Problémy s hrabošom poľným nie sú na slovenských poliach novinkou – škodca spôsobuje škody každoročne. Zatiaľ najväčšie straty vyčíslili poľnohospodári za vlaňajšok, keď sa podľa monitoringu šplhali k dvadsiatim miliónom eur. Zdá sa, že tento rok môže byť suma prekonaná. Hraboše sa totiž výrazne pustili do obilnín, repky aj kukuríc a v niektorých regiónoch poľnohospodári doslova súperia so škodcom, kto stihne úrodu z polí zobrať skôr.
Zhruba 118 miliónov eur (tri miliardy Kč) dostanú tento rok českí poľnohospodári na investície do poľnohospodárskych podnikov. Peniaze môžu využiť na modernizáciu alebo nákup technológií presného poľnohospodárstva. ČTK to potvrdilo tlačové oddelenie českého ministerstva poľnohospodárstva. Vlani rezort vyplatil na investíciách 190 miliónov eur (4,8 miliardy korún). Detaily k podmienkam na získanie tohtoročných dotácií zverejní ministerstvo do konca júla, príjem žiadostí plánuje v októbri.
Semenisko burín a inváznych rastlín a množisko hrabošov. Aj takúto povesť získali biopásy a plochy ponechané úhorom pre problémy, ktoré vlani spôsobili poľnohospodárom po celom Slovensku. Ťažkosti znásobili najmä odložené termíny kosenia a nejasnosti, ktoré počas sezóny vystali vo vzťahu k riešeniu neželaných rastlín na plochách. Ťažkosti a nespokojnosť so situáciou popisovali pestovatelia naprieč Slovenskom. Napriek tomu vo veľkom od ekoschém neustúpili. Potvrdzujú to čísla, ktoré portálu poľnoinfo.sk poskytla Pôdohospodárska platobná agentúra na základe oficiálnej žiadosti o sprístupnenie týchto informácií.
V apríli 2024, sa uskutočnil na stránkach poľnoinfo.sk a Lesmedium prieskum zisťujúci postoje verejnosti k ekosystémovým službám lesa. Prinášame výsledky odpovedí, ktoré napriek malej vzorke (44 respondentov, z toho 88% starších ako 30 rokov) dávajú obraz o prioritách a postojoch k platbám za ekosystémové služby lesa. Väčšina respondentov (76 %) uviedla, že síce nemá vzdelanie v oblasti lesníctva a nevlastní les, ale 68 % z nich odpovedalo, že do lesa chodí často.
Ani prvý polrok 2024 nepriniesol v problematike pozemkových úprav na Slovensku žiadne výraznejšie kroky či riešenia v praxi. Vláda ešte na začiatku roka schválila zoznam území, v ktorých sa mali katastrálne úpravy začať už vlani. Na stole má pritom široký zoznam schválených území z minulosti, kde mali pozemkové úpravy odštartovať ešte skôr. Situácia sa v posledných mesiacoch nijako nemení ani napriek medializovanému prísľubu agrorezortu zo začiatku tohto roka, keď ministerstvo predpokladalo, že prvé verejné obstarávanie na pozemkové úpravy vyhlási už do konca februára 2024. Zatiaľ sa tak nestalo.
Na dnešnom zasadnutí vlády bola schválená informácia k vyčerpaniu finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2022. Podobný dokument bol vládou odobrený aj závere mája 2024. Dnešný materiál je vo viacerých oblastiach výrazne zmenený oproti predošlému dokumentu. Uvádza napríklad, že jedna z poľnohospodárskych výziev, v ktorej sa mala ešte podľa májovej informácie navyšovať alokácia, zostane bez dodatočných finančných zdrojov. Naopak, dokument poľnohospodárov zoznamuje s tým, že ich čaká nová možnosť získať európske zdroje cez novovyhlásenú výzvu 4.1, čo ešte májový ministerský materiál neuvádzal.
Pán kolega, na kolenách vás prosím, napíšte o mojom priateľovi z čias, keď som pôsobil na Výskumnom ústave ovocinárskych a okrasných drevín v Bojniciach. Zaslúži si to! Nie je už v dobrej kondícii a je to vzácny človek. Takto sa mi pred rokmi prihovoril širokou verejnosťou obľúbený zástupca všetkých slovenských záhradkárov - Ivan Hričovský. Inú možnosť, ako vyjsť rešpektovanému profesorovi v ústrety som nevidel. Vtedy som ešte netušil, aký bič som si na seba uplietol.
Do poľnohospodárstva je potrebné dostať viac mladých ľudí, zhodujú sa české mimovládne poľnohospodárske organizácie. Podľa ministra poľnohospodárstva Marka Výborného (KDU-ČSL) to má byť jeden z hlavných cieľov budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky. V poľnohospodárstve totiž dlhodobo chýbajú zamestnanci a rezort starne.
Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) sa do konca júna podarilo problém s priamymi platbami za kampaň 2023 vyriešiť. K 30. júnu 2024 čerpanie podpôr dosiahlo 96,8 %, vyplatených bolo 557,6 milióna eur. Čerpanie v 1. pilieri dosiahlo 97,4 %, v 2. pilieri 95,5 %. Vydaných bolo 53.224 rozhodnutí pre 14.273 poľnohospodárov, pričom bolo vykonaných 4311 kontrol. Uviedol to na tlačovej konferencii agrominister Richard Takáč (Smer-SD) za účasti generálneho riaditeľa PPA Mareka Čepka. Rok predtým, k 30. júnu 2023, podľa Takáča dosiahlo čerpanie podpôr 95 % pri vyplatení 536,8 milióna eur.
Jedlé kvety sú čoraz väčším hitom v gastronómii. V zahraničí sa na ich produkciu orientujú špecializovaní pestovatelia, u nás ide skôr o okrajovú záležitosť. Výskumu aj možnostiam spracovania jedlých kvetov sa venujú aj na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, kde v tamojšom Potravinovom inkubátore vznikajú rôzne produkty s prímesou kvetov.
Na začiatku hospodárenia na pôde mal Peter Trišč 19 hektárov, tridsaťročný traktor a sedem jalovíc. O desať rokov neskôr výrazne zvýšil obhospodarovanú výmeru, poľnohospodárom v okolí poskytuje služby výkonnou linkou určenou pre zelenú žatvu a narástli mu aj počty zvierat. Dnes chová 60 kusov dobytka a má záujem svoj chov rozširovať aj v najbližších rokoch. Kľudne aj na dvojnásobok. Ekonomike má pomôcť vlastné spracovanie, na konci ktorého bude mäsový výrobok určený priamo spotrebiteľom.
Tohtoročné počasie už prinieslo viacero teplotných výkyvov, ktoré zanechávajú svoje stopy aj v agrosektore. Zatiaľ čo poľnohospodári sa na poliach aj v sadoch museli vysporiadať s viacerými javmi, ktoré poškodili plody na stromoch či klasy na poliach, v sektore včelárstva to zatiaľ tento rok vyzerá viac ako dobre. Úroda medu najmä v južných oblastiach Slovenska predbehla očakávania.
Najkomentovanejšie za 7 dní