Roľnícke družstvo v Pavliciach (okres Trnava) je významným pestovateľom zeleniny integrovaným v odbytovej organizácii Zeleninárska. V minulosti produkovalo mlieko, dnes sú to zemiaky, cibuľa a mrkva. Chov dobytka pritom na ich hospodárskom dvore neskončil, paradoxne, kravských chvostov je v areáli viac, ako kedykoľvek predtým. Ako je to možné? Vďaka spolupráci dvoch samostatných podnikov, ktoré v mnohých oblastiach spoločne kooperujú a dopĺňajú sa.

Investujú do závlah a skladov

Už z jednoduchého pohľadu do štatistík je zrejmé, že pri výmere 600 hektárov sú tržby podniku na úrovni presahujúcej desať miliónov eur výnimočné. Dôvod je v maximálnej orientácii na produkciu zeleniny.

„Aktuálnej výrobe sú prispôsobené aj investície zrealizované v posledných rokoch. Obnovou prešli závlahové systémy a dnes Pavlice disponujú modernými pivotovými zavlažovačmi. Okrem toho na hospodárskom dvore pribudli chladiace skladovacie kapacity na úrovni 10 tisíc ton zeleniny a ďalšie sú momentálne v štádiu plánovania. V najbližšom období by malo dôjsť k výstavbe nových skladov v rozsahu približne 6 tisíc ton zeleniny,“ hovorí Marek Mačaj, predseda predstavenstva roľníckeho družstva.

Produkciu mlieka vystriedalo mäso

Na hospodárskom dvore v Pavliciach je viacero objektov živočíšnej výroby. V minulosti tu produkovali mlieko, no s orientáciou na výrobu zeleniny došlo k zmene výrobného programu. Na pôvodnú výrobu si dobre pamätá Jaroslav Zápražný, ktorý na družstve začal pracovať ako zootechnik v roku 2004.

„V tom čas tu bolo 120 dojníc. Vtedy som sa pohrával s myšlienkou chovu mäsového dobytka, ale zmeniť pohľad na živočíšnu výrobu u starého vedenia družstva nebolo jednoduché,“ začína rozprávanie Jaroslav Zápražný.

O dvadsať rokov neskôr urobil Zápražný so svojim bratom z Pavlíc miesto, do ktorého najmä v čase letných grilovačiek smerujú spotrebitelia zo širokého okolia. V areáli roľníckeho družstva je od roku 2020 otvorená predajňa stejkov. História chovu mäsových plemien dobytka tu ale začala oveľa skôr.

„Už v roku 2007 som tu začal chovať dva kusy mäsového dobytka. A dnes som si v evidencii všimol, že práve dva kusy nám chýbajú k tomu, aby sme mali vo výkrme 700 kusov zvierat,“ hovorí Jaroslav Zápražný.

Vzájomná spolupráca

Cesta k súčasnej produkcii a intenzite chovu nebola jednoduchá. Pri zmene vlastníckych pomerov v Pavliciach to vyzeralo, že chov dobytka a produkcia zeleniny budú síce v jednom areáli, no vzájomnú spoluprácu naštartovala až výmena objektov. Jaroslavovi Zápražnému to dalo krídla pri výraznejšom navyšovaní stavov hospodárskych zvierat a Marekovi Mačajovi zas možnosť realizovať ďalšie investície v areáli do zeleniny.

„Fungujeme tak, ako poľnohospodárstvo fungovalo po stáročia. Zeleninári potrebujú hnoj, ktorí mi vyrobíme a oni nám zas vyrobia krmivá, bez ktorých nemôžeme fungovať,“ hovorí chovateľ.

V nedávnej minulosti dokonca tamojšie zvieratá konzumovali prebytky zeleniny. Chovateľ zo smiechom hovorí, že býkom zemiaky tak chutili, že aj po polroku ako ich prestali skrmovať ich stále hľadajú v krmivách. Dnes zvieratá kŕmia štandardne ražnou senážou alebo kukuričnou silážou. Dôvodom je energetická kríza, ktorá sa pestovateľov ovocia a zeleniny dotkla z poľnohospodárstva najviac, pretože dlhodobo chladia svoju produkciu, aby ju následne postupne, počas celého roka, uvoľňovali na trh.

„V rámci Zeleninárskej sme neštandardnú produkciu zemiakov začali vo väčšom rozsahu umiestňovať do bioplynovej stanice, kde došlo v priebehu uplynulých mesiacov k významnému navýšeniu výkonu. Aj toto opatrenie nám pomohlo zvládnuť vlaňajšie rapídne zvýšenie cien elektrickej energie,“ hovorí Marek Mačaj.

Spotrebiteľ sa zmenil

V Pavliciach dnes chovajú plemená ako belgický modrý, angus, hereford a do budúcnosti majú záujem ponúknuť spotrebiteľom aj najdrahšie a najlepšie stejkové mäso pochádzajú z plemena wagyu. Popri chovateľských cieľoch budú v areáli roľníckeho družstva realizovať aj rekonštrukciu trojpodlažnej sýpky. Má sa z nej stať reprezentatívny priestor s predajňou, prezentačnou miestnosťou, reštauráciou ale aj ubytovaním. V priľahlom parku zas majú vzniknúť grilovacie miesta. Nedočkavci si tak hneď po kúpe môžu svoj stejk ugrilovať pod desiatkami rokov starými stromami.

V predajni mäsa, ktorá sa má oproti tej súčasnej výrazne rozšíriť, spotrebiteľ ale nenájde produkciu zeleniny z priľahlých polí.

„Značku Zeleninárska nájdu zákazníci vo všetkých obchodných sieťach. Naše produkty zo slovenských polí sú dostupné širokej verejnosti. Kúpiť si ale kvalitné slovenské hovädzie mäso je stále veľký problém. Na pultoch obchodov prevláda zahraničná produkcia. Preto som rád, že takáto predajňa a koncept u nás na dvore vzniká a pritiahne zákazníka. Spotrebiteľ sa za posledné desaťročia zmenil. Ak v minulosti bol ochotný cestovať kilometre, aby si kúpil napríklad metrák zemiakov na zimu, dnes to robí len málokto. Je ale ochotný cestovať za kvalitným mäsom,“ hovorí Marek Mačaj.