Potreba pomôcť Ukrajine aj tamojším farmárom, či nevyhnutnosť zvýšiť potravinovú bezpečnosť v tomto roku na pôde Európskej únie. Aj týmito témami sa dnes zaoberala Európska komisia i Europarlament. Výsledkom je balík opatrení, ktoré Európska komisia pripravila ako reakciu na situáciu na Ukrajine. Hoci je spoločenstvo 27 štátov od dovozu potravín z vojnových krajín nezávislé, Komisia považuje za potrebné zvýšenie potravinovej bezpečnosti aj množstva vyprodukovaných potravín.
Ukrajine hrozí, že na nevyvezenom obilí príde zhruba o 6 miliárd USD (5,44 miliardy eur). Blokáda jej prístavov Ruskom totiž krajine neumožňuje dostať na trhy milióny ton pšenice a kukurice, ktoré by sa mali vyviezť do konca júna a štáty závislé od ukrajinskej pšenice, ako Egypt, Turecko a Jemen, budú nútené hľadať iných dodávateľov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Mlieko je osud Oravy. Čo iné robiť v regióne, kde orná pôda tvorí zväčša len bezvýznamnú časť pôdneho fondu tamojších poľnohospodárov? Rastlinná výroba takmer nepripadá do úvahy a tá živočíšna bola z historického hľadiska vždy reprezentovaná chovom hovädzieho dobytka. Aj ten sa za posledné desaťročia zmenil. Pinzgauské, višňovočervené kravy, ktoré sú z hľadiska telesnej schránky vhodné do týchto nehostinných podmienok, kde zima zväčša nepovie posledné slovo ani v období, keď už na juhu sejú jačmene, vytlačila ekonomika.
Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou má vplyv aj na agropotravinárskych producentov. Najmä v dôsledku zvyšovania cien energií rastú ceny vstupov všetkým výrobcom v agropotravinárskom priemysle. Zvyšujú sa ceny hnojív, navyše ceny komodít na svetových burzách výrazne rastú. Potreba sebestačnosti a vyššej potravinovej produktivity v Európe sa tak aj podľa organizácie Copa Cogeca stáva o to dôležitejšia.
Rastúce ceny základných komodít na svetových burzách, obavy zo zvyšovania cien energií či otázniky nad ďalšou produkciou hnojív v súvislosti s otáznymi dodávkami aj cenami ruského plynu. Aj také sú dosahy vojny za našimi východnými hranicami. Zástupcovia nášho agrosektora sa napriek tomu rozhodli podať pomocnú ruku.
Dovoz bravčového mäsa na Slovensko predstavuje viac ako polovicu našej spotreby. Na pultoch sa oveľa častejšie možno stretnúť s bravčovinou zo zahraničia, ako s tou domácou – a to najmä vo veľkých obchodných sieťach. Projekt Výskumného ústavu živočíšnej výroby si posvietil na kvalitu mäsa na našich pultoch.
Mnohým ukrajinským poľnohospodárom chýbajú osivá, hnojivá alebo nafta. Situácia v chovoch hospodárskych zvierat, ktoré sa nachádzajú na územiach okupovanými Rusmi, je katastrofálna. Existuje množstvo správ o hladujúcich zvieratách. Informuje portál poľnoinfo.sk Iurii Mykhailov, predseda Zväzu poľnohospodárskych novinárov Ukrajiny, ktorý sa stále nachádza v Kyjeve.
Rýchlejšie a lacnejšie pozemkové úpravy, aj možnosť vykonať ich s prihliadnutím na klimatické zmeny a potrebu zadržiavania vody v krajine. To si od novely zákona, ktorú dnes schválila vláda, sľubuje ministerstvo pôdohospodárstva. Novela okrem iného rozširuje dôvody na vykonanie pozemkových úprav aj o prípady zelených opatrení v krajine.
Ceny pšenice dosiahli v utorok nový rekord a prekonali svoj predchádzajúci vrchol z obdobia potravinovej krízy v roku 2008. To ukazuje, aký vážny vplyv má ruská invázia na Ukrajine na globálne dodávky potravín. Najaktívnejší kontrakt na pšenicu na začiatku utorkového obchodovania v Chicagu vyskočil na 13,635 USD (12,51 eura) za bušel (1 bušel = 35,239 litra). To predstavuje nárast až o 77 % v tomto roku.
Chovatelia oviec teraz prežívajú najkrajšie obdobie roka. Konečne sa dočkali a v ovčínoch im pribudli stovky očakávaných malých jahniatok. Nové prírastky na gazdovstve v Bobrovci čaká spokojný život. Chov oviec vedú prirodzeným salašníckym spôsobom, preto mláďatá strávia najbližšie týždne pri mame, aby nabrali silu a mohli sa osamostatniť.
Slovenský spracovateľský priemysel je najslabšou časťou nášho agropotravinárstva. Opakujú to najvyšší predstavitelia rezortu, poľnohospodári, no aj samotní potravinári. Aktuálne, keď poľnohospodári môžu modernizovať svoje farmy z výzvy 4.1 sú sankcionovaní za to, v akom stave sa nachádza naše potravinárstvo. Hospodári na pôde s tým pritom nič nemajú a nedokážu to ovplyvniť. Chcú len produkovať komodity, v ktorých má Slovensko často problém. Prečo ministerstvo znevýhodňuje časť producentov na úkor druhých, sme sa pokúsili zistiť na konkrétnom príklade.
Najkomentovanejšie za 7 dní