Demonštrácie poľnohospodárom pomohli veľmi málo, povedal ČTK na agrosalóne Zem živitelka v Českých Budějoviciach riaditeľ spoločnosti Agrofert Josef Mráz. Organizátorov protestov podporuje, podľa neho však nespôsobili demonštrácie zásadné zmeny v sektore a pomohlo by, keby boli ostrejšie. Mráz požaduje napríklad rovný systém dotácií a neznevýhodňovať malé podniky oproti veľkým. Agrofert sa radí medzi najväčších poberateľov poľnohospodárskych podpôr.

Rovný systém dotácií

Agrofert je členom všetkých mimovládnych organizácií, teda Agrárnej komory ČR, Poľnohospodárskeho zväzu ČR i Potravinárskej komory ČR, postup organizácií pri zvolávaní poľnohospodárskych protestov preto podporuje. Mráz ale tvrdí, že protesty mohli byť v Česku ostrejšie.

“Nejakým spôsobom na seba upozornili, ale že by sa niečo zásadné zmenilo v prístupe vládnych činiteľov, to nie. Myslíme si, že niektoré oznámenia alebo akcie mohli byť aj ostrejšie, ale nevyvolávame to,” povedal Mráz.

Poľnohospodári v Českej republike tento rok niekoľkokrát protestovali, naposledy 20. marca. Ďalšie protesty plánovali v júni, nakoniec ale dali prednosť rokovaniam.

Kombináciu ostrejšieho prístupu a rokovaní považuje Mráz za cestu ako vyrovnať podmienky poľnohospodárov v Európskej únii, čo je podľa neho jedna z hlavných požiadaviek poľnohospodárov.

“Chceme rovnaké finančné podmienky, rovný systém dotácií,” dodal riaditeľ.

Dotácie by podľa neho v Európe nemali byť žiadne, alebo by sa mali vyrovnať na podobnú úroveň naprieč členskými štátmi. Nesúhlasí ani so zvýhodňovaním malých podnikov oproti veľkým.

Dotácie vyššie ako zisk

Agrofert podľa výročnej správy získal vlani na dotáciách 2,27 miliardy korún (90,5 milióna eur), predvlani necelé dve miliardy. Z informácií Seznam Zpráv vyplýva, že na poľnohospodárskych dotáciách získala spoločnosť vlani 960 miliónov (38,3 milióna eur) prevažne z európskych fondov.

Významné zmeny pre poľnohospodárov podľa Mráza nenastanú ani v nasledujúcich dvoch rokoch. Ocenil však, že poľnohospodárom napríklad ubúda byrokracia a mali by sa zmierniť tiež niektoré protierózne opatrenia.

“Dobrá správa je, že sa to snáď nezhorší, ale k zásadnej zmene nedôjde,” uviedol.

Zisk holdingu Agrofert vlani klesol o 84 percent na 2,09 miliardy korún (83,3 milióna eur). Tržby sa znížili o 14 percent na 212 miliárd (8,45 miliardy eur), hlavne v chémii a poľnohospodárstve. Tento rok Mráz očakáva nárast zisku zhruba o 30 až 40 percent, zlepšenie bude predovšetkým v chemickom odvetví a výrobe hnojív. Poľnohospodárstvo však môže zaznamenať pokles kvôli celoeurópskej nízkej úrode, tvrdí.

Mráz: Pán premiér nezariadil nič

“Komodít bude menej, čo vyvolá väčší tlak na ceny, začnú rásť ceny obilia, ceny energií už klesať nebudú, naopak skôr porastú alebo zostanú rovnaké, a veľký faktor budú osobné náklady, keď ľudia očakávajú rast platov,” uviedol riaditeľ a dodal, že v dôsledku očakáva aj zdraženie potravín.

Premiér Petr Fiala (ODS) vo štvrtok v Budějoviciach povedal, že potraviny v ČR medziročne klesli asi o 3,8 percenta a znížili sa najviac zo všetkých krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Pokles cien pripísal tlaku vlády a zavedeným opatreniam, ako je napríklad znížená sadzba DPH na potraviny.

“Pán premiér nezariadil nič, to, že ceny klesli, bol samozrejme trhový vývoj komodít a vláda na to mala nulový vplyv,” povedal Mráz a dodal, že potraviny síce zlacneli, ale klesli z vysokej základne a nikdy už nedosiahnu úroveň pred infláciou.

Do februára 2017 vlastnil koncern priamo niekdajší minister financií a bývalý premiér Andrej Babiš (ANO). Kvôli zákonu o konflikte záujmov vložil svoje akcie do zverenských fondov. V potravinárstve má Agrofert necelých 12 500 zamestnancov, v poľnohospodárstve vyše 6 500. Obhospodaruje 140 941 hektárov pôdy.