Desať najväčších fariem ošípaných na Slovensku vytvorilo za minulý rok zisk vo výške 24,2 milióna eur. Chovateľom ošípaných zostáva po zaplatení nákladov v priemere 31 percent tržieb. Situácia v oblasti bitúnkov je iná. Najväčšie slovenské bitúnky za minulý rok dosiahli stratu vo výške 3,6 milióna eur a ich priemerná hrubá marža je takmer päťkrát nižšia, ako pri chove ošípaných.

V zahraničí platia viac

„V posledných rokoch zaznamenávame znižovanie počtu usmrtených ošípaných na našich bitúnkoch. Pokiaľ pred piatimi rokmi dosahoval počet porážok takmer 662 tisíc kusov, tak v roku 2023 to bolo 486 628 kusov,“ informuje Eva Forrai, riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa.

Podľa údajov, ktoré portálu poľnoinfo.sk na základe infožiadosti poskytli Plemenárske služby SR, bolo v roku 2023 na desiatich najväčších bitúnkoch v krajine usmrtených takmer 463 tisíc ošípaných. Ak to porovnáme s číslami Evy Forrai, vyplýva z toho, že desiatka najväčších bitúnkov na Slovensku sa podieľa na celkovom počte porážok viac ako 95 percentami.

„Momentálne sú naše spracovateľské kapacity využité asi na 50 percent a v súčasnosti máme možnosť zvýšiť objem porážaných zvierat vo firme bez významnejších investícií. Sme na to pripravení. Základný problém je v cene výstupnej suroviny, keď sa nám často stáva, že dovozové bravčové polovice sú lacnejšie, ako živé zvieratá, ktoré nakupujeme a ktoré musíme doviezť zo slovenských fariem,“ hovorí Tomáš Soroka z piateho najväčšieho bitúnku v krajine – Sorbel Stročín (okres Svidník).

Soroka upozorňuje, že bitúnky v zahraničí často platia za zvieratá viac, ako domáce, čo podľa neho súvisí aj s dotačnou politikou.

„Slovenské bitúnky sú odstrihnuté od akejkoľvek pomoci. Nemáme nárok na zelenú naftu či welfare zvierat. Pritom časť našej činnosti je taká, že musíme dodržiavať presne tie isté opatrenia, ako chovatelia, no bez podpôr. Situácia v ostatných rokoch je naozaj vážna a môže sa stať, že aktuálnym nastavením podpôr zostane Slovensko bez relevantného bitúnku,“ myslí si Tomáš Soroka.

K porážke sa už nevrátia

Vlani zasiahol druhý najväčší bitúnok na Slovensku požiar. Významná spracovateľská kapacita v Tešedíkove (okres Šaľa), ktorá za minulý rok do novembrového požiaru odporazila 122 tisíc ošípaných sa už neobnoví. Slovensku tak vzhľadom na vlaňajšie čísla vypadne presne štvrtina realizovaných porážok.

„Po diskusii v rodine sme sa zhodli, že opätovne spustiť prevádzku bitúnku nemá ekonomický zmysel. Neviem, či si zodpovední uvedomujú, že keď nebudú bitúnky, bude na slovenských pultoch chýbať aj čerstvé mäso,“ povedal pre poľnoinfo.sk Norbert Tóth, konateľ spoločnosti Nourus mäso v Tešedíkove (okres Šaľa).

Norbert Tóth hovorí, že dôvody znižovania ekonomickej efektívnosti vidí najmä vo vyššej trhovej sile fariem, ktoré sú navyše podporované rôznymi dotačnými schémami. Bitúnky to podľa jeho názoru majú bez vlastnej mäsovýroby alebo maloobchodnej siete ťažké.

Najväčší bitúnok v krajine – Istermeat Dunajská Streda odporazil vlani bezmála 130 tisíc ošípaných. Majú vybudovanú výrobnú vertikálu, ktorá pozostáva z porážky, rozrábky a výroby mäsových výrobkov. Samotný Istermeat prevádzkuje aj niekoľko maloobchodov v regióne južného Slovenska a v Bratislave. Napriek tomu spoločnosť pri výnosoch 64 miliónov eur vytvorila hospodársky výsledok vo výške 92 tisíc eur. Hrubá marža najväčšieho domáceho bitúnku za vlaňajšok dosiahla 8 percent.

Strata odvetvia

V rámci top 10 slovenských porážok je jeden bitúnok, ktorý podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba (Albert Arpád), takže ich ekonomické výsledky nie sú známe. Zvyšná deviatka najväčších bitúnkov dosiahla za minulý rok, podľa údajov portálu FINSTAT, výnosy vo výške 171,4 milióna eur. Súhrnný hospodársky výsledok bol strata vo výške 3,6 milióna eur. Ziskové v odvetví boli tri spoločnosti.

Názov bitúnku	Obec	Počet presunutých ošípaných na bitúnok za rok 2023 v ks	Výnosy	Hospodársky výsledok v eur	Hrubá marža v percentách
ISTERMEAT a.s.	Dunajská Streda	129 926	63 844 906 €	92 278	8,09
NOURUS MÄSO s.r.o.	Tešedíkovo	121 669	35 785 672 €	-1 956 863	-0,04
SVAMAN spol. s r.o. bitúnok Myjava	Myjava	71 565	22 403 259 €	5 722	10,54
Albert Arpád	Senec	37 821	SZČO nemá verejne dostupné ekonomické výsledky
SORBEL s.r.o.	Stročín	32 347	8 773 951 €	-230 958	6,18
MIRAN s.r.o.	Šurany	25 838	6 290 635 €	-396 407	8,76
Danubius spol. s r.o. Komárno	Komárno	15 342	17 981 055 €	-843 866	26,29
Bitúnok Rastislavice (Chovmat F.U)	Rastislavice	10 575	1 662 784 €	-408 734	-23,14
DALTON, spol. s r.o.	Košice	10 362	11 723 701 €	177 136	24,64
FEJES OTTÓ A SYN	Blatná na Ostrove	7 181	2 905 747 €	-63 676	5,45
Spolu			171,371,710 €	-3,625,368	6.25

Zdroj: Plemenárske služby SR, š. p. a finstat.sk, tabuľka poľnoinfo.sk

Nízka sebestačnosť

Pokiaľ pred vyše tridsiatimi rokmi dosahovali stavy ošípaných 2,5 milióna kusov, aktuálne za jún 2024 je to podľa Martina Nevolného, riaditeľa Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných – 459 592 ošípaných.

„Stavy ošípaných za posledný rok a pol mierne narástli a to z dôvodu naskladnenia zvierat po likvidácii fariem z dôvodu afrického moru ošípaných. Stále hovoríme o sebestačnosti na úrovni 30%. Rok 2023 bol pre chovateľov ošípaných v našich podmienkach stabilizačný,“ hovorí Martin Nevolný.

Plemenárske služby SR poskytli portálu poľnoinfo.sk zoznam desiatich fariem, ktoré mali najvyšší počet zvierat k poslednému dňu roka 2023. Upozorňujeme, že farmy, ktoré sú v top 10 najväčších chovateľov ošípaných, tak ako bitúnky, nemusia mať finančné výnosy len z činností naviazaných na chov ošípaných. Z hľadiska objemu ich výroby a trhového postavenia v rámci slovenskej výroby bravčového mäsa je ale pravdepodobné, že oblasť ošípaných môže tvoriť významnú časť ich tržieb.

Veľkí hráči sú dlhodobo ziskoví

Celkovo desať najväčších fariem ošípaných dosiahlo vlani výnosy na úrovni 194,5 milióna eur a zisk 24,2 milióna eur. Hrubá marža chovateľov sa pohybuje od 11 percent v prípade spoločnosti Tekro až po 50 percent, ako dosiahli v rámci akciovej spoločnosti ProOvo. Priemerná marža, teda percento tržieb, ktoré zostanú firme po zaplatení nákladov je pri desiatke najväčších chovateľov 30,6 percenta.

Názov podniku	Obec	Počet ošípaných k 31.12.2023 v ks	Výnosy v eur	Hospodársky výsledok v eur	Hrubá marža v percentách
Dan - Slovakia Agrar, a.s.	Veľký Meder	113 380	68 913 429 €	9 147 718 €	37,39
Pigagro, s.r.o.	Ipeľský Sokolec	50 578	18 617 243 €	1 307 873 €	18,04
AGROVÝKRM a.s.	Senica	37 883	15 850 168 €	4 359 426 €	25,84
PD Kútniky s.r.o.	Kútniky	30 772	23 675 804 €	993 158 €	17,63
FirstFarms Gabčíkovo, s.r.o.	Gabčíkovo	26 199	14 549 813 €	2 067 903 €	40,92
ProOvo a.s.	Svätý Jur	17 848	13 947 613 €	3 315 116 €	50,26
TEKRO Nitra, s.r.o.	Nitra	17 644	27 106 430 €	1 487 587 €	10,68
Agrovýkrm Rybany s.r.o.	Malinovo	10 478	5 275 623 €	1 240 296 €	47,85
TK Agro s.r.o.	Ipeľský Sokolec	8 146	1 648 627 €	-197 643 €	42,8
Družstvo AGROSPOL	Boľkovce	7 070	4 909 755 €	525 040 €	40,49
			194,494,505.00 €	24,246,474.00 €	30,61

Zdroj: Plemenárske služby SR, š. p. a finstat.sk, tabuľka poľnoinfo.sk

„Burzové ceny boli primerané pre chovateľov ošípaných, stále však nedosahujeme priaznivý priemer realizačných cien za ostatných 5 rokov. Toto odvetvie živočíšnej výroby je dlhodobo sprevádzané prudkými výkyvmi cien, preto je dôležité z dôvodu udržateľnosti brať do úvahy viacročný pohľad,“ uvádza vo svojom stanovisku Martin Nevolný.

Časový rad hospodárskeho výsledku troch najväčších chovateľov ošípaných k 31.12.2023 ukazuje, že ani v jednom z posledných piatich rokov títo producenti nedosiahli stratu.

Najväčší sa obáva budúcnosti

Najväčšou farmou na Slovensku z hľadiska tržieb a farmou s najväčším ziskom z chovu ošípaných je akciová spoločnosť Dan-Slovakia Agrar. Spoločnosti vlani narástli medziročne tržby o 26 percent a zisk o 61 percent na 9,1 milióna eur.

„Výsledok v roku 2023 je výsledkom prínosu našich investícii do optimalizácie výroby a moderných technológii, v sledovaní nákladov a priaznivých cien ošípaných. Predávame a nakupujeme vstupy na otvorenom trhu, niektoré roky sú priaznivejšie ako iné. Výsledky sú dosiahnuté veľkým úsilím celého tímu, ktorí prijal výzvu zlepšiť naše výrobné výsledky, aby sme boli pripravení a schopní konkurovať na otvorenom trhu. AMO je na Slovensku stále hrozbou, taktiež v susedných krajinách s významným chovom ošípaných, ktorá môže prepísať ceny na trhu s ošípanými,“ uvádza pre poľnoinfo.sk Nicolai Wowk Jepsen, generálny riaditeľ Dan-Slovakia Agrar.

Ak sa vrátime k porovnaniu s bitúnkami, tak každá z troch najväčších porážok dosiahla v priebehu posledných piatich rokov aspoň jeden rok záporný hospodársky výsledok.

Chovy ošípaných zostali veľkým hráčom

„My ako naša firma Tekro Nitra dodávame 80 až 85 percent jatočných ošípaných na slovenské bitúnky. Nemali by sme problém dodávať aj viac, ale niektoré slovenské bitúnky majú dosť problémy s platobnou bilanciou,“ hovorí František Valášek, konateľ spoločnosti Tekro Nitra.

Chov ošípaných prešiel na Slovensku v posledných dvadsiatich rokoch koncentráciou do niekoľkých subjektov, ktoré zväčša ovládajú zahraniční chovatelia. Producentov s niekoľkými desiatkami či nižšími stovkami prasníc je čím ďalej menej. Podobná situácia je vo výkrme. Veľmi dobre ilustruje stav, v ktorom sa nachádza slovenský chov ošípaných Štatistický úrad SR.

V Trnavskom kraji sa v posledný decembrový deň minulého roka chovalo takmer 180 tisíc kusov ošípaných a v Nitrianskom kraji bezmála 110 tisíc kusov ošípaných. Na druhej strane rebríčka je Žilinský kraj so 672 kusmi a Prešovský kraj s 4 761 kusmi ošípaných. Viac ako dvestonásobné rozdiely v počet ošípaných medzi Trnavským a Žilinským krajom demonštrujú veľkostnú štruktúru fariem ošípaných pôsobiacich na Slovensku.

Ešte lepšie o situácii v regiónoch hovorí porovnanie podľa okresov. Ani v jednom z desiatich okresov, kde sú najnižšie počty ošípaných chovaných na Slovensku, neprekročil ich počet v závere minulého roka sto kusov. Na opačnej strane tabuľky sú okresy Dunajská Streda so 130 tisíc kusmi ošípaných a Levice so 40 tisíc ošípanými.

„Tak ako nevidíme už na poliach zberať úrodu Fortschrittami E512 či E516 s trojmetrovými žacími lištami, ale všade sú výkonné kombajny s lištami 5,7 či až 12 metrov, nemôžeme očakávať, že chov ošípaných môže prebiehať v priestoroch vybudovaných v rokoch produkcie východonemeckých kombajnov. Pre zabezpečenie konkurencieschopnosti chovu sú dôležité investície. Farmy s kombinovanou výrobou často trpia na to, že neinvestovali do technológií chovu,“ myslí si František Valášek, ktorého spoločnosť je v top 10 producentov ošípaných na Slovensku.

Podpora vertikály

Väčšie chovy podľa Valáška môžu mať, no nemusí to byť pravidlo, o niečo lepšiu východiskovú pozíciu pri dosiahnutí rentability.

„Posledných 15 rokov bolo pre chovateľov ošípaných veľmi zložitých. Ale nie len na Slovensku, no aj v štátoch západnej Európy, kde boli zatvárané chovy ošípaných z ekonomických dôvod. Aj v týchto krajinách prežili len tí, čo to robili lepšie,“ hovorí F. Valášek.

Chovatelia ošípaných podľa Martina Nevolného začínajú vnímať, že najslabším článkom v reťazi bravčovej vertikály je spracovateľský priemysel.

„Trápi nás stav spracovateľského priemyslu. Bez neho nie je možné navýšiť umiestnenie slovenskej produkcie priamo na domáci trh. Kontinuálne apelujeme na podporu vertikály pre produkciu bravčového mäsa, aby sme mali na stole slovenský produkt,“ uzatvára M. Nevolný.