Využívanie dronov v poľnohospodárstve sa postupne stáva skutočnosťou. Moderná technológia môže pomôcť pri viacerých operáciách na pôde. Testovaním sa zaoberá aj Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Drony vo väčšom využíva na kontrolu polí po kastrácii osivovej kukurice.

„Drony slúžia na získanie informácií, ktoré následne poľnohospodári použijú pri optimalizovaní svojich procesov. Napríklad pri kastrácii kukurice vieme včas identifikovať miesta, ktorými síce prešiel kastrovací stroj, avšak kastrácia neprebehla správne. Vieme tak cielene a precízne poslať pracovníkov na miesto, kde je potrebné, aby tento úkon vykonali dodatočne,“ vysvetlil Valentín Gál, odborník na umelú inteligenciu, ktorý spolupracuje so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou.

V týchto prípadoch je dôležitá aj rýchlosť danej operácie.

„Často ide len o dni, v ktorých to musí byť vykonané správne. Vďaka dronom šetríme poľnohospodárom čas aj peniaze,“ dodal Gál.

Umelá inteligencia

Základom pri využívaní dronov v poľnohospodárstve je správne nalietanie nad poľom. Pri potrebe detailov je nutné lietanie v nižších výškach a vytváranie videí a fotografií vo vysokom rozlíšení.

„Čo vidí ľudské oko, vie vidieť aj umelá inteligencia. Detailné fotky z preletu drona teda vložíme do počítača a spravíme si anotáciu – umelej inteligencii ukážeme, čo na nich hľadáme. Pri kastrovaní kukurice sú to samozrejme nevykastrované rastliny, ktoré majú navrchu metličky. V počítači prebehne prvé kolo vyhľadávania, následne vyhodnotíme, ako dopadlo a na základe toho proces dolaďujeme. Čiže akoby cvičíme umelú inteligenciu dohľadať to, čo chceme,“ vysvetlil Valentín Gál.

Nory hrabošov

Drony a umelá inteligencia takýmto spôsobom vedia aktuálne pomôcť aj pri vyhľadávaní nôr hraboša poľného. Škodca pácha výrazné škody na úrode u nás, aj v susednom Česku.

„Drony vieme využiť na zmonitorovanie dier hraboša poľného medzi kukuricou. Umelá inteligencia nalietané fotky vyhodnotí a ukáže nám, kde sú a kde je ich najväčšia koncentrácia. Pretože tu treba rozlišovať, kde je úroda poškodená a sú tam vyžraté oblasti, a kde sa nachádzajú nory,“ dodal Gál.

Na základe toho vedia poľnohospodári opäť cielene zasiahnuť.

„Vieme poslať ľudí na dané miesta s aplikátorom prípravkov proti hrabošom. Keďže ide o jed, musí sa aplikovať priamo do nôr, čo je časovo náročné,“ dodal Pavol Findura, konateľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU, ktorý drony využíva.

Takýmto spôsobom možno ušetriť nielen čas, ale aj peniaze – na pole sa dostane len toľko chémie, koľko je v skutočnosti potrebné.

„Navyše, je to aj šetrné k životnému prostrediu,“ uviedol Findura.

Aj pri postrekovaní

To platí aj pri aplikovaní postrekov na poliach. Namiesto plošných možno robiť bodové.

„Napríklad pri ničení buriny na poliach sa herbicíd spravidla plošne aplikuje na celej výmere. Pri využití drona vieme postreky aplikovať cielene len tam, kde sú potrebné,“ vysvetlil Valentín Gál.

V takomto prípade dron zmapuje výskyt buriny na danom poli a umelá inteligencia vyhodnotí konkrétne lokality.

„Vieme tak vytvoriť predpisové mapy, ktoré dáme do postrekovačov. Teda nebudeme postrekovať celých 100 hektárov, ale v konečnom dôsledku možno 5 alebo 10 hektárov. Je to značná úspora na pracovnej sile, palivách aj chémií, čo znamená finančnú úsporu pre poľnohospodára a šetrnejší efekt na životnom prostredí,“ dodal Gál.