Hraboše poľné tento rok zožrali úrodu za asi 13 a pol milióna eur. Škody poľnohospodári evidujú na viac ako 20-tisíc hektároch, predovšetkým v repke, jačmeni či pšenici, ale aj iných plodinách. Už pred časom na tento problém upozornila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá za jeden zo základných faktorov vzniknutej situácie považuje systém biopásov a úhorov. Komora predložila ministerstvu pôdohospodárstva aj viacero požiadaviek na to, ako danú situáciu riešiť. Odozvy na jednotlivé navrhované opatrenia sú rôzne.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vníma problém s hrabošmi dlhodobo. K výraznému premnožovaniu dochádza cyklicky spravidla v 4 – 5 ročných intervaloch, avšak z dôvodu zmien počasia v posledných rokoch sa tento cyklus skracuje momentálne na 3 – 4 roky,“ skonštatoval rezort v odpovediach na otázky, ktoré portál poľnoinfo.sk poslal oficiálnou cestou na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na bežne položené novinárske otázky totiž ministerstvo pred časom prestalo odpovedať.

Podľa rezortu gradáciu hrabošov v posledných rokoch ovplyvňujú teplé zimy a suché počasie.

„Popri využívaní prípravkov na ochranu rastlín je dôležitá prevencia, teda striedanie plodín, odstraňovanie zvyškov po zbere, podporovanie významu dravých vtákov. Samozrejme, aj napriek týmto preventívnym opatreniam dochádza vo vyššie uvedenej frekvencii rokov ku kulminácii, v mnohých regiónoch ku kalamitnej situácii. Ministerstvo podporilo a bude podporovať monitorovanie výskytu hraboša s cieľom určenia kalamitných lokalít a načasovania účinnej ochrany,“ uviedol ďalej rezort.

Zmeny aj výnimka s otáznikom

Monitoring situácie priamo v teréne, ktorý poľnohospodári požadovali, sa teda koná za účasti pracovníkov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Okrem neho však ďalšie požiadavky padli aj na systém ekoschém. Týkali sa napríklad možnosti zrušiť povinnosť vytvárať biopásy alebo zmeniť systém ich obhospodarovania v budúcnosti. Ďalšia požiadavka sa vzťahovala priamo na tento rok.

„Z krátkodobého hľadiska potrebujeme, aby nám naše ministerstvo dalo výnimku na tzv. DPEP 6 (poznámka poľnoinfo.sk: GAEC 6), ktorý hovorí o tom, že poľnohospodárska pôda musí byť na 80 percent pokrytá od 1. júna do konca októbra. Avšak my polia nemôžeme nechať po žatve so strniskom. My ich potrebujeme preorať alebo aspoň pokypriť. Takýmto spôsobom musíme zničiť nory hrabošov, aby sa nám tohtoročná katastrofa s nimi neopakovala aj na budúci rok,“ vysvetlil Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na nedávnej tlačovej konferencii.

Hoci od nej uplynuli už vyše tri týždne, poľnohospodári sa do preorania polí s norami hrabošov vrhnúť nemôžu.

„V takomto prípade hrozia pokuty – podľa daného prípadu a závažnosti porušenia podmienok,“ dodala Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Poľnohospodári musia zabezpečiť vegetačné pokrytie na poľnohospodárskej ploche do 31. októbra buď založením porastu ozimín, ponechaním strniska alebo napríklad jeho úpravou pomocou podmietky. Nemôžu však pôdu poorať, čo je v boji s hrabošmi jeden z účinných spôsobov. Práve na orbu žiadali v aktuálnom kalamitnou roku výnimku.

„Pre pestovateľov je nutné, aby vedeli, ako ďalej pri téme hraboše a pokryvu pôdy. Čakáme na odpoveď od rezortného ministerstva,“ dodala Holéciová.

Komunikácia prebieha….

Samotný rezort pritom na otázky, ktoré sa týkali spomínaných požiadaviek poľnohospodárov, reagoval len veľmi stroho.

„Na základe požiadaviek SPPK prebieha v rámci uvedenej problematiky diskusia s Európskou komisiou, a to v nadväznosti na jednotlivé pracovné stretnutia s SPPK a ostatnými stavovskými organizáciami,“ píše sa v stanovisku ministerstva pôdohospodárstva.

Otázne zostáva, ako dlho bude táto prebiehajúca komunikácia s Európskou komisiou trvať a či nepresiahne aj termín na konci októbra, keď už poľnohospodári budú môcť s pluhmi do polí naplno vstúpiť.

„Výnimka je nutná z dôvodu, aby sa znižovala populácia hraboša poľného. Pokiaľ výnimka nebude udelená, poľnohospodári budú zvažovať, ako ďalej v hospodárení na pôde v zmysle dodržiavania všetkých ustanovení kondicionalít,“ dodala na margo situácie Jana Holéciová.