Tohtoročnú žatvu necharakterizuje len pomalý priebeh a naťahovanie prác pre častejšie dažde, ale aj vyšší počet požiarov. Hasiči od začiatku žatevnej sezóny zasahovali na poliach častejšie ako vlani.

„Počas žatevnej sezóny v minulom roku evidujeme 50 požiarov, v rovnakom období tohto roku 65 požiarov. V roku 2024 bolo v tomto období najviac požiarov v okrese Dunajská Streda – 6 požiarov, a v roku 2025 v okrese Nové Zámky – 10 požiarov,“ vysvetlila pre poľnoinfo.sk Zuzana Geguššová, hovorkyňa Hasičského a záchranného zboru.

Požiare sa v žatevnom období vo vyššej či nižšej miere vyskytujú každoročne.

„Nie sú výnimočným javom, nakoľko sa spracováva suchý horľavý materiál – slama, a to pri klimatických podmienkach vhodných pre vznik a šírenie požiarov. Najčastejšie príčiny vzniku požiarov sú spojené s technickým stavom žatevnej a ostatnej techniky používanej počas žatvy, ďalej častými príčinami sú manipulácia s otvoreným ohňom a vypaľovanie trávnatých porastov v tesnej blízkosti poľnohospodárskych plôch,“ dodala Geguššová.

Vedie Nitriansky kraj

Najvyšší nárast požiarovosti oproti vlaňajšku je v Nitrianskom kraji, kde tento rok hasiči zasahovali na poliach až 26-krát. Vlani to bolo len desaťkrát. Oheň neobišiel ani okres Levice.

„Žatva sa poriadne ani nezačala a už sme mali zaznamenané prvé požiare. Takže do žatevných prác sme určite nevstupovali s úsmevom. Dá sa povedať, že od 1. júla sme za krátke obdobie takmer každý druhý deň zaznamenali nejaký požiar. Bolo to značne frustrujúce, zvýšilo to nervozitu aj obavy z toho, čo nás čaká. Je skľučujúce, keď tak často vidíte dym na oblohe a viete, že je to požiar poľa,“ uviedol pre poľnoinfo.sk Milan Halmeš, predseda PD Žemberovce a predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Levice.

Ohňom utrpela najmä úroda, škody na hmotnom majetku ani na zdraví nenastali.

„V dvoch prípadoch nešlo o našich členov, tam zhoreli strniská. U našich členov sme zaznamenali 5 požiarov. Horela pšenica, jačmeň a dokonca aj ostropestrec mariánsky. Oheň zasiahol celkovo plochu 73 hektárov a spôsobil škodu 85 600 eur,“ dodal Halmeš.

Dôsledok opekačky

Oheň sa tento rok vyhýba poliam v Žilinskom kraji, kde dosiaľ požiar v tejto sezóne nezaznamenali. V Trenčianskom kraji horelo raz, po päť požiarov bolo v Prešovskom a Bratislavskom kraji. Sedemkrát horelo v Banskobystrickom kraji a o jedenkrát viac v Košickom. Trnavský kraj zaznamenal doteraz na poliach 13 požiarov.

„S ohňom sme bojovali aj na našich poliach. Konkrétne nám zhorelo 10 hektárov pšenice a vznikla škoda asi 11 tisíc eur. Išlo o rozsiahly požiar, ktorý zasiahol 22 hektárov a okrem nás postihol aj susedný podnik z Červeníka. Tamojší pestovatelia v tom čase dokonca neďaleko kosili pšenicu, a snažili sa na vznietenom poli zachrániť, čo sa dalo, ale pri ohni takéhoto rozsahu toho veľa neurobíte,“ vyjadril sa Oliver Šiatkovský, predseda PVOD Madunice a predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trnava.

Aj v tomto prípade bola príčinou ľudská nedbanlivosť.

„V horúčavách stačí, ak niekto pri ceste odhodí nezahasený ohorok z cigarety. Oheň môže vzniknúť, aj keď sa slnko odráža od odhodenej sklenej fľaše. V našom prípade bolo príčinou to, že si niekto pri neďalekom jazere opekal. Najskôr sa chytil kúsok okolitého lesíka a potom sa to dostalo na polia,“ dodal Šiatkovský.

Prevencia

V snahe o zníženie požiarovosti aj počas žatvy Hasičský a záchranný zbor zdôrazňuje najmä význam prevencie.

„V prvom rade je nevyhnutné, aby žatevná a ostatná poľnohospodárska technika bola na žatvu pripravená po technickej stránke. Samozrejme, nevyhnutná je pravidelná kontrola techniky s potrebou pravidelného čistenia od nánosov organického prachu. Ďalej je nevyhnutné úplne zamedziť používaniu a manipulácii s otvoreným ohňom počas žatevných prác,“ pripomenula Zuzana Geguššová, hovorkyňa HaZZ.

Počas žatevných prác majú poľnohospodári povinnosť zabezpečiť niekoľko opatrení na predchádzanie vzniku požiaru a účinné zdolávanie prípadného ohňa.

„Medzi základné opatrenia patrí prednostný zber obilia pri komunikáciách, železničných tratiach a skládkach odpadov, zabezpečenie zákazu fajčenia, ako aj zabezpečenie akcieschopnej cisterny s vodou a pluhu pri kombajnovom zbere obilia na ploche väčšej ako 10 hektárov. Povinnosťou je tiež zabezpečenie techniky dostatočným množstvom akcieschopných hasiacich prístrojov a tiež to, aby bola technika používaná počas žatvy v dobrom technickom stave,“ dodala Geguššová.