Články z kategórie Článok dňa
Na Slovensku funguje vyše 250 pestovateľských páleníc. Ich situácia značne závisí aj od úrody ovocia. Tomu sa tento rok pomerne dobre darí – hoci sady a záhrady opäť neobišli jarné mrazy, na rozdiel od minulých rokov sa predsa len urodilo aj isté množstvo marhúľ. Lepšie ako po minulé roky je to s čerešňami, višňami aj broskyňami. Úroda jabĺk sa nateraz ukazuje vo veľmi dobrom svetle.
Českí poľnohospodári tento rok zožnú 6,8 milióna ton základných obilnín, oproti vlaňajšku o 9,5 percenta menej. Predpokladaná úroda repky predstavuje 962 tisíc ton, čo znamená medziročný pokles o viac ako štvrtinu. Produkcia repky bude zrejme najnižšia od roku 2006. Naopak, úroda maku 27 tisíc ton bude v porovnaní s minulým rokom o polovicu vyššia. Vo svojom druhom odhade žatvy to v piatok (9.8.2024) oznámil Český štatistický úrad (ČSÚ).
Hoci sú za nami len prvé augustové dni, vo viniciach najmä na juhu krajiny sa to už hemží aktivitou. Začali sa totiž zbery prvých odrôd, určených predovšetkým na mladé vína a burčiaky. Tie sa tento rok majú možnosť dostať na trh už pomerne skoro.
Hoci v minulosti bola konopa siata na našich poliach bežnou plodinou, v súčasnosti sa vyskytuje len ojedinele. Jej pestovanie upravuje legislatíva týkajúca sa omamných a psychotropných látok a celé pestovanie je kontrolované aj zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry či Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Desať najväčších fariem ošípaných na Slovensku vytvorilo za minulý rok zisk vo výške 24,2 milióna eur. Chovateľom ošípaných zostáva po zaplatení nákladov v priemere 31 percent tržieb. Situácia v oblasti bitúnkov je iná. Najväčšie slovenské bitúnky za minulý rok dosiahli stratu vo výške 3,6 milióna eur a ich priemerná hrubá marža je takmer päťkrát nižšia, ako pri chove ošípaných.
Na pondelkovej tlačovej konferencii mal minister pôdohospodárstva Richard Takáč predstaviť opatrenia agrorezortu v súvislosti so snahou zabrániť prepadnutiu desiatok miliónov eur pre poľnohospodárov. Vo svojom vystúpení šéf rezortu často skĺzaval do hodnotenia svojich predchodcov, no paradoxne, najväčšej nepriamej kritike podrobil vedenie agrorezortu z čias, keď opraty vlády držal SMER-SD, ktorého je nominant. Minister počas tlačovej konferencie poukazoval napríklad na nedostatočnú projektovú podporu potravinárov z rokov 2021 a 2022, no neuviedol, že karty v jej výške rozdávali jeho stranícki či vládni predchodcovia najmä z rokov 2015 až 2020.
Zefektívnenie a zrýchlenie zavádzania inovácií do pôdohospodárskej praxe – to bolo jedným z dôvodov vzniku nového podniku – Inštitútu znalostného pôdohospodárstva a inovácií. Zámer ešte v septembri 2022 prezentoval vtedajší minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan na tlačovej konferencii v Nitre. Podľa vtedajších informácií malo dôjsť k zrušeniu štátneho podniku Agroinštitút a zlúčeniu jeho činností s Agentúrou pre rozvoj vidieka. Nová inštitúcia – Inštitút znalostného poľnohospodárstva, mala vzniknúť od roku 2023.
Poľnohospodári v tomto roku získajú za produkciu pšenice o 180 miliónov eur menej a za repku o 57 miliónov eur menej, ako vlani. Za prepadom finančných výnosov sú nižšie výmery, úrody aj realizačné ceny. Vypočítali zástupcovia zväzu krmovinárov súčasný stav pri najpestovanejšej slovenskej obilnine a olejnine. Aktuálny vývoj v sektore predstavili vo štvrtok na tlačovej konferencii v Bratislave.
V podzemí centra Bratislavy sa už viac ako desaťročie nachádza najprestížnejší priestor venovaný výsledkom slovenského vinohradníctva. O miesto v Národnom salóne vín sa každoročne uchádzajú desiatky vinárstiev a stovky vzoriek. Dostať sa do pozornosti zahraničných turistov, domácich milovníkov vín aj odbornej verejnosti sa pritom podarí len stovke najlepších. Akú cestu prešlo slovenské víno za dvadsať rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie? Pýtal sa vo štvrtok popoludní v priestoroch národného salónu Marián Koreň, moderátor podujatia a redaktor portálu euractiv.sk.
Využívanie dronov v poľnohospodárstve sa postupne stáva skutočnosťou. Moderná technológia môže pomôcť pri viacerých operáciách na pôde. Testovaním sa zaoberá aj Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Drony vo väčšom využíva na kontrolu polí po kastrácii osivovej kukurice.
Slovenská rastlinná výroba bola v minulosti postavená na produkcii obilnín určených z veľkej časti na výrobu kŕmnych zmesí. Po prudkom poklese stavov hospodárskych zvierat, ktorý nastal najmä v prvých rokoch transformácie slovenského poľnohospodárstva je dnes situácia iná. Dva milióny ton obilnín, ktoré v nedávnej minulosti smerovali do živočíšnej výroby a tak následne domácej produkcie mäsa, mlieka či vajíčok, dnes zostáva voľných.
Problémy, ktoré spôsobuje medveď hnedý, sú už mesiace na Slovensku horúcou témou. Zatiaľ čo časť spoločnosti hovorí o premnožení, druhá časť sa zastáva toho, aby sme medveďa naďalej chránili. Ťažkosti pritom nespôsobuje len turistom či obyvateľom mnohých obcí, v ktorých okolí majú medvede prirodzené prostredie, ale tiež poľnohospodárom. Škody rátajú chovatelia oviec a kôz, ako aj mnohí pestovatelia.
Do záverečnej fázy vstupuje na Slovensku zber ozimného jačmeňa, ktorý je zožatý na 93 percent či ozimnej pšenice, ktorá zostáva na poliach ešte z jednej pätiny. Menej ako päťdesiat percent z osiatych výmer je zožatých v prípade jarných pšeníc, raže, triticale či ovsa. Informuje portál poľnoinfo.sk Martin Rovaš z Odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Horúčavy sužujú Slovensko už niekoľko týždňov. S teplým počasím prirodzene začína aj tepelný stres zvierat. Do značnej miery ho pociťujú dojnice, u ktorých sa v letnom období pravidelne znižuje produkcia mlieka. Tepelný stres v ich prípade nastupuje, už keď teplota presiahne 24 stupňov pri 70-percentnej relatívnej vlhkosti vzduchu v maštali. U kráv s vysokou úžitkovosťou môže tepelný stres začať aj pri nižšej teplote.
Na Slovensku dochádza ku gradácii hrabošov poľných každých 3 – 5 rokov. Kulminácia početnosti bola napríklad v roku 2014, 2019 a zažívame ju aj teraz v roku 2024, teda presne každých päť rokov. V roku 2019 boli škody spôsobené hrabošmi miliónové, pričom niektoré podniky predovšetkým v Trnavskom kraji mali škody na viac ako polovici úrody pšenice a jačmeňa, hoci sa vtedy biopásy nezakladali.
Najnovšie komentáre
Aktuálna predpoveď počasia
Komerčné informácie
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní