Pôdohospodárska platobná agentúra zverejnila všetky výzvy na uznanie organizácií výrobcov, ktoré sú nevyhnutné pre čerpanie prostriedkov na sektorové intervencie od roku 2023. Vyčlenená podpora je vo výške 27,5 milióna eur pre sektor ovocia a zeleniny a 25 miliónov eur pre mlieko a mliečne výrobky, zemiaky, bravčové mäso, ovčie a kozie mäso.
Pravdepodobne prvým subjektom, kde sa na Slovensku začala v tomto roku žatva, bolo Poľnohospodárske družstvo Bátorove Kosihy v okrese Komárno. Zber obilnín spustili 16. júna a žatvu ukončili minulý týždeň. Z výsledku nie sú nadšení. Očakávania, ktoré nám Maroš Szász z tamojšieho družstva uviedol pred troma týždňami, sa nesplnili. Sklamala ich najmä tvrdá pšenica a veľké obavy do budúcnosti vyvoláva aj aktuálny stav porastov zrnovej kukurice.
Slovensko vyprodukuje stovky ton ovčej vlny ročne, ktorá pochádza z našich chovov v celkovom počte 300 tisíc kusov oviec. Chovatelia však majú problém zbaviť sa jej. O vlnu nie je záujem. Väčšinou tak chovateľom zbytočne zaberá miesto. V lepšom prípade ju vymenia alebo predajú za symbolickú cenu prevažne do Poľska. Domácu produkciu vlny už dlhé roky nevieme spracovať.
Malá regionálna mliekareň pri Brezne je jednou z najväčších svojho druhu na Slovensku. V súčasnosti je kapacita mliekarne vyťažená zhruba na tretinu, aj keď, dokázali by pokryť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov celého breznianskeho regiónu. Spotrebiteľ však ešte vždy uprednostňuje cenu, pred kvalitou, čerstvosťou a potravinami so slovenským pôvodom.
Zemiaky našim spotrebiteľom prestávajú chutiť. Ich spotreba sa oproti roku 1993 výrazne prepadla a podobne je to aj s domácou výrobou. Slovensko dosahuje len 50 percentnú sebestačnosť v danej komodite, aj keď máme pre ich pestovanie výborné podmienky. Ani pri výraznom navýšení pestovateľských plôch sa nám pritom nepodarí byť v zemiakoch plne potravinovo sebestační. Dôvodom je, že na Slovensku chýba spracovateľský priemysel.
Najkomentovanejšie za 7 dní