Repka je vo viacerých regiónoch Slovenska sklamaním. Žatva smeruje do finále
![Repka je vo viacerých regiónoch Slovenska sklamaním. Žatva smeruje do finále](https://polnoinfo.sk/wp-content/uploads/2024/07/ztvrpkljnto060724nr6055679-1200x776.jpg)
Do záverečnej fázy vstupuje na Slovensku zber ozimného jačmeňa, ktorý je zožatý na 93 percent či ozimnej pšenice, ktorá zostáva na poliach ešte z jednej pätiny. Menej ako päťdesiat percent z osiatych výmer je zožatých v prípade jarných pšeníc, raže, triticale či ovsa. Informuje portál poľnoinfo.sk Martin Rovaš z Odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
„Podľa podkladov z regiónov je zatiaľ priemerná úroda ozimného jačmeňa na úrovni bezmála 5 ton z hektára a pri ozimnej pšenici je to 5,4 tony,“ sumarizuje M. Rovaš.
V prípade ozimnej pšenice je zatiaľ nahlásená úroda od členov SPPK o 0,2 tony z hektára nižšia, ako predpokladal vo svojom v júli zverejnenom odhade Štatistický úrad SR. Minuloročná úroda ozimnej pšenice pritom presiahla 6,1 ton z hektára.
Pri jačmeni sú predpokladané úrody ŠÚ SR a skutočný stav zmapovaný SPPK takmer identické.
Z hľadiska repky sú pokosené tri štvrtiny výmery. Úrody podľa Martina Rovaša zatiaľ dosahujú 2,7 ton z hektára, čo je menej, ako zverejnili slovenskí štatistici na začiatku júla. ŠÚ SR predpokladal úrodu repky vo výške 2,95 ton z hektára, čo je pod päťročným priemerom a o 18 percent menej, ako boli vlaňajšie výsledky. Realita z poľnohospodárskych podnikov vyzerá ešte horšie.
Martin Rovaš vymenúva, že s výnimkou jarného jačmeňa sú ostatné plodiny zatiaľ vo väčšom rozsahu na koreni, ako pod strechou.
„Žatva ešte neskončila a až v sklade je možné konštatovať výšku úrody či cenu. Výsledok žatvy ovplyvňuje každá hodina zostávajúca do zberu, lebo môže znamenať optimálne počasie, ale aj zahorenie obilia či úplné zničenie porastov vplyvom poľahnutia, ľadovca alebo prívalových dažďov,“ hovorí Martin Rovaš.
Západným Slovenskom
Zamestnanec úradu SPPK pripomína, že hneď úvod žatvy poznamenali na konci júna extrémne zrážky predovšetkým v Nitrianskom kraji, čím sa žatva predĺžila a znížila aj produkcia či kvalita obilia. Škody vo viacerých regiónoch spôsobili aj premnožená poľovná zver a hraboše.
„K 15. júlu je pšenica ozimná v našom regióne – Nitry, Zlatých Moraviec, Šale a Topoľčian pozberaná na 91 percent, jačmeň ozimný na 100 percent, jačmeň jarný na 86 percent, raž na 40 percent, ovos na 28 percent a repka na 95 percent výmery,“ informuje Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora v Nitre.
V južnejších regiónoch od Nitry už hlásia ukončenie žatvy.
„Žatva sa prakticky skončila 18. a 19 júla aj u malých farmárov. Repky dosiahli priemernú úrodu 2,16 ton z hektára, čím sklamali väčšinu pestovateľov. Zníženie výnosov dosiahlo 15 až 20 percent,“ uvádza RPPK Galanta.
Zástupcovia poľnohospodárov z Galanty poukazujú aj na to, že po prudkých lejakoch a búrkach nastali problémy s kvalitatívnymi ukazovateľmi obilnín.
Ukončenie zberových prác hlási aj región Trnavy.
„Úrody ozimín sú len priemerné a zaostávajú za výsledkami minulého roka. Najväčší prepad úrod sme zaznamenali u repky, kde sme vo finále zberali až o 0,8 ton z hektára menej, ako v predchádzajúcom roku. K nižším úrodám prispeli aj škody hrabošmi, kde aj napriek snahe bojovať s nimi, na niektorých lokalitách ukrátili pestovateľov o značnú časť úrody. Celkové škody hrabošmi budú vyššie ako v roku 2023,“ informujú Trnavčania.
Stredným Slovenskom
Vo vyšších oblastiach stredného Slovenska na Turci, Liptove či Orave začala žatva v priebehu júla. Vo väčšom rozsahu je v uvedených regiónoch pozberaný ozimný jačmeň.
„V trenčianskom regióne žatva plynule pokračovala až do 12. júla, keď nám predpovedaná veľká búrka sprevádzaná s veternou smršťou ukončila ´žatevnú a hudobnú pohodu´. Po vyčasení sa pokračovalo v žatve, čaká nás zožať ešte približne 30 percent plôch repky a 55 percent hustosiatych obilnín,“ informuje RPPK Trenčín.
Ako väčšina slovenských poľnohospodárov, ani tí v regióne Veľký Krtíš nie sú spokojní s úrodami repky.
„Repka je veľkým sklamaním. Pestovatelia ju už pokosili takmer celú, okolo 90 percent plôch s priemernou úrodou okolo 2 tony z hektára, čo nie je potešiteľné vzhľadom na ekonomiku výroby. Mäkké potravinárske pšenice dávajú zatiaľ odhadom úrodu okolo 5 ton s vyhovujúcou kvalitou,“ informuje RPPK Veľký Krtíš.
Východným Slovenskom
V severnej časti východného Slovenska sa žatva zatiaľ len rozbieha. Pozberané sú prvé desiatky hektárov.
Iná situácia je v produkčných častiach Východoslovenskej nížiny. V okrese Michalovce boli žatevné práce už ukončené.
„Priebeh žatvy bol vzhľadom na priaznivé počasie veľmi dobre zvládnutý, avšak júnové dažde zhoršili kvalitu najmä pšenice a hektárové výnosy sú až o jednu tonu nižšie. Počiatočné realizačné ceny boli vcelku dobré, avšak nastal určitý pokles cien, čo nás neteší. V súčasnosti veľmi dobre vyzerajú porasty kukurice, slnečnice i sóje,“ informuje RPPK Michalovce.
V regióne Vranov nad Topľou hlásia stopercentne pozberaný ozimný jačmeň s priemernou úrodou 4,1 ton z hektára. Aj v ďalších regiónoch východného Slovenska žatva pomaly postupuje, no jednotlivé RPPK upozorňujú na prerušovanie práce zrážkami.
Žatva najmä z dôvodu vývoja jarného počasia začala v mnohých regiónoch výnimočne skoro. V dôsledku viacnásobného prerušenia prác zrážkami sa v súčasnosti už neočakáva skoršie ukončenie žatevných prác, ako po minulé roky.
Pri monitorovaní a vyhodnocovaní žatevných prác vychádza agrokomora z informácií získaných od členov SPPK, respektíve RPPK a za okresy, za ktoré má k dispozícii údaje. Ako zdôrazňuje Martin Rovaš, úrad SPPK oceňuje možnosť operatívnej komunikácie na spoločné otázky poľnohospodárov prostredníctvom regionálnych zástupcov RPPK a konkrétnych poľnohospodárov. Pomáha to aj v prípade výnimočných udalostí, ako je napríklad výskyt hrabošov, prudkých dažďov a iných udalostí, ktoré vyžadujú, aby disponovali operatívnymi a spoľahlivými údajmi z poľnohospodárskej praxe.