v Lycos Trnava a jednu z najväčších investícií v odvetví realizovali aj v Michalovciach.

„Vlani sme po dvoch rokoch spustili novú sladovňu, čím sme zvýšili svoju výrobnú kapacitu o 50 percent,“ hovorí Ján Harman, generálny riaditeľ Sladovne Michalovce.

Aktuálne sú zaujímavejšie plodiny

Na podujatí vo Vranove nad Topľou sme stretli aj dlhoročného dodávateľa tejto sladovne. Poľnohospodárske družstvo Péder pestuje, vzhľadom na obhospodarovanú výmeru, sladovnícky jačmeň na významnej ploche.  Ondrej Gašpar, predseda družstva si nie je istý, či s jeho produkciou budú pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

„Hospodárime na 1100 hektároch, z toho sladovnícky jačmeň pestujeme na 240 hektároch. Do budúcnosti ešte nie je isté, že budem pokračovať. Sú teraz lepšie komodity ako jačmeň,“ hovorí Ondrej Gašpar.

Opisuje pritom situáciu z ostatných mesiacov, keď ceny rastlinných komodít atakajú rekordné úrovne. Istý predseda družstva sa na podujatí pochválil svojmu kolegovi, že obchodník mu za repku z aktuálnej úrody ponúkal až 535 eur za tonu.

Sladovnícky jačmeň mal situáciu v ostatnom roku zložitejšiu. Dopyt po ňom je priamo naviazaný na spotrebu piva. Tomáš Ševčík pritom pripomína, že až 35-percent obľúbeného alko, a čím ďalej častejšie aj nealko nápoja, sa vypije v segmente hotelov a reštaurácií. Viac ako ročné striedavé otváranie a zatváranie reštauračných prevádzok spôsobili, že piva sa vo svete vypilo málo.

Cena sladovníckeho jačmeňa však nestagnuje. Nezvyšujú ju ale svojim záujmom pivári, ale paradoxne významný dopyt po kŕmnom jačmeni.

„Aj cenový vývoj jačmeňa kopíruje geopolitické vplyvy, ktoré sa začali markantne meniť na jar tohto roku. Začalo masívne skupovanie všetkého obilia, nie len jačmeňa, pre potreby Číny. Nastal prudký nárast cien, ktorý nebol opodstatnený na základe úrod, ale iba tým, že Čína potrebovala produkciu a nedohodla sa u tradičných dodávateľov. Aj jačmeň reflektoval na tieto ceny,“ hovorí Ján Harman z michalovskej sladovne.

Keď sme sa šéfa východoslovenského spracovateľa pýtali na to, za aké ceny by sa jačmeň mohol obchodovať, odpovedal obšírne.

„To čo máme s pestovateľmi uzavreté, už sme predali aj pivovarom. Očakávame, že aktuálna cena by sa mohla pohybovať niekde na úrovni 190 – 200 eur za tonu. Bol by som rád, keby bola táto cena štandardná aj do budúcnosti,“ hovorí šéf Sladovne Michalovce.

Jarný, ozimný a jarný siaty na jeseň

Dopestovať kvalitný sladovnícky jačmeň je stále zložitejšie. Vplýva na to klimatická zmena v podobe dlhých období bez zrážok, extrémnych liet, či prudkých lejakov. Charakteristika počasia sa od 60-tych rokov minulého storočia, keď sa Slovensko zapísalo na mapu významných exportérov sladu vo svete, zmenila.

„Našich dodávateľov spája nadšenie pre pestovanie sladovníckeho jačmeňa. Oceňujeme, že aj napriek vplyvom klimatických zmien zostali pri jeho pestovaní. Boli ochotní učiť sa nové veci,“ myslí si Tomáš Ševčík z najväčšej stredoeurópskej sladovne v Hurbanove.

Medzi najzásadnejšie zmeny v ostatných rokoch patrí to, že tradičný jarný sladovnícky jačmeň dopĺňajú plochy ozimných sladovníckych jačmeňov.

„Vďaka práci šľachtiteľov tu vznikli kvalitné ozimné odrody, ktoré sa približujú kvalite jarných jačmeňov. Nový trend je aj pestovanie jarných jačmeňov, ktoré sejeme v ozimnom výseve,“ hovorí Rudolf Zajac ml., generálny riaditeľ Osivo Zvolen.

Zmenám sa postupne prispôsobuje aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky.

„So Slovenským združením výrobcov piva a sladu sme rozbehli spoluprácu v rámci projektu adaptácie sladovníckeho jačmeňa na zmenu klímy. Je to dôležité pre zachovanie fungujúcej vertikály. Aby sme mali dostatočné plochy sladovníckeho jačmeňa. Dôležité sú nové odrody, ktoré budú odolné voči suchu, chladu, poliehaniu, chorobám či škodcom,“ povedala Jana Vargová, generálna riaditeľka ÚKSÚP.

Ako dôkaz svojho tvrdenia nám predstavuje kolegu zo stanice vo Veľkých Ripňanoch. Ten sa roky vo svojej práci zameriava na jačmeň a na pokusných políčkach vidí, kam sa pestovanie jednotlivých odrôd uberá.

„Zvyčajne je už u nových odrôd zastúpený gén odolnosti voči múčnatke. To v minulosti nebývalo. Nové odrody tak už zvyčajne s múčnatkou problémy nemávajú,“ vysvetľuje nám pracovník ÚKSÚP.

Vlaňajšok bol rekordný!

Ešte v závere minulého týždňa hovorili poľnohospodári o budúcich úrodách s opatrným optimizmom. Plodiny sú vraj v dobrej kondícii. Viacerí nás na podujatí vo Vranove nad Topľou presviedčali, že porasty sú takmer také, ako minulý rok.  Vlaňajšie jačmene boli pritom rekordné!

Nikdy predtým slovenskí poľnohospodári nedosiahli vyššiu priemernú úrodu jačmeňa ako v roku 2020. Podľa údajov slovenských štatistikov bola celoštátna „priemerka“ 5,19 ton z hektára.

To, čo aktuálne tropické dni urobia s úrodou a kvalitou sladovníckych jačmeňov je už iný príbeh. Ten sa začne písať o niekoľko týždňov neskôr, keď kombajny v najjužnejších častiach Slovenska oholia prvé jačmenné hektáre. Už pri počiatočných zákosoch počítače kombajnistom presne ukážu, aké sú najdôležitejšie čísla žatvy. A potom nastáva ďalšia, nemenej dôležitá súčasť práce poľnohospodára. Diskutovanie o kvalite sladovníckeho jačmeňa s odberateľmi. A k tejto kapitole žatvy má každý pestovateľ viacero svojich skúseností.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1552 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments