Termín, do ktorého poľnohospodári môžu podať žiadosť o štátnu pomoc na platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe, sa postupne blíži. Poľnohospodári majú možnosť svoju žiadosť podať Pôdohospodárskej platobnej agentúre do pondelka 3. júna 2024. Celkovo na podanie žiadostí mali tento rok vyčlenené dva mesiace.

„Žiadosť o poskytnutie dotácie na platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe sa predkladá prostredníctvom formulára, ktorý je registrovaným žiadateľom v ITMS 2014+ dostupný na webovom odkaze http://itms2014.sk/ po prihlásení. Dôrazne upozorňujeme, že na prihlásenie je potrebné použiť iba uvedený link,“ uvádza agentúra vo výzve, zverejnenej na jej stránke.

Žiadosti je možné podať elektronicky alebo poštou. V druhom prípade bude rozhodujúci dátum na pečiatke zásielky. O štátnu pomoc môžu požiadať aj tento rok poľnohospodári, ktorí ešte nedisponujú potvrdením o výške zaplateného poistného od poisťovne. To môžu k žiadosti pridať dodatočne.

„Žiadateľ je povinný vydokladovať požiadavku na dotáciu v systéme ITMS2014+ potvrdením poisťovne a  dokladom o úhrade poistného realizovaného po podaní žiadosti najneskôr do 30. septembra 2024. Platobná agentúra akceptuje ako doklad o úhrade len výpis z účtu, resp. originál potvrdenia z banky. Vopred upozorňujeme, že výpisy z internetbankingu neakceptujeme z dôvodu, že ide len o informatívny charakter dokladu a nie je použiteľný na právne účely,“ uvádza PPA vo výzve.

Pomoc štát poskytne jednorazovo formou dotácie.

Aj tento rok 8 miliónov

„Je to významná forma pomoci, ktorá sa za ostatné roky ustálila na objeme 8 miliónov eur ročne, ktoré si rozdelia žiadatelia. Začínali sme na polovičnej sume,“ skonštatovala Jana Holéciová hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Podľa nej je podpora poistenia lepšou cestou, ako diskusie a čakanie na odškodnenie v prípade, ak sa v danom roku vyskytne výpadok produkcie napríklad v dôsledku počasia.

„Sme za zvyšovanie poistenia plodín a to, že štát prepláca časť nákladov na poistenie, je významná forma pomoci a motivácia pre tých, ktorí s poistením stále váhajú. Vnímame to v dvoch smeroch – ako finančnú kompenzáciu a ako formu motivácie štátu, aby sa zvyšoval záujem poľnohospodárov o poistenie poľných plodín. Našim cieľom má byť optimálne riadenie rizík v poľnohospodárstve, ktoré reaguje na zmeny klímy a pestovateľské trendy,“ dodala Holéciová.

K podpore poistného sa štát vrátil po rokoch v roku 2019, kedy objem pomoci dosiahol 4 milióny eur za rok. O rok neskôr to bolo 5 miliónov eur, v roku 2021 opäť o milión eur viac. Od roku 2022 sa balík rozšíril na spomínaných 8 miliónov eur.

Záujem rastie

Podpora sa prejavuje aj v praxi a vnímajú ju aj poisťovne.

„Každým rokom počet žiadateľov-poľnohospodárov stúpa a zároveň je vyšší dopyt o rozšírenie v minulosti poistených rizík. Myslím tým napríklad zvýšenie záujmu o poistenie rizika sucho alebo voči zimnému a jarnému mrazu,“ uviedol Dalibor Bán, riaditeľ Agra poisťovne.

Podľa neho je suma 8 miliónov eur nateraz dobrá, do budúcnosti však nevylučuje nutnosť jej navýšenia.

„Tento rok uvedená celková čiastka podľa odhadov vystačí na približne rovnakú intenzitu pomoci. Náš odhad je medzi 40 a 50 percentami. Nakoľko každým rokom sa záujem o poistenie zvyšuje, intenzita pomoci na rovnakej úrovni v porovnaní s vlaňajškom sa docieli len „vďaka“ poklesu cien komodít, keďže tie majú priamy vplyv na poistné hodnoty, a tým aj na výšku ročného poistného,“ dodal Bán.

Z jeho praxe poľnohospodári siahajú po poistení čoraz viac najmä pre uvedomenie si rizík, ale tiež vplyvom škôd, ktoré v praxi zažívajú. Podľa odhadov je u nás poistiteľnosť aktuálne na úrovni 50 percent.

Rizikový fond

Druhým pilierom systému riadenia rizík je vytvorenie rizikového fondu, o ktorom vytvorení hovorí každá vláda.

„Naposledy sme túto problematiku riešili v roku 2022, keď sme posielali naše pripomienky a stanovisko k riadeniu rizík v poľnohospodárskej prvovýrobe. Naše konečné stanovisko bolo, že naďalej podporujeme zriadenie rizikového fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. Rizikový fond by mal byť podľa nás zdrojovo krytý z prostriedkov Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky a z príspevkov poľnohospodárov,“ uviedla Jana Holéciová.

Podľa Dalibora Bána by prípadné vytvorenie rizikového fondu malo byť orientované vyslovene na nepoistiteľné alebo len ťažko poistiteľné riziká. Tie, ktoré sa poistiť dajú, sú totiž riešiteľné práve cez poistenie.

„Každá jedna komerčná poisťovňa má svoje postupy, proces, systémy a hlavne ľudí, ktorí majú servis, kontrolu a funkčnosť od A po Z zvládnuté. Vymýšľať to pre Fond nanovo, od nuly, by bolo na dlhé trate a navyše zbytočne nákladné,“ vyjadril sa Bán.

Priorita aj pre vládu

Téma si tak vyžaduje ešte mnohé diskusie.

„Existujú riziká, ktoré sú nepoistiteľné možno u niektorých vybraných druhov plodín, nakoľko ich senzibilita proti danému riziku je na takej vysokej úrovni, že by na takéto poistenie pre vysoké nadobúdacie náklady nikto nepristúpil. V podobnom prípade poisťovne takéto riziko len pre daný druh plodín ani nezaradia do svojho portfólia. Príkladom môže byť fakt nepoistiteľnosti kôstkovín proti jarnému mrazu. Nie som si však istý, či by to bola jednoduchá téma  na zvládnutie aj pre rizikový fond, maximálne ak v súčinnosti s projektovým riešením podmienenosti  protimrazových závlah a podobne. Avšak toľkokrát skloňované enormné škody spôsobené zverou by som si napríklad v žiadnom prípade nevedel predstaviť ako dlhodobo a stabilne riešiteľný problém prostredníctvom rizikového fondu,“ dodal Dalibor Bán.

Vytvorenie legislatívnych podmienok pre zriadenie systému riadenia rizík, teda Rizikového fondu, ako nástroja riešenia dôsledkov škôd veľkého rozsahu spôsobených nepredvídateľnými prírodnými udalosťami alebo chorobami zvierat, má v strednodobých prioritách zaradené aj súčasná vláda.