Intervenčná stratégia. Časť druhá: Bude slovenské poľnohospodárstvo konkurencieschopné?
MPRV zverejnilo Intervenčnú stratégiu novej SPP na roky 2023 – 2027. V prvej časti sme sa venovali priamym platbám a v tejto časti zhodnotíme podporu konkurencieschopnosti. Ide o druhý cieľ, ktorý Strategické plány podľa EÚ majú napĺňať. Špecifickým cieľom 2 podľa návrhu Nariadenia Rady a EÚ je posilniť orientáciu na trh a zvýšiť konkurencieschopnosť vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológiu a digitalizáciu.
Nariadenie stanovuje, že na dosiahnutie špecifického cieľa 2 sa majú použiť nasledovné intervencie:
– viazaná podpora príjmu
– sektorové intervencie
– investície.
Ide o cieľ, na ktorý MPRV SR plánuje použiť 13,6% všetkých prostriedkov I. a II. piliera.
Návrh prostriedkov na špecifický cieľ 2
Zdroj: Návrh Intervenčnej stratégie, MPRV SR
V tejto časti sa venujeme viazaným platbám a investíciám. Sektorovým intervenciám sa budeme venovať samostatne.
Viazaná podpora príjmu
V návrhu nariadenia o strategických plánoch pre SPP po roku 2020 sa uvádza, že viazanú podporu (teraz nazývanú „viazaná podpora príjmu“) možno poskytovať odvetviam, ktoré sú dôležité z ekonomických, sociálnych alebo environmentálnych dôvodov a kde podpora pomáha týmto odvetviam riešiť ťažkosti zlepšením ich konkurencieschopnosti, udržateľnosti alebo kvality (článok 30, COM (2018) 392). V SPP 2023-2027 už neexistuje povinnosť mať strop na počet hektárov alebo zvierat, ktoré je možné podporiť, ako to bolo v minulosti. Jediným obmedzením je finančný limit stanovený v nariadení o SPP. Členské štáty môžu podporiť viazanými platbami aj nárast produkcie, nielen bojovať proti poklesu produkcie.
Viazanými platbami sa môžu podľa nariadenia podporiť obilniny, olejniny, bielkovinové plodiny, strukoviny, ľan, konope, orechy, zemiaky na výrobu škrobu, mlieko a mliečne výrobky, osivo, ovčie a kozie mäso, hovädzie a teľacie mäso, olivový olej, húsenice priadky morušovej, sušené krmivo, chmeľ, cukrová repa, cukrová trstina a čakanka, ovocie a zelenina, výmladkové plantáže rýchlo rastúcich drevín a iné nepotravinové plodiny, s výnimkou stromov, používaných na výrobu výrobkov, ktoré môžu potenciálne nahradiť fosílne materiály.
Tabuľka nižšie zobrazuje finančné limity na viazanú podporu príjmu podľa jednotlivých inštitúcii EÚ. Finálne limity sa dojednajú v rámci prebiehajúceho trialógu medzi Komisiou, Radou a EP. Naša predikcia je, že bude možné na viazané platby použiť 13 percent obálky na priame platby plus 2 percentá na bielkovinové plodiny.
Zdroj: Návrhy jednotlivých inštitúcií EÚ
V EÚ v rokoch 2014 až 2020 poskytovali viazané platby všetky členské štáty okrem Nemecka. Ročne sa v celej Únii na viazané platby vynaložilo 4,24 miliardy EUR, čo predstavuje niečo vyše 10% rozpočtu na priame platby. Podporené boli najmä zvieratá, ktorých chovatelia dostali takmer 75% všetkých viazaných platieb. Najdôležitejšími príjemcami platieb viazaných na plochu sú bielkovinové plodiny (11,2%), cukrová repa, ovocie a zelenina.
Porovnanie použitia prostriedkov viazaných platieb na Slovensku a v EÚ v roku 2020
MPRV SR plánuje na viazanú podporu príjmu alokovať na 5 ročné obdobie 2023-2027 sumu 307,2 mil. EUR. Intervenčná stratégia počíta s podporou rovnakých komodít ako v rokoch 2014-2020 plus pribudne podpora zemiakov.
V novom období budú alokácie na viazané platby nižšie. Rozpočet EÚ na priame platby pre SR sa síce mierne zvýšil z 2 745 mil. EUR v rokoch 2014 – 2020 na 2 806 mil. EUR v 2021 – 2027, ale Slovensko v novom programovacom období nebude presúvať zdroje do prvého piliera, kým v starom programovacom období sme presunuli 15% zdrojov z rozvoja vidieka na priame platby. Ročný rozpočet na viazané platby klesne z 67,7 mil. EUR na 61,5mil. EUR. V roku 2019 sme však z alokovanej sumy 67,7 mil. EUR na priame platby dokázali poľnohospodárom vyplatiť len 60 mil. EUR, takže pri zlepšení vyplácania viazaných platieb nemusí nastať ich pokles oproti predchádzajúcemu programovaciemu obdobiu.
Tabuľka nižšie sumarizuje zdroje na viazané platby podľa sektorov. Uvádzame alokovanú ročnú podporu v roku 2019 a alokovanú ročnú podporu na viazané platby v rokoch 2023 – 2027.
Odhad viazaných platieb v rokoch 2023-2027 pri zmenenom rozpočte, zaradení zemiakov a zachovaní proporcionality ako v období 2014 – 2020
Zdroj: Európska komisia viazané platby 2019, 2020, PPA 2019, vlastné prepočty
Vyriešia viazané platby našu konkurencieschopnosť?
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ bola od svojho vzniku v roku 1962 založená na viazanej podpore. Poľnohospodárske odvetvia boli dotované prostredníctvom cenovej podpory na konkrétne komodity. Jedným z dôvodov zrušenia viazanej podpory a prechodu na odviazané priame platby bola snaha lídrov EÚ zvýšiť konkurencieschopnosť európskych producentov potravín. Viazaná podpora totiž znižovala konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva.
Prečo by v súčasnosti mal o 15-tich percentách použitia priamych platieb rozhodnúť štát, resp. EÚ? Poľnohospodári predsa vedia lepšie, čo majú produkovať. Keď bude farmárom štát prikazovať vyrábať komodity, v ktorých nie sú dobrí, tak konkurencieschopnosť poľnohospodárstva bude klesať. V krajinách EÚ, kde dominujú rodinné farmy, je medzi ekonómami všeobecný konsenzus, že odviazané platby sú lepšie pre rast produktivity fariem ako viazané priame platby. Taktiež aj pre malé a stredné komerčné rodinné farmy na Slovensku sú lepšie odviazané priame platby ako viazané.
Na Slovensku však dominujú veľké farmy a máme vysoký podiel dotácií (a hlavne odviazaných priamych platieb) na produkcii a ziskoch. Tieto charakteristiky slovenského poľnohospodárstva vedú k tomu, že mnohým farmám sa oplatí zbaviť sa komplikovanej živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby, lebo vysoké odviazané platby na farmu im umožnia ďalej pokračovať v ziskovom podnikaní. Zbavenie sa živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby im dokonca zvyšuje zisky. Na druhej strane malé a stredné rodinné farmy nemajú dostatočne veľké odviazané platby na farmu, lebo obhospodarujú málo hektárov. Preto musia ísť buď do vyššej pridanej hodnoty v rámci živočíšnej alebo špeciálnej rastlinnej výroby, alebo kombinovať poľnohospodárstvo s inou aktivitou (cestovný ruch, spracovanie na farme, …).
Pri slovenskej štruktúre fariem majú viazané priame platby svoj význam, lebo dokážu motivovať veľké farmy, aby zvyšovali pridanú hodnotu. Podobný účinok má aj stropovanie priamych platieb.
Závislosť fariem členských štátov EÚ na dotáciách v roku 2020
Zdroj: Alan Matthews, Eurostat, http://capreform.eu/making-the-transition-from-income-support-to-a-sustainable-agriculture-in-the-cap/
Investície Slovensko v období rokov2023-2027 plánuje na investície použiť 250 mil. EUR (50 mil. EUR ročne). Z tejto sumy 180 mil. EUR MPRV SR plánuje použiť na investície do prvovýroby a 70 mil. EUR na spracovanie vlastných produktov na farme. V rámci Intervenčnej stratégie sú plánované aj finančné prostriedky na tzv. neproduktívne investície, ktoré majú prispieť k environmentálnym cieľom SPP. Novinkou je, že MPRV SR bude vyhlasovať nielen výzvy na projekty prostredníctvom platobnej agentúry (PPA) ako v minulosti, ale využije aj finančné nástroje.
V minulom období 2014-2020 bolo na 7 rokov naplánovaných na investície do poľnohospodárskych podnikov 230 mil. EUR a na spracovanie 217 mil. EUR. Nie všetky prostriedky však boli vyčerpané. K 31.12.2020 je pre obdobie 2021-2022 stále k dispozícii suma 42,8 mil. EUR pre farmy a 28,3 mil. EUR na spracovanie. Investície majú vysoké percento zazmluvnenia (90%), ale relatívne nízke percento čerpania (55%).
Na roky 2021 a 2022 je na podporu investícii vyčlenený rozpočet 373,8 mil. EUR. V tomto období budú môcť podniky na podporu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva vyčerpať 200,8 mil. EUR a na podporu konkurencieschopnosti v spracovaní poľnohospodárskych komodít sumu 173 mil. EUR.
Podpora investícii bude v rokoch 2021 – 2022 tvoriť až tretinu zdrojov Programu rozvoja vidieka SR. EÚ pridelila Slovensku na rozvoj vidieka na rok 2021 316,4 mil. EUR na rok 2022 a 259,1 mil. EUR, čo spolu s národným spolufinancovaním vo výške 25,72 percent predstavuje po zaokrúhlení 775 mil. EUR. EÚ nám navyše kvôli COVID-u pridelila na roky 2021 a 2022 ešte 163,2 mil. EUR. Ide o zdroje z programu Next Generation EU. Zdroje Next Generation EU môžu, ale nemusia byť spolufinancované z národného rozpočtu. Slovensko ich bude spolufinancovať vo výške 17,6 percenta. Výsledná výška so spolufinancovaním tvorí po zaokrúhlení 198 mil. EUR. Štandardný rozpočet na rozvoj vidieka plus program Next Generation EU spolu tvorí 973 mil. EUR. Podpora investícií v hodnote 373,8 mil. na prechodné dvojročné obdobie je vyššia, ako je plánovaná podpora investícií v návrhu Intervenčnej stratégie na päťročné obdobie 2023-2027. V dôsledku politických volebných cyklov Slovensko presúva podporu investícií na začiatok programovacieho obdobia, rovnako ako to bolo v období 2014 – 2020.
Na podporu investícií sú vyčlenené veľké zdroje. Je v záujme daňových poplatníkov, aby sa tieto sumy využili racionálne, keďže ďalšia takáto možnosť na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov tak skoro nebude. V minulosti nebolo nastavenie investičných podpôr ani ich administrácia na dobrej úrovni, a to bol aj jeden z dôvodov prečo poľnohospodári preferovali priame platby.
Investičná podpora fariem a spracovania (v mil. EUR)
Zdroj: https://www.apa.sk/sumarne-prehlady-1, Návrh Intervenčnej stratégie, vlastné prepočty
Poľnoinfo.sk vám prinieslo len časť článku. Zvyšok si môžete prečítať na webovom portáli https://www.agropolitika.sk/archiv/2020/news_intervencna-strategia-cast-druha-bude-slovenske-polnohospodarstvo-konkurencieschopne/
