Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Zahraničie im vešia na krk medaily, my často hádžeme pod nohy polená

Zahraničie im vešia na krk medaily, my často hádžeme pod nohy polená
insert_photoautor - Viera Baričičová (vpravo), Jaroslava Kaňuchová Pátková (v strede) a moderátor Marián Koreň.

V podzemí centra Bratislavy sa už viac ako desaťročie nachádza najprestížnejší priestor venovaný výsledkom slovenského vinohradníctva. O miesto v Národnom salóne vín sa každoročne uchádzajú desiatky vinárstiev a stovky vzoriek. Dostať sa do pozornosti zahraničných turistov, domácich milovníkov vín aj odbornej verejnosti sa pritom podarí len stovke najlepších.  Akú cestu prešlo slovenské víno za dvadsať rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie? Pýtal sa vo štvrtok popoludní v priestoroch národného salónu Marián Koreň, moderátor podujatia a redaktor portálu euractiv.sk.

Odpoveď je podobne, ako pri nazeraní na slovenské poľnohospodárstvo, nejednoznačná. Ak do nového spoločensko-ekonomického systému vchádzalo Slovensko s 38-tisícmi hektármi vinohradov, o tridsať rokov neskôr registrujeme len 13 tisíc hektárov viníc. Tých intenzívnych, ktoré znesú v produkčných ukazovateľoch porovnanie so zahraničím, je pritom ešte menej, len okolo 5-6 tisíc hektárov.

Na druhej strane, napriek poklesu výroby, slovenské víno nevzbudzovalo nikdy taký ohlas na medzinárodných súťažiach, ako je tomu práve v týchto rokoch. Naše víno prináša medailové úspechy z Viedne či Paríža. Napríklad vo Francúzsku sme druhým najúspešnejším štátom – hneď po usporiadateľskej krajine.

Exotická destinácia

Domácemu vínu na jednej strane pomohla silná generácia slovenských vinárov, ktorí sa nachádzajú na vrchole svojich fyzických aj mentálnych síl, ale paradoxne aj klimatická kríza. Naše vinice patria k najsevernejším v Európe. Zatiaľ čo biele vína z južných oblastí za posledné desaťročia stratili iskru, sviežosť, kyselinky, tak slovenské víno narástlo do plných chutí aj pri modrých odrodách viniča. Slovensko sa stalo pre zahraničie exotickou destináciou, ktorá dokáže zaujať veľkými vínami.

Naposledy sa poprední slovenskí vinári stretli na výstave v Londýne, kde sa v júni prezentovali vína zo strednej a východnej Európy. Slovenskú produkciu zastupovalo deväť vinárov, z ktorých väčšina využila organizáciu našej účasti prostredníctvom Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

„O slovenské víno je záujem v Japonsku a v Číne, kde ho viacerí domáci vinári vyvážajú. Perspektívna je Veľká Británia, ktorej obyvatelia radi siahnu aj po iných vínach, ako tých francúzskych,“ hovorí v rozhovore s agrárnymi novinármi po podujatí euractiv.sk Jaroslava Kaňuchová Pátková, riaditeľka zväzu.

Bez štátu

Aby slovenskí vinohradníci a vinári dokázali držať krok s najbližšími susedmi, potrebovali by hmatateľnejšiu podporu štátu. Dnes si svoje aktivity financujú sami. Vinárske fondy, ktoré sú na propagačné podujatia určené, sú pritom vo vyspelej vinárskej Európe bežné. U nás takáto adresná podpora chýba.

„Účasť slovenských vinárov na súťaži v Paríži nás vyjde asi na 30-tisíc eur. Hovoríme o priamych nákladoch bez dopravy a zabezpečenia vzoriek. Tu by nám naozaj pomohla pomoc štátu, lebo práve výsledky na takýchto súťažiach nám otvárajú dvere do zahraničia,“ hovorí Jaroslava Kaňuchová Pátková.

Slovenskí vinári financujú desiatky podobných aktivít. Od menších regionálnych vínnych festivalov, cez prevádzku Národného salónu vín až po šesťdielny dokument Českej televízie, ktorý zmapoval jednotlivé vinohradnícke oblasti Slovenska, a ktorý zakúpila aj Slovenská televízia a v týchto dňoch ho môžu vidieť diváci na Dvojke. Vinárske a vinohradnícke aktivity sú pritom priamo naviazané na turistický ruch. Jasným príkladom je Morava.

„Po rozdelení štátu na Morave obhospodarovali 5 tisíc hektárov vinohradov a aktuálne pestujú vinič na 20 tisíc hektároch vinohradov. Podarilo sa im vybudovať celý turistický segment,“ hovorí riaditeľka ZVVS.

Podobne sa k využitiu vinohradníckeho a vinárskeho cestovného ruchu postavili aj v Rakúsku. Za päť rokov majú na marketingové aktivity podľa Pátkovej vyčleniť 35 miliónov eur.

Najmä Slovensko

Naši vinári prízvukujú, že síce by radi vyvážali viac do zahraničia, ich hlavným záujmom zostáva umiestňovať produkciu na Slovensku. Čo ich ťaží je, že v súčasnosti spotrebitelia nakupujú až 85 percent slovenskej produkcie vína v obchodných reťazcoch. Odbytové cesty, ktoré vybudovali v Rakúsku či Českej republike, sú iné – spotrebitelia tam často svojho vinára poznajú. U nás dôverujú skôr obchodnému reťazcu, čo spravidla prináša trvalý tlak na cenu. Výsledkom je, že len malé percento slovenských vinárov dokáže svoju produkciu dostať na pulty obchodov.

„Víno najnižšej kvality je zväčša to, ktoré nie je slovenské. Kúpim si najlacnejšie víno, rýchla smrť a hotovo. Keď to tak chce spotrebiteľ, tak nás lacná zahraničná produkcia prevalcuje,“ glosuje v diskusii Viera Baričičová, riaditeľka Cechu vinárov a vinohradníkov Slovenska.

Bez poznatkov

Slovenskí vinohradníci okrem nedostatočnej finančnej podpory štátu stratili na prelome milénia aj pomoc domácej autority. Komplexný výskumný ústav vinohradnícky a vinársky bol zrušený a len vo veľmi oklieštenej forme fungoval v nasledujúcich rokoch. Dnes neexistuje vôbec, čo vnímajú vinohradníci citlivo najmä v čase klimatickej zmeny. Do regiónu prichádzajú choroby a škodcovia, ktorých sme tu v minulosti nemali.

„Vzdelávanie dnes reálne realizujú len firmy, ktoré sú našimi dodávateľmi, napríklad prípravkov“ konštatuje riaditeľka zväzu.

Rezervy

Ak Európska únia limituje zvyšovanie výmery vinohradov v členských štátoch na úroveň nárastu o maximálne 1 percento z ich aktuálnej výmery, tak Slovensku sa o takomto zvyšovaní plôch viníc môže len zdať. Maximálne využitie limitu by v našich podmienkach znamenalo nárast výmery vinohradov o 130 hektárov ročne. Súčasnosť je oveľa pesimistickejšia a v niektorých rokoch dosahuje len desatinu uvedenej výmery. Naše vinohrady sú tak prestarnuté a tomu zodpovedajú aj úrody.

„Priemerný výnos hrozna z hektára v Európskej únii dosahuje 10 ton. U nás sme na úrovni 5,5 tony z hektára. Po obnove vinohradov pritom domáci pestovatelia zberajú bežne 10 ton hrozna z hektára, ale sú aj takí, ktorí si siahajú na úrody prevyšujúce 15 ton,“ hovorí J. Kaňuchová Pátková.

Menej vína

Slovenskému vinohradníctvu mohla pomôcť reštrukturalizácia vinohradov financovaná z Európskej únie. Na vyklčovanie a zakladanie výkonných vinohradov mali pestovatelia v minulých rokoch podporu, no z dôvodu výrazného záujmu Pôdohospodárska platobná agentúra začala tieto podpory krátiť. A tak vinohradníkom dnes prichádzajú dotácie aj o 30 percent nižšie, ako očakávali.

Minulý rok skončil pre slovenských vinohradníkov a vinárov katastrofálne. Peronospóra výrazne zasiahla do úrod a domáca produkcia vína poklesla z obvyklých 34 miliónov litrov na 25 miliónov litrov. V tomto roku sú vinohradníci pod tlakom múčnatky, ale situácia nie je natoľko vážna ako vlani. So zberom hrozna začali v tomto roku už aj prví vinohradníci, napríklad v spoločnosti Shebo Winery, ktorá sa z časti orientuje aj na slovenské novošľachtence.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments