Po výzve na investície do rozšírenia kapacít v spracovateľských podnikoch v objeme 35 miliónov eur by mali čoskoro vyjsť aj ďalšia výzva pre potravinárov. Tá má umožniť realizáciu finančne nákladnejších projektov. Aktuálne vypísaná výzva je totiž ohraničená sumou 100 tisíc eur na projekt. Plány potvrdil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

„My by sme niekde na úrovni okolo šesť – sedem týždňov, chceli vypísať súbor ôsmich výziev. Jedna z toho bude aj pre sektor potravinárstva, kde chceme čiastku na jeden projekt omnoho zvýšiť,“ uviedol Richard Takáč (SMER-SD) na tlačovej konferencii po návšteve podniku Hyza v Topoľčanoch.

Práve spomínaný podnik čerpal peniaze z investičnej výzvy z Programu rozvoja vidieka. V rokoch 2022 až 2025 modernizácia výroby a logistiky znamenala vynovenie expedície, zavedenie novej automatizovanej linky na spracovanie prsnej suroviny, kontajnerovej linky na porážku kurčiat, spustenie fotovoltickej elektrárne a opatrenia na zníženie energetickej náročnosti prevádzky.

„Sú to projekty, ktoré posunuli úroveň spracovania v Hyze na európsky štandard tej najvyššej kvality. Prostriedky boli reálne použité na to, aby úroveň išla jednoznačne nahor,“ skonštatoval Jiří Šavrda, generálny riaditeľ spoločnosti Hyza, a.s.

Zatiaľ bez podrobností

Práve investície do modernizácie sú podľa spracovateľov prostriedkom k tomu, aby sa potravinárska výroba na Slovensku stala konkurencieschopnejšou k tej zahraničnej. Preto tiež očakávajú výzvu aj v aktuálnom programovacom období. To sa začalo v roku 2023, a teda je už za polovicou.

„Návrh výzvy ani s počítanými alokáciami nám zatiaľ nebol doručený. Vzhľadom na výšku alokácie v rámci daného podopatrenia Strategického plánu, by mohlo ísť o čiastku 40 miliónov eur,“ vysvetlila Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.

Podrobnejšie informácie o pripravovanej výzve nemá ani Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

„Vieme o tom, že by mala byť vyhlásená. Bližšie informácie tiež nemáme oficiálne k dispozícii,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Podrobnosti neprezradil ani šéf rezortu.

„Nevieme ešte presné číslo, aj z hľadiska alokácie finančných prostriedkov a tak ďalej. Strategický plán je úplne iný ako Program rozvoja vidieka. V prvom rade je tam o polovicu menej peňazí. To znamená, že my máme určité ukazovatele, ktoré vo vzťahu ku komisii musíme dodržať, je tam aj počet žiadateľov a tak ďalej. Takže toto celé sa spracováva,“ uviedol Takáč.

Facebook Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Nevyhnutnosť

Investície do modernizovania výroby sú podľa potravinárov nevyhnutnosťou. Aj to je dôvod, prečo na výzvu čakajú. Očakáva sa, že o peniaze bude veľký záujem.

„Až 97 percent zvyšujúceho sa salda zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami tvoria hotové potravinárske výrobky a polotovary. Je potrebné systémovo zmeniť štruktúru celého odvetvia a investovať do spracovania. V opačnom prípade bude nasledovať scenár, ako to bolo pri spracovaní cukru – ak odídu spracovatelia, nebude mať pre koho produkovať špecializovaná rastlinná ani živočíšna výroba. Vzniká preto otázka, čo je hlavným cieľom celej Spoločnej poľnohospodárskej politiky a najmä politiky nášho ministerstva,“ skonštatovala Venhartová.

Bez peňazí na investície situáciu v sektore producenti prirovnávajú k státiu na jednom mieste.

„Investičné výzvy nie sú „bonus“, ale základný nástroj na to, aby potravinárske podniky vedeli modernizovať výrobu, znižovať svoju energetickú náročnosť a najmä aby vedeli takýmto spôsobom zostať konkurencieschopné na spoločnom európskom trhu,“ upozornila Jana Holéciová z SPPK.

Čas sa kráti

V prípade investícií do veľkých poľnohospodárskych podnikov ide spravidla nielen o finančne, ale aj o časovo náročné projekty. Modernizácia výroby v spomínanom hydinárskom podniku v Topoľčanoch sa ťahala cez tri roky. Čas zaberá príprava projektu, potrebné byrokratické a administratívne úkony napríklad pri stavebných povoleniach, aj obstarávanie nových liniek a ďalšej techniky.

„Náročné výzvy je potrebné vypisovať na začiatku programovacieho obdobia z dôvodu získania príslušných povolení. Stavebná a povoľovacia príprava môže trvať niekoľko mesiacov, až rok,“ upozornila Jana Venhartová.

S vyhlásením výzvy tak podľa producentov potravín nemožno už veľmi váhať.

„Ak bude vyhlásená potravinárska výzva v tomto roku, tak by sa projekty mohli realizovať,“ vysvetlila Jana Holéciová z SPPK.

Marketing áno, zelená nafta nie

Okrem investičnej výzvy budú tento rok podľa ministra pre potravinárov k dispozícii aj prostriedky z marketingovej schémy štátnej pomoci.

„Počítame v rozpočte s týmito finančnými prostriedkami zhruba v tej sume, ako bola v minulom roku. Tu treba povedať, že i napriek tomu, že konsolidujeme a každé ministerstvo nejako škrtá finančné prostriedky, ktoré má, my sme sa v zásade nejako nedotkli štátnej schémy a národných podpôr,“ vyjadril sa Richard Takáč, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Vlani podľa Potravinárskej komory Slovenska v rámci tejto schémy štátnej pomoci potravinári získali 2,3 milióna eur.

„Je to dobrý nástroj, ale očakávali sme vyššiu alokáciu a presnejšie podmienky oprávnených nákladov,“ skonštatovala Jana Venhartová.

Očakávania potravinárov sa v blízkej dobe zrejme nenaplnia ani v súvislosti s dlho diskutovanou potravinárskou zelenou naftou. O nej sa hovorí už roky, zatiaľ však na tento typ podpory majú nárok len poľnohospodári. Podľa vyjadrení šéfa rezortu to tak aj zostane.

„Otázka pre zelenú naftu pre potravinárov tu bola dlhodobejšie. Nie je to téma, ktorou by sme sa teraz nejako intenzívne zaoberali,“ skonštatoval Takáč.

Podľa neho schéma štátnej pomoci ide vždy ruka v ruke s finančnými prostriedkami, ktoré na to treba nájsť v štátnom rozpočte.

„Ako som spomenula, musíme si jasne povedať, čo je cieľom poľnohospodárskej politiky štátu. Pokiaľ to má byť potravinová bezpečnosť, bez dostatočnej podpory potravinárov to nepôjde,“ zareagovala Jana Venhartová z Potravinárskej komory Slovenska.