Iba štáty severnej Európy ako Dánsko, Švédsko a Estónsko majú nižšiu zamestnanosť na sto hektárov poľnohospodárskej pôdy, ako Slovensko. Mnohé agrárne subjekty pritom hlásia záujem zamestnať nových špecialistov, tu však narážajú na problém. Na jednej strane je absolventov málo a na druhej strane časť z nich, ktorí už študujú poľnohospodárstvo, má inú predstavu, ako prežiť svoj profesionálny život.

„Veľmi často mi volajú majitelia či riaditelia spoločností, ktoré dodávajú na slovenský trh poľnohospodársku techniku. Pýtajú sa ma, či nemám šikovného absolventa z toho a toho regiónu. Pravda je ale taká, že časť študentov, ktorá k nám na Technickú fakultu SPU nastupuje už priamo vie, ako bude profesne pokračovať. Niektorí absolventi prejdú do rodinnej firmy a iní si chcú takúto spoločnosť vytvoriť od základov. Majú vzťah k technike, technológiám a napríklad si všimli, že niečo na trhu chýba alebo by sa dalo robiť inak. Nezriedka začínajú s podnikaním už popri škole. Poslednú časť tvoria tí, z ktorých si vyberajú poľnohospodári, dodávatelia techniky či iné strojárske firmy. Problémom je, že týchto voľných absolventov je veľmi málo pre potreby trhu a ani z tých nie sú všetci s reálnym záujmom o poľnohospodárstvo. Často sú menej motivovaní k štúdiu, ako tí, čo prichádzajú zo silného rodinného zázemia,“ hovorí Pavol Findura, prorektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Rezortu chýbajú ľudia, no záujem o hospodárenie je

Celkovo je priemerná zamestnanosť na Slovensku na 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy 2,1 zamestnanca pracujúceho na plný pracovný úväzok. Priemer Európskej únie je 4,9 zamestnanca. Nižšie čísla, ako Slovensko, dosahujú len severské krajiny Dánsko, Švédsko a Estónsko.

Naši susedia majú z hľadiska zamestnanosti v prípade Českej republiky 2,7 zamestnanca na sto hektárov poľnohospodárskej pôdy, v Poľsku to je 9,7 zamestnanca a v Maďarsku 6,3 zamestnanca.

„V poľnohospodárskych podnikoch je nedostatok stredoškolsky alebo vysokoškolsky vzdelaných odborníkov. Neprichádzajú do agrorezortu v takom objeme, ako by bolo potrebné. Mali by sme zamerať sa na to, aby ich školy vychovávali viac,“ hovorí počas jednej z agrokomplexových diskusii Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu.

Problém s nedostatkom ľudí a starnutím pracovnej sily v poľnohospodárstve je pritom naprieč európskymi krajinami. V prvý deň výstavy Agrokomplex to pre autora týchto riadkov lakonicky poznamenal poľnohospodár Kamil Boroš.

„Kto by už chcel robiť vo vinohrade, kde sa pracuje od mínus 10 do plus 40? No vínko by si dal každý.“

Predstavitelia združenia mladých farmárov si dlhodobo myslia, že sú absolventi, ktorých neodradí namáhavá práca v poľnohospodárstve. Ako základný prvok pre takéto pôsobenie v rezorte však považujú motiváciu.

„Zamestnanec a farmár sú dva odlišné svety. Nedostatok pracujúcich v poľnohospodárstve často vykrývame so zamestnancami aj s veľmi vzdialených krajín, napríklad z Ázie. Akoby sme si nevšimli, že na Slovensku je pomerne veľký záujem mladých ľudí hospodáriť na vlastné meno. Tento potenciál by sme chceli využiť. Zamestnanca musíte kontrolovať, motivovať a neustále niečo riešiť. Zamestnanec nikdy nemá takú motiváciu, ako vlastník, ktorý sa podpisuje pod prácu vlastným menom. Vlastník nerieši pracovný čas a na nikoho sa nevyhovára,“ uviedol počas výstavy Marián Glovaťák, predseda ASYF – Združenia mladých farmárov na Slovensku.

Pôda, poznatky či stálosť podnikateľského prostredia

Najväčším problémom rozvoja menších fariem, ktoré by mohli zakladať mladí poľnohospodári je prístup k pôde či prenos poznatkov. Ani jedno na Slovensku podľa agrárneho analytika Jána Pokrivčáka nefunguje.

„Máme veľké množstvo pôdy, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond. V dokumentoch SPF je napísané, že pôda má smerovať v prvom rade k podnikom so špeciálnou rastlinnou výrobou, živočíšnou výrobou a mladým farmárom. Deje sa to v praxi alebo je to len na papieri? Ak je realita iná, tak to nemyslíme vážne. Ak sme od roku 1990 skonsolidovali 12 percent katastrálnych území, ako to myslíme v prístupe k pôde? No opäť, nemyslíme to vážne,“ hovorí Ján Pokrivčák z Ústavu hospodárskej politiky a financií Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Jozef Šumichrast si myslí, že pri pôde by nás malo zaujímať to, čo sa na nej produkuje.

„Ak začne na pôde hospodáriť niekto, kto má 38 rokov a preberie pôdu po štyridsaťpäťročnom, ale v štruktúre výroby sa nič nezmení, aký to má zmysel? Nastane výmena v obhospodarovateľovi, ale nedôjde k zmene štruktúry výroby. My potrebujeme špeciálne plodiny – ovocie a zeleninu. V zemiakoch máme sebestačnosť pod 50 percent,“ hovorí Jozef Šumichrast.

Šumichrast aj Pokrivčák sa stretli v kritike stavu poradenstva, ktoré vie naštartovať poľnohospodárstvo k výkonu. V súčasnosti nefunguje ani základný prenos informácií dotýkajúcich sa napríklad legislatívy či čerpania podpôr. Z hľadiska technológií či chemických prípravkov sú poľnohospodári často priamo odkázaní len na informácie od distribútorov či importérov a nedokážu si ich dáta porovnať s údajmi domácej autority, ktorá buď takéto služby neposkytuje alebo neexistuje.

„Na Slovensku chýba poradenstvo a vzdelávanie mladých poľnohospodárov na kvalitnej úrovni. Prakticky funguje len na papieri a reálne nefunguje,“ myslí si Pokrivčák.

Nemôžeme meniť podmienky každý rok

Z hľadiska stability podnikateľského prostredia sa poľnohospodári riadia domácou legislatívou, ako každý podnikateľský subjekt. Do ich hospodárenia navyše vstupuje spoločná európska agrárna politika. Tá je síce v bežnom programovom období stanovená na sedem rokov, v súčasnosti hovoríme o päťročnom cykle. Napriek tomu aj tu dochádza k častým zmenám. Slovenský strategický plán bol pripravený za značnej účasti agrárnej samosprávy a na národnej úrovni, no neustále je podrobovaný zmenám. Otázka je, koľko poľnohospodárov dokáže novinky sledovať.

„V tomto určite ťahajú za kratší koniec menšie farmy,“ hovorí Pokrivčák, ktorý dopĺňa, že poľnohospodárstvu dlhodobo chýba stabilita a perspektíva. Pomôcť sektoru podľa všetkých diskutérov môže najmä poľnohospodárska politika založená na určení potrieb a analýzach.

„Nemôžeme meniť podmienky každý rok. To vytvára nestabilitu. Musíme mať inštitúcie, ktoré fungujú efektívne. To je v prospech celého poľnohospodárstva. Aj starý aj mladý poľnohospodár má problém, keď nemá vyplatené priame platby, či sa nemôže zapojiť do projektových podpôr. Poľnohospodári sú klienti Pôdohospodárskej platobnej agentúry,“ hovorí Pokrivčák.

Výzvy inak

V rámci podpory mladých farmárov boli v predchádzajúcom programovom období v rámci podopatrenia 6.1 určeného pre pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov vyhlásené tri výzvy. Prvá v roku 2015, potom v rokoch 2020 a 2022.

„Máme rok 2024 a stále sa boríme s projektami deväť rokov starej výzvy, lebo stále sú tam problémy. V Českej republike funguje vyhlasovanie týchto výziev na ročnej báze. Študenti končia vysokú školu a na začiatku roka si podajú žiadosť a na konci roka majú peniaze. U nás s každým ministrom prichádza niečo nové. Každý chce zanechať nejakú stopu, no poľnohospodárstvu to neprospieva,“ myslí si Marián Glovaťák.

Slovensko v prvom roku (2023) nového obdobia spoločnej agropolitiky stratilo takmer 3 tisíc žiadateľov o priame platby. Podľa výročnej správy PPA ich bolo za minulý rok 14 588 a v roku 2022 presne 17 884 žiadateľov.

„Máme málo poľnohospodárskych podnikov aj málo zamestnancov. Keď budeme mať málo fariem a málo podnikov, bude klesať poľnohospodárska produkcia,“ uzatvára J. Pokrivčák.