Zadajte hľadaný výraz

Z domova Zaujímavosti

Marocké údolie vonia v týchto dňoch miliónmi ruží

Marocké údolie vonia v týchto dňoch miliónmi ruží
insert_photopixabay - Ruža damascénska

Izza, rovnako ako ostatné zberačky z jej skupiny, si zarobí tri dirhamy (28 eurocentov) za kilogram ručne nazbieraných ruží. Destiláciou z kvetov vznikajú kvetinové parfumované vody alebo esenciálne oleje, vzácny extrakt, ktorý sa v Maroku predáva aj za 15 000 eur za kilogram, píše AFP.

“Zarábame len toľko, aby sme prežili,“ povzdychne si Izza s rukavicami na ochranu pred tŕňmi a pokrývkou hlavy kvôli silnému jarnému slnku pri práci v Ružovom údolí na juhu Maroka.

Zber začína za úsvitu a k naplneniu jedného veľkého vreca je potrebných zhruba šesť hodín práce. Potom ženy odnesú vrece na hlave na váhu.

Izza Ajt Ammi Múhová je Berberka (pôvodná obyvateľka Severnej Afriky) a má asi 40 rokov. Svoj presný vek ale nepozná a nevie ani napísať svoje meno. Vďaka sezónnej práci, na ktorú sa nesťažuje, môže uživiť svoju päťčlennú rodinu. Ruže tu kvitnú približne mesiac. Počas tejto doby Izza zberá denne asi 20 kilogramov kvetov.

Údolie je zovreté pohorím Atlas a púšťou Sahara

Na jar naplní celé údolie vôňa damascénskych ruží (rosa damascena), druhu, ktorý sem priviezli cestovatelia v časoch obchodných karaván. Údolie je zovreté medzi pohorím Atlas a púšťou Sahara. Kvetina je stredobodom všetkého. Sú podľa nej pomenované hotely, taxíky majú jej farbu, je základom kozmetických výrobkov v nespočetných butikoch, náhrdelníkov, ktoré deti predávajú na uliciach alebo monumentálnej sochy na kruhovom objazde v meste Kalaa Mgouna, kde sa tiež každoročne koná ružový festival, ktorý priťahuje tisícky návštevníkov.

“Ruže sú v údolí jediným zdrojom obživy,“ zhŕňa 35-ročná Nadžat Hasadová.

Je rada, že odišla z práce v továrni na obaly a stala sa konateľkou spoločnosti Rosamgoun, destilérkou založenou dvoma sestrami-pestovateľkami.

Plat je tu výrazne lepší, 2500 dirhamov za mesiac (asi 230 eur), čo je v podstate minimálny plat v Maroku. V továrni brala mesačne 400 dirhamov (asi 37 eur). Vo firme pracuje celkom päť ľudí a Nadžat oceňuje rodinnú atmosféru.

Destiláciou sa z kvetov vyrába ružová voda a esenciálne oleje. Kozmetické výrobky z nich sa predávajú v butikoch. Jeden gram esenciálneho oleja v miniatúrnej fľaštičke sa predáva za 170 dirhamov (15 eur), teda približne 15 000 eur za kilogram. Na výrobu jedného kilogramu je pritom potrebných štyri až päť ton kvetov.

Ruža ako motor miestneho rozvoja

Rušdi Búkir, predseda Federácie marockých pestovateľov a spracovateľov (Fimarose), považuje ružu za “motor miestneho rozvoja”, ktorý stojí na celosvetovej móde prírodných a organických surovín. Jeho cieľom je získať označenie “bio” pre celé údolie, aby mohli propagovať svoje ruže na trhu, ktorému dominujú Bulharsko a Turecko. Poprední producenti ruží na účely kozmetiky.

“Máme šťastie, že sme chudobní, a preto neošetrujeme vôbec alebo veľmi málo. Naše údolie nie je napustené pesticídmi,” hovorí Búkir.

Podľa Búkira je potrebné podporiť miestne družstvá, “zlepšiť životné podmienky a bojovať proti exodu z vidieka”. Pre zvýšenie príjmov je potrebné “rozvinúť najziskovejšie odvetvia”, ktorými sú esenciálne oleje a takzvaný concrete, extrakt získaný rozpúšťadlom, ktorý po filtrácii predstavuje absolútnu esenciu ruže a je veľmi vyhľadávaný výrobcami luxusných parfumov.

Covid všetko zastavil

Z Maroka sa dnes najčastejšie vyváža ružová voda a sušené kvety. Objemy ostatných vyvezených produktov sú v porovnaní s Tureckom a Bulharskom skôr zanedbateľné: 50 kilogramov esenciálnych olejov a 500 kilogramov concrete ročne, vyplýva z údajov Fimarose.

“Najviac nakupujú turisti. Covid teraz bohužiaľ všetko zastavil,“ vysvetľuje Muhammad Kasi.

Tento štyridsiatnik, ktorý sám začínal u destilácie, dnes zamestnáva tridsať ľudí vo svojej spoločnosti špecializujúcej sa na kozmetiku.

Kvôli pandémii klesli ceny čerstvých kvetov približne o 30 percent v porovnaní s predchádzajúcou sezónou. Predtým naopak ceny rástli vďaka snahám marockého ministerstva poľnohospodárstva o rozvoj odvetvia, nalákanie investorov a zvýšenie výnosnosti. V roku 2020 sa na 950 hektároch pôdy vypestovalo 3600 ton kvetov, uvádza federácia pestovateľov ruží.

Záujem zo sveta

Hafsa Šakibíová, 30-ročná žena s francúzskym a marockým občianstvom, ale nestráca optimizmus. Keď v roku 2016 dokončila vysokoškolské štúdium chémie, založila svoju vlastnú firmu. Zamerala sa na bio výrobu, malé objemy a destiláciu tradičnou metódou v medených nádobách.

Jej ružová voda “čistá a prírodná” si rýchlo získala klientov, ktorí hľadajú niečo neobvyklé. Záujemcovia o nákup pochádzajú z Kanady, Číny, Veľkej Británie, Francúzska alebo Holandska. Šakibíová dúfa, že čoskoro bude môcť začať aj s výrobou concrete v bio kvalite, ktorá by mala vyššiu pridanú hodnotu.

Autor článku: ČTK
Zdroj obrázku: pixabay - Ruža damascénska

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1521 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments