Ešte tesne pred deviatou sa na parkovisku pred Mestskou plavárňou v Bánovciach nad Bebravou zhromažďuje technika členov tamojšej Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Posledné stroje prichádzajú z Pravotíc, čím sa ich finálny počet ustáli na počte dvadsaťšesť.

Spoločné problémy

Každý traktor má na celosklenených dverách vyvesené dôvody, prečo sa poľnohospodári chystajú obmedziť svojou jazdou premávku. Posledné detaily pred vyrazením do ulíc si vymieňa Ľuboš Podoba, tamojší predseda RPPK s príslušníkmi policajného zboru.

„Chlapi, veď ste hovorili, že budete mať menej techniky,“ hovorí organizátorovi policajt v civile, ktorému sa nelenilo spočítať stroje.

Ľuboš Podoba sa usmeje. Len on sám poskytol na protest sedem kusov techniky. Celkovo sa na parkovisku stretla technika z desiatich poľnohospodárskych subjektov z regiónu. Tamojšia RPPK združuje družstvá, obchodné spoločnosti, ale aj súkromne hospodáriacich roľníkov. Tí obhospodarujú menšie výmery. Podoba odhaduje, že v priemere na úrovni 140 až 180 hektárov pôdy.

„Sme tu spolu, lebo všetkých nás trápia spoločné problémy. Na stole sú nevyplatené faktúry a prichádzajú ďalšie. Na priame platby pritom stále čakáme,“ hovorí Ľuboš Podoba.

Keď sa kolóna poľnohospodárskych strojov rozbieha tesne po deviatej do ulíc Bánoviec nad Bebravou, ľudia na chodníkoch zväčša zastavia. Obzerajú si techniku, fotia či filmujú ju mobilnými telefónmi alebo čítajú odkazy umiestnené na mechanizmoch. Bánovčania ich nemajú veľa, za všetky možno uviesť slogan transparentu na nákladnom vozidle spoločnosti MVL Agro  – „Ukrajinské potraviny nepotrebujeme.“

„Nervozita poľnohospodárov je pochopiteľná. Podniky naozaj nevedia, z čoho majú žiť. Nie sú vyplatené priame platby, no musia založiť úrodu, za ktorú vôbec nevedia čo dostanú a či ju vôbec budú vedieť predať. Je tu koniec februára a za štyri mesiace tu máme žatvu. Sklady sú pritom plné alebo poloplné,“ hovorí Ľuboš Podoba.

Slušná forma

So šéfom RPPK a zároveň predsedom PD Brezina Pravotice sedíme spolu v ich družstevnom kamióne. Autodoprava je súčasťou širokej pridruženej výroby, ktorú družstvo posledné roky rozvíja.  Cesta v kolóne traktorov, nákladných vozidiel, ale aj samochodného postrekovača plynie tempom nanajvýš 20 kilometrov za hodinu. Atmosféra nabáda na rozhovor.

„Protest sme sa rozhodli poňať slušnou formou a kultivovaným spôsobom. Nebudeme blokovať žiadnu križovatku či cestu, pomaly sa presúvame po Bánovciach a upozorňujeme na naše problémy. Nechceme pritom znepríjemňovať život obyvateľom mesta,“ hovorí Ľ. Podoba.

Podľa pohľadu z kabíny kamiónu sa zdá, že sa to nedeje. Ľudia protestujúcim často na znak súhlasu zdvíhajú palec nahor a najmenšie deti kývajú. Počas celého trojhodinového traktorového defilé sme si všimli len jedného českého kamionistu, ktorý ukazuje iný prst, ako palec.

„Rozhodli sme sa, že cez Bánovce nad Bebravou prejdeme len dva razy. Viackrát to nemá zmysel. Prvý raz si nás ľudia natočia a mávajú nám, druhý raz nám už len mávajú a tretí raz, veď by sme s tým už nikoho nezaujali. Tak sme si naplánovali cestu do Trenčína,“ hovorí Ľuboš Podoba.

Striedanie plodín

Krajské mesto je vzdialené od Bánoviec na Bebravou asi 30 kilometrov. Na ceste v kolóne nás tak čaká minimálne ďalšia hodina a pol.

„Nemať vyplatené priame platby je jedna vec, no dôležité je aj to, že vlani bol extrémne ťažký rok čo sa týka vody. Úhrny zrážok boli na väčšine územia abnormálne. To spôsobovalo ťažkosti v sejbe, ktorú ovplyvňovalo striedanie plodín,“ upozorňuje Podoba.

Predseda RPPK si myslí, že nariadenie k striedaniu plodín, ktoré vstúpilo do platnosti len vlani, bude mať ďalekosiahle dôsledky na hospodárenie poľnohospodárskych subjektov. Najviac sa dotkne poľnohospodárov, ktorých parcely susedia s lesmi alebo majú horšiu svahovú dostupnosť. Roľníci z horších prírodných podmienok v posledných rokoch často repku, kukuricu alebo cukrovú repu – plodiny, na ktorých si rada pochutnáva lesná zver, smerovali na čo najvzdialenejšie parcely od hranice lesa. Od vlani je „šachovanie“ s osevnými postupmi zložitejšie. Niečo si žiada živočíšna výroba, niečo ekonomika a iné nariadenia.

„Žiaľ, musíme využívať aj parcely, ktoré by sme predtým osievali len lucernou alebo pšenicou. V regióne pritom robíme všetko preto, aby sme stav zveri regulovali. Aj tak sa ale obávam, ako nariadenie v praxi vykonáme. Škody budú enormné a ak začneme tvrdo vyžadovať ich náhradu, zlikvidujeme poľovné združenia v regióne,“ upozorňuje Podoba.

Ekonomika

V posledných mesiacoch čoraz významnejšie vstupuje v poľnohospodárskych podnikoch do hry aj ekonomický faktor. A ten majú roľníci v rukách len v obmedzenej miere – aj na strane vstupov, aj na strane výstupov.

„Prichádzajúci rok sa vôbec nezdá, že by nás mohlo čakať niečo pozitívnejšie, ako vlani. Dnes sme na cenách rastlinných komodít na úrovni z pred desiatich rokov a to sa nedá dlhodobo udržať. Momentálne je cena pšenice na úrovni 120 až 160 eur za tonu a to ešte nemáme istotu, že komoditu dokážeme predať,“ hovorí Ľuboš Podoba.

V predminulom roku pritom narástli napríklad ceny močoviny a liadku štvornásobne respektíve trojnásobne, v priebehu niekoľkých rokov vzrástli ceny techniky o desiatky percent a významnému nárastu sa nevyhli ani ochranné chemické prípravky. Koleso inflácie sa v Európe rozkrútilo a bokom tak nezostali ani mzdy. V tejto situácii začali ceny agrárnych komodít klesať, až sa postupne dostávajú na hodnoty, z ktorých začali pred niekoľkými rokmi rásť. Ceny mnohých vstupov sa pritom nevrátili na pôvodnú úroveň.

Rešpekt

Čas v kamióne ubieha pomaly. Pohľady na vozidlá, ktorých osadenstvo zdraví kolónu blikaním, mávaním, no najčastejšie jej natáčaním počas jazdy sa postupne zunujú. Pozornosť upúta len náhle zastavenie traktorov pri obci Svinná, keď príslušníci polície vytvoria koridor pre automobily, ktoré spomalil protest. Pred traktory pustia desiatky kamiónov či osobných áut a traktoristi čas zastavenia využijú na odloženie si svojich prebytkov v priekope. Celý čas polícia vedie protest prehľadne a bez žiadnych kolíznych situácií.

To, že dnes neprotestujú napríklad aj poľnohospodári z Bánoviec nad Bebravou pred ministerstvom a platobnou agentúrou vníma Ľuboš Podoba ako niečo prirodzené.

„Nový generálny riaditeľ PPA je tam len dva týždne. Komu by sme mali odovzdať odkaz? Jemu alebo predchodcom, čo sú za súčasný stav zodpovední? Možno týmto protestom ukazujeme, že po tridsiatich rokoch vieme nabrať silu a odvahu poukázať na problémy aj inak, ako len za rokovacím stolom a prirodzene si vytvoriť rešpekt,“ hovorí Ľuboš Podoba tesne pred Trenčínom, kde sa na jednom z kruhových objazdov traktory otáčajú a rovnakou cestou sa vracajú do svojho okresu.

Protestujúci sa už spoločne nestretávajú na jednom stanovisku, ale stroje sa postupne z kolóny vyraďujú a odchádzajú na svoje poľnohospodárske podniky.

Domáce spracovanie

„Mnoho našich členov si uvedomuje, že takto to už ďalej ísť nemôže. Ak nedôjde k rýchlym zmenám napríklad v domácej legislatíve, tak môžeme byť svedkami prudkého poklesu produkcie už na konci strategického plánu. Aj tu je ale problém hlbší. Na jednej strane je legislatíva, no čo domáce spracovanie? Koľko tu vzniklo za posledných 30 rokov chovateľov ošípaných, bitúnkov, spracovateľov mäsa alebo mlynov? Bez koncovky v podobe potravinárstva nebudeme schopní sebestačnosť ani len udržať na dnešných mizerných štyridsiatich percentách a nie snívať o jej zvyšovaní. V odbyte našich komodít sme plne závislí na zahraničných trhoch, čo nás stavia do znevýhodnenej pozície oproti krajinám s vyspelým spracovateľským priemyslom,“ odpovedá predseda RPPK.

Problémy slovenského agrorezortu akoby nemali konca kraja. Roky si ani len tie jednoduché nedokážeme vyriešiť na domácej úrovni. Zdá sa, že stovky strojov v regiónoch začínajú byť odkazom pre zodpovedných. Dnes boli protestné jazdy pokojné. Budú také aj nabudúce?