Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva bol rezortným ministerstvom poverený úlohou na ocenenie mimoprodukčných funkcií poľnohospodárstva. Za týmto účelom došlo k vypracovaniu dotazníka, ktorý je zameraný na prieskum preferencií a ochoty obyvateľov platiť za mimoprodukčné funkcie – verejné statky poľnohospodárstva.
Stav žatvy je rôzny podľa aktuálnej kondície pôdy a porastov, na ktoré vplývalo extrémne jarné sucho a neskôr výdatné zrážky. Momentálne daždivé počasie predlžuje žatvu a v niektorých lokalitách môže spôsobiť aj poľahnutie porastov, respektíve zníženú kvalitu obilia. Uviedol to pre TASR Matej Korpáš z tlačového oddelenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Ako jeden muž stáli plece pri pleci Juraj Mačaj, najväčší slovenský producent zeleniny, Peter Repiský, prvovýrobca kravského mlieka, Peter Schultz, predseda z mojmírovského družstva, ktoré okrem iného poznajú aj milovníci kvalitného vína, Róbert Kovács, významný pestovateľ cukrovej repy, Oliver Šiatkovský z Maduníc, ktorý pestuje napríklad cibuľu alebo jahody, Marek Šimunek s rozsiahlymi výmerami ovocných sadov v okolí Nových Zámkov alebo Miroslav Štefček z Liptova, ktorý udržiava zamestnanosť aj cez bohatú pridruženú výrobu podniku, ktorý vedie.
Žatva veľmi pomaly začína aj v severnejších oblastiach Slovenska. Počas žatevného výjazdu v Poľnohospodárskom družstve Očová sa o tom presvedčil aj štátny tajomník agrorezortu Martin Fecko. V programe zaslanom novinárom sa ešte počítalo s účasťou Jána Mičovského, prvého muža ministerstva pôdohospodárstva. Ten sa však z dôvodu odvolávania predsedu vlády, v národnej rade, pre kauzu odpísanej diplomovej práce podujatia nezúčastnil.
Slovenské orgány nevyužili všetky možnosti, aby zaručili efektívne a transparentné vynakladanie 450 miliónov eur vo forme priamych platieb určených poľnohospodárom. Vyplýva to zo záverov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Na jej základe konštatuje, že systému chýba cielená kontrola a trpí nedostatkami v legislatíve. Systém priamych platieb garantuje Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA).
Rada ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo rokovala v pondelok 20. júla 2020 v Bruseli. Agroministri sa fyzicky stretli vôbec prvý raz od januára 2020, to znamená od začiatku koronakrízy. Na stole bola diskusia o stratégii z farmy na vidličku, o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky a o situácii na trhu v kontexte s COVID-19. Náš minister však chýbal.
Od prvého prípadu pozitívneho nálezu afrického moru ošípaných (AMO) na území Slovenskej republiky uplynul takmer rok. Počas tohto obdobia sa nákaza rozšírila v poradí už do piateho okresu na Slovensku. K okresu Trebišov, Michalovce, Košice-okolie a Košice-mesto, pribudol okres Rožňava. Celkovo na Slovensku evidujeme už 221 prípadov AMO u diviačej zveri.
Osevné plochy maku sa tento rok v Českej republike, podľa údajov tamojšieho štatistického úradu (ČSÚ), medziročne zvýšili o 12,5-percenta na 40 255-hektárov. Približne 840 pestovateľov pestuje túto plodinu na 1,6 percenta celkových osevných plôch. Ešte však nie je isté, že sa o toľko zvýši tiež úroda. Pestovatelia sa obávajú plesňových chorôb spojených s tohtoročnou väčšou vlhkosťou, povedal dnes na tlačovej konferencii predseda spolku Český modrý mak Jaromír Gec.
Hlavným problémom slovenského poľnohospodárstva je najmä rozdrobenosť poľnohospodárskej pôdy, problémom potravinárstva finančné poddimenzovanie. Uviedla to na tlačovej besede v Bratislave poslankyňa Národnej rady (NR) SR za stranu SaS Jarmila Halgašová po skončení workshopu 'Nitriansky kraj - poľnohospodársky a potravinársky región'.
Najkomentovanejšie za 7 dní