Stropovaním a degresivitou by sa mali v budúcom programovom období postupne znižovať priame platby na pôdu pre veľké poľnohospodárske podniky v EÚ. Európska komisia vo finančnom pláne na toto obdobie dala jasnú odpoveď na námietky, že dnešné rozdelenie poľnohospodárskych dotácií nie je spravodlivé a najväčšiu časť balíka si rozdeľuje hŕstka veľkých agropodnikov.

Podľa návrhu Viacročného finančného rámca (VFR) to chce EK napraviť zavedením stropu: žiaden poľnohospodársky podnik nedostane viac ako stotisíc eur za rok, pričom platby sa postupne znížia aj farmám poberajúcim viac ako 20-tisíc eur.

Slovensko patrí k tým, kde sa najviac uberie

Portál Politico na základe údajov z fiškálneho roku 2023 (podľa žiadostí o dotácie podané v roku 2022) vyrátal, o koľko prídu veľké farmy v jednotlivých krajinách pri zavedení plánovaného systému. Slovensko, ktoré vedie tabuľku ako krajina s najväčším podielom veľkých poľnohospodárskych podnikov na celkovej výmere obrábanej pôdy, bude čeliť zníženiu pri 85 percentách dnes vyplácaných dotácií. Bude sa to však týkať spolu iba 13,3 percenta poľnohospodárskych podnikov.

Vláda bude mať k dispozícii nástroje, ako tieto peniaze presmerovať na podporu malých a mladých farmárov a tých, čo hospodária ekologicky, udržateľne a s príspevkom pre spoločnosť. V akom pomere a v akom mechanizme – to bude jasné, až keď sa zásady vo VFR ďalej rozpracujú. Pravdepodobne sa takto využije na Slovensku len časť ušetrených peňazí, zvyšok sa presmeruje do iných členských štátov EÚ, tam, kde je malých fariem pod príjmovou hranicou 20-tisíc eur najväčšie percento, napríklad do Grécka (90%), Poľska (80%), či Rakúska (75%).

“Viem, že niektorým členským štátom sa to nebude páčiť. Ale ak sa chceme lepšie podporovať mladých poľnohospodárov, nových a malých farmárov, musíme to odniekiaľ vziať,” povedal európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen v Európskom parlamente v júli.

Šetrenie na úkor veľkých

Podľa údajov EK sa 80 percent priamych platieb v EÚ vypláca pätine poľnohospodárskych podnikov. Návrh EK predpokladá priame platby na hektár vo výške 130 až 240 eur, ale u žiadneho poľnohospodárskeho podniku by nepresiahli sumu stotisíc eur, čo by sa týkalo pri hornej hranici platieb fariem s výmerou rádovo nad 415 hektárov. Platby sa však majú o štvrtinu znížiť aj tým, čo dnes dostávajú 20 až 50-tisíc eur ročne a o polovicu tým, ktorým EÚ vypláca na pôdu 50 až 70-tisíc eur. Viac ako 54 percent úhrnu vyplatených dotácií získali vo fiškálnom roku 2023 farmy, ktoré poberali viac ako 20-tisíc eur. Čiže  zníženie by sa malo týkať viac ako polovice vyplácaných peňazí, čo znamená výrazné posilnenie balíka EÚ pre poľnohospodárstvo na úkor veľkých podnikov.

Štruktúra na Slovensku

Na Slovensku sa zníženie podľa odhadov Politico bude týkať 85 percent úhrnu všetkých vyplácaných dotácií na pôdu, veľmi podobná je aj situácia v Českej republike. Farmy s výmerou viac ako 50 hektárov obrábajú na Slovensku podľa údajov Eurostatu viac ako 90 percent využívanej poľnohospodárskej pôdy, pre porovnanie v celej EÚ veľké poľnohospodárske podniky obhospodarujú približne dve tretiny pôdy.

Poľnohospodárske podniky, ktoré poberajú nad stotisíc eur ročne, si na Slovensku rozdelia 64,6 percenta (v ČR 63,3 percenta) priamych platieb na pôdu, pričom v krajinách ako Francúzsko, Holandsko, Grécko či Rakúsko iba zopár percent (jednociferné číslo). Vysoký podiel takýchto fariem má napríklad aj Dánsko alebo Bulharsko, ale tabuľku vedie Slovensko a Česko s jednoznačným náskokom okolo 30 percent. Na opačnom konci tabuľky sa nachádza Grécko, kde 90 percent peňazí vyplatených na pôdu dostali farmári, ktorí poberajú menej ako 20-tisíc eur.

Keď však berieme do úvahy počet poľnohospodárskych podnikov, ktorých sa má budúce krátenie priamych platieb týkať, na Slovensku to vychádza iba 13,3 percenta z celkového počtu poberateľov podpôr (v ČR 18 percent). Najviac fariem to postihne vo Francúzsku a v Luxembursku (okolo 40 percent), v týchto krajinách je totiž vysoké percento stredných fariem s ročným príjmom priamych platieb v rozmedzí od 20 do 100-tisíc eur.

Očakávajú sa búrlivé debaty

Návrh VFR, ktorý EK predložila v júli, prináša viacero zmien pre poľnohospodárov z hľadiska objemu aj štruktúry pomoci. Je to však iba návrh, ktorý musí schváliť Európsky parlament aj Európska rada, rokovania sa začínajú v septembri. Problém nerovnomerného rozdelenia finančných prostriedkov to navyše nemusí zásadne ovplyvniť, nakoľko veľké podniky sa dajú legálne rozdeliť na viacero malých bez toho, aby sa akokoľvek zmenila štruktúra poľnohospodárskych činností.

Stropovanie odsúdila Slovenská poľnohpspodárkska a potravinová komora (SPPK) aj slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč.

„Gro poľnohospodárskej výroby na Slovensku zabezpečuje malý počet poľnohospodárov. Ten priemer je u nás vyšší a väčšie farmy prídu o zdroj financovania priamych platieb, toto je obrovský problém,“ uviedol podpredseda SPPK Miroslava Štefček v stanovisku na internetovej stránke SPPK.

Podľa ďalšieho podpredsedu SPPK Emila Macha by takéto opatrenie ohrozilo potravinovú bezpečnosť nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ.

„Podpora malým poľnohospodárom, ktorí majú vyrábať potraviny, je politický fetiš. Treba si uvedomiť, že vysoké percento všetkej produkcie, nielen na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete, produkujú veľké poľnohospodárske subjekty. Práve oni dokážu priniesť na stôl spotrebiteľom cenovo dostupné a kvalitné potraviny,“ uviedol Emil Macho v stanovisku SPPK.

Richard Takáč sa k tejto téme vyjadroval aj na májovom zasadaní Rady ministrov EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (Agrifish).

„Diskusia o lepšom zameraní podpory je správna, vyvarujme sa však deleniu fariem iba podľa veľkosti. To by mohlo znevýhodniť farmárov v niektorých členských štátoch s odlišnou štruktúrou fariem, ktorá často vyplýva z historického vývoja. Podporu musíme smerovať tam, kde sa reálne produkuje,“ uviedol Takáč na plenárnom zasadaní rady Agrifish.