Pre budúcnosť poľnohospodárstva Európskej únie je kľúčové zabezpečiť primeraný rozpočet a zachovať súčasnú štruktúru Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Vyplýva to z diskusie ministrov EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov, ktorí sa na pondelkovom zasadaní v Bruseli už po tretíkrát zaoberali Víziou Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Tento dokument, ktorý EK predstavila 19. februára, má určiť ďalšie smerovanie sektora. Poľské predsedníctvo v pondelok zhrnulo stanoviská jednotlivých štátov do súboru otázok a odporúčaní.

Czesław Siekierski, poľský minister poľnohospodárstva ocenil, že sa proces zmien podľa vízie uskutočňuje na základe dialógu s farmármi, čo je podľa neho predovšetkým zásluhou komisára EÚ pre poľnohospodárstvo Christopha Hansena.

Evolúcia, nie revolúcia

„Bez poľnohospodárov by sme nemali na tanieroch jedlo. Chceme preto zabezpečiť, aby boli ich názory zahrnuté pri formovaní budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky a aby sa im dostalo podpory, ktorú potrebujú, aby mohli nakŕmiť Európu,“ uviedol Siekierski.

Na tlačovej konferencii ďalej uviedol, že ide o „evolučné“ a nie „revolučné“ zmeny a budú sa realizovať postupne s ohľadom na dosiahnutý pokrok, aby mali jednotlivé štáty čas zaradiť ich do svojej administratívy.

„Potrebujeme urobiť zmeny, ale nie revolučné zmeny, musíme brať do úvahy doterajšie skúsenosti, už sme toho uskutočnili veľa v novom modeli,“ uviedol na tlačovej konferencii, pričom spomenul ako príklad ekoschémy.

Tri námietky Slovenska

Richard Takáč, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenska, na plenárnom zasadaní predstavil kľúčové body, ktoré by mala vízia zohľadniť. Medzi nimi sa zastával financovania väčších fariem, ktoré by v novom modeli podľa vízie mohli byť znevýhodnené v porovnaní s malými a rodinnými podnikmi.

„Diskusia o lepšom zameraní podpory je správna, vyvarujme sa však deleniu fariem iba podľa veľkosti. To by mohlo znevýhodniť farmárov v niektorých členských štátoch s odlišnou štruktúrou fariem, ktorá často vyplýva z historického vývoja. Podporu musíme smerovať tam, kde sa reálne produkuje,“ uviedol Takáč na plenárnom zasadaní.

Zároveň sa vyslovil proti spojeniu rozpočtu SPP do jednotného fondu či s inými finančnými nástrojmi mimo rezortu.

„Farmári sa obávajú, že by sa znížila podpora vidieka a namiesto zjednodušenia by nastal chaos v administratíve. To by mohlo natrvalo oslabiť stabilitu a fungovanie poľnohospodárskeho sektora. Slovensko sa preto zasadzuje za uchovanie dvojpilierovej SPP,“ uviedol.

Pobaltské štáty za podporu hraničných regiónov

Eurokomisár Hansen zdôraznil flexibilitu pri realizácii vízie v jednotlivých štátoch.

„Jednotné riešenie pre všetkých neexistuje, preto sa treba od tejto praxe odkloniť. Navštívil som doteraz 16 štátov EÚ a videl som, aké je európske poľnohospodárstvo rôznorodé,“ uviedol.

Dodal, že dostal uistenie od predsedníčky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej, že SPP bude hrať v budúcom rozpočte kľúčovú úlohu.

„Prijmeme pre ekologickú udržateľnosť niekoľko stimulov a zároveň je potrebné realizovať kompas udržateľnosti, aby sme boli schopní odmeňovať poľnohospodárov za ekosystémové služby,“ uviedol k myšlienke zahrnutej vo vízii umožniť poľnohospodárom dodatočné zdroje príjmov.

Ministri pobaltských štátov Lotyšsko, Litva a Estónsko predstavili v pondelok v Bruseli spoločné stanovisko k vízii, ktoré reaguje aj na otázku ekosystémových služieb.

„Je nevyhnutné odstrániť obmedzenia, ktoré bránia farmárom obchodovať s bioplynom vyprodukovaným na farmách alebo im neumožňujú využívať techniku a technológie nadobudnuté s podporou eurofondov na komerčné účely,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré včera v Bruseli predstavilo Lotyšsko.

Stanovisko pobaltských štátov reflektuje aj pozície ďalších štátov EÚ hraničiacich s Ukrajinou alebo Ruskom. Týkalo sa okrem iného dokončenia externej konvergencie, vyrovnania platieb na pôdu medzi jednotlivými krajinami do roku 2028, dodatočných finančných zdrojov pre rozvoj vidieka, či finančnej podpory pre hraničné regióny, ktorým by mala EÚ venovať zvýšenú pozornosť.

„Je potrebné určiť taký harmonogram, aby mali členské štáty dostatok času spolurozhodovať o nových pravidlách a zapracovať ich do svojej administratívy,“ uvádza sa v stanovisku.

Zjednodušenie už v budúcom roku

Ministri poľnohospodárstva diskutovali aj o súbore návrhov na zjednodušenie pravidiel, ktoré predstavila eurokomisia 15. mája. Navrhované zmeny sa týkajú zníženia administratívnych povinností pre poľnohospodárov aj inštitúcie, predpokladajú znižovanie počtu kontrol a zjednodušenia pre malé farmy. Podľa Hansena tento balík opatrení zníži náklady inštitúcií o 210 miliónov eur ročne.

„Zjednodušenie pre farmárov aj štátne orgány chceme dosiahnuť už v tomto roku. Je dôležité, aby Európsky parlament prijal tieto opatrenia rýchlo a mohli sa začať uplatňovať od budúceho roku,“ uviedol Hansen.

Obchod s Ukrajinou sa zníži

Na rokovaní o situácii na trhu s poľnohospodárskymi komoditami a potravinami sa zúčastnil aj ukrajinský minister pre agrárnu politiku a potraviny Vitaliy Kovaľ. Vo vzťahu k obchodu s Ukrajinou sa EÚ od 5. júna 2025 vracia k asociačnej dohode namiesto v súčasnosti platnej dohody o voľnom obchode.

„Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny, ale nesmie byť na úkor konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva, zvlášť susedov Ukrajiny. Čo sa týka poľnohospodárstva a potravinárstva, nie je možná úplné otvorenie trhu,“ uviedol Czesław Siekierski.

Takáč žiada účinnú pomoc

Poľský minister poľnohospodárstva konštatoval, že európske trhy sú stabilné a ukazujú určité oživenie, avšak niektoré skutočnosti môžu ohroziť tohtoročné výsledky: mrazy a suchá ovplyvnia výsledok žatvy a choroby zvierat živočíšnu produkciu. Spomenul aj Slovensko a Maďarsko, kde slintačka a krívačka spôsobila veľké škody.

K tomuto ochoreniu zvierat vystúpil aj Takáč na plenárnom zasadaní a žiadal vypracovanie účinného mechanizmu na „zrýchlenie finančnej pomoci, zníženie neistoty a zabezpečenie kontinuity hospodárskej činnosti“.

„Považujeme za potrebné skrátiť postup posudzovania žiadostí o podporu a odstrániť zbytočné administratívne prekážky. Je tiež nevyhnutné zaviesť jasne vymedzené lehoty na vyplácanie pomoci, aby poľnohospodári mohli lepšie plánovať a stabilizovať svoje operácie.“

Uviedol, že hovoril osobne s Hansenom o tom, že žiadna krajina nemôže byť pripravená na škody takých rozmerov, k akým došlo v uplynulých mesiacoch na Slovensku: prišlo o 8 000 kusov hovädzieho dobytka, predovšetkým dojníc.

„Na Slovensku sme reagovali veľmi rýchlo, pružne a odborne, zastavili sme šírenie tohto veľmi ťažkého vírusového ochorenia a tak sme pomohli aj ostatným krajinám EÚ. Preto vyzývame EK, aby našla mechanizmy na to, aby sme vedeli rýchlejšie odškodniť poľnohospodárov,“ povedal Takáč novinárom.

Slovenský minister pôdohospodárstva zároveň ocenil zjednodušovanie SPP, a vyjadril sa aj k otázke odlesňovania, v ktorom by od januára budúceho roka mali vstúpiť do platnosti nové pravidlá.

Odkedy EK predstavila víziu 15. februára, ministri sa ňou zaoberali na rade Agrifish vo februári a v marci, kedy poverili Špeciálnu komisiu pre poľnohospodárstvo, aby ďalej rozpracovala jednotlivé detaily návrhov. Dosiaľ sa uskutočnili štyri zasadania tejto komisie.