Aktuálne leto sa zrejme zapíše do histórie ako jedno z najhorúcejších. Zatiaľ čo na poliach pestovateľov trápi nedostatok zrážok a ich nerovnomernosť, v chovoch hospodárskych zvierat sa zas musia poľnohospodári zaoberať tým, ako dodržať welfare zvierat a ochrániť ich pred vplyvom vysokých teplôt. Inak to nie je ani v Kráľovom Brode, kde už niekoľko desaťročí okrem hovädzieho dobytka chovajú aj hydinu. Ročne na podniku vychovajú státisíce brojlerových kurčiat a kačíc, ktoré spracúvajú aj na vlastnom bitúnku.
Súčasťou Diskusných okrúhlych stolov na tohtoročnom nitrianskom Agrokomplexe bol aj Deň mladých farmárov. Na podujatí odzneli príbehy mladých hospodárov, ktorých neodradila náročná práca, problémy s administratívou, úradmi a ani klimatické zmeny. Všetci respondenti pôsobia ako samostatne hospodáriaci roľníci, každý v inej časti republiky. Igor Štvarták chová sto rodín včiel v okrese Sabinov, Jana Kostúrová z Očovej sa venuje najmä chovu huculských koní či dobytka a Peter Šimko z Podunajskej nížiny má najväčší chov anglo-núbijských kôz na Slovensku.
Iba štáty severnej Európy ako Dánsko, Švédsko a Estónsko majú nižšiu zamestnanosť na sto hektárov poľnohospodárskej pôdy, ako Slovensko. Mnohé agrárne subjekty pritom hlásia záujem zamestnať nových špecialistov, tu však narážajú na problém. Na jednej strane je absolventov málo a na druhej strane časť z nich, ktorí už študujú poľnohospodárstvo, má inú predstavu, ako prežiť svoj profesionálny život.
Demonštrácie poľnohospodárom pomohli veľmi málo, povedal ČTK na agrosalóne Zem živitelka v Českých Budějoviciach riaditeľ spoločnosti Agrofert Josef Mráz. Organizátorov protestov podporuje, podľa neho však nespôsobili demonštrácie zásadné zmeny v sektore a pomohlo by, keby boli ostrejšie. Mráz požaduje napríklad rovný systém dotácií a neznevýhodňovať malé podniky oproti veľkým. Agrofert sa radí medzi najväčších poberateľov poľnohospodárskych podpôr.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora nesúhlasí s navrhovanými zmenami zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a dôrazne ho odmieta. Pre TASR to v piatok uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. Proti návrhu zákona Ministerstva životného prostredia SR sa doteraz vyjadrili opozičné strany a pripomienky si uplatnilo aj Ministerstvo financií SR.
Výstava Zem živiteľka s poradovým číslom päťdesiat sa začala vo štvrtok v areáli českobudějovického výstaviska. Organizátori naplnili do posledného metra areál poľnohospodárskymi strojmi a technológiami a vo svojej komunikácii vyzdvihujú niekoľko naj! Výstava trvá do utorka 27. augusta a výstavisko predpokladá, že Zem živiteľku navštívi viac ako 100 tisíc ľudí.
To, že do cestnej infraštruktúry na Slovensku treba investovať, je neodškriepiteľným faktom. Nájdu sa však aj prípady, kedy obnova či rekonštrukcia prinesie viac problémov, ako spôsobovala cesta v pôvodnom stave. Aktuálne takéto ťažkosti riešia poľnohospodári na juhu Slovenska, kde bola zrekonštruovaná cesta I/13 medzi Veľkým Mederom a Medveďovom. Ide o región, ktorý je svojou polohou na Žitnom ostrove pre pestovanie plodín predurčený.
Značka kvality SK oslavuje tento rok 20 rokov svojej existencie. Založená bola v roku 2004 a odvtedy toto označenie získali tisíce výrobkov. Aktuálne je držiteľom Značky kvality približne 1226 produktov, ktoré musia spĺňať stanovené kritériá – okrem iného to, že najmenej 75 percent surovín na výrobu daného produktu musí pochádzať zo Slovenska a v rámci našej krajiny musí prebehnúť aj celý proces spracovania produktu. Aktuálne získalo Značku kvality SK prvého alebo druhého stupňa 39 ďalších výrobkov. Osvedčenia si prebrali počas nitrianskeho Agrokomplexu. Emblém Značky kvality SK sa tak objaví napríklad na obale raňajkových cereálií spoločnosti Arika, burgrových rajčín od Branislava Oremusa - Slovkvet či na viacerých baleniach morčacích prsných rezňov od firmy Hydina Kubus.
Štvrtkový večer je počas výstavy Agrokomplex dlhodobo spojený s odovzdaním rezortných ocenení. Tlačový odbor agrorezortu o tom, kto získal vyznamenania informoval v krátkej správe na sociálnej sieti Facebook tri dni po galaprograme. O deň neskôr, v pondelok, priniesol aj kompletný zoznam ocenených. Hlavná „Cena ministra“ je určená pre laureátov, ktorí sú už držiteľmi Zlatej medaily rezortu pôdohospodárstva. Ide tak o najvyššiu poctu, ktorú môžu pracujúci v agrorezorte na Slovensku získať. Vždy je veľmi sledované, kto si siahne na pomyselnú „Nobelovú cenu“ slovenského poľnohospodárstva.
Pravdepodobne najdlhší ceremoniál za ostatné desaťročia otvoril štvrtok ráno 49. medzinárodnú poľnohospodársku a potravinársku výstavu Agrokomplex. Úvodné príhovory priniesli možnosť porovnania pohľadu na perspektívy nášho poľnohospodárstva. Pokiaľ Qu Dongyu najvyšší predstaviteľ Medzinárodnej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v svojom vystúpení žongloval s príkladmi z Číny alebo Holandska, ktoré nám môžu byť inšpiráciou, príhovor nášho agroministra Richarda Takáča skĺzaval do pátosu, minulosti ale aj poznámky, že nitrianske výstavisko si zaslúži investície, lebo počas dažďa je potrebné presúvať po deravých pavilónoch kýble.
Hraboše poľné tento rok zožrali úrodu za asi 13 a pol milióna eur. Škody poľnohospodári evidujú na viac ako 20-tisíc hektároch, predovšetkým v repke, jačmeni či pšenici, ale aj iných plodinách. Už pred časom na tento problém upozornila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá za jeden zo základných faktorov vzniknutej situácie považuje systém biopásov a úhorov. Komora predložila ministerstvu pôdohospodárstva aj viacero požiadaviek na to, ako danú situáciu riešiť. Odozvy na jednotlivé navrhované opatrenia sú rôzne.
Najkomentovanejšie za 7 dní