Významné ochorenie štát nezvláda. Podľa vinohradníka chýba metodika aj komunikácia
Výkladná skriňa nášho poľnohospodárstva – ako je často označovaný sektor vinárstva a vinohradníctva, sa o pár rokov môže stať minulosťou. Upozorňujú na to pestovatelia viniča, ktorí bojujú s ochorením zlaté žltnutie viniča. Prvý raz bolo u nás potvrdené v roku 2021, odvtedy postupuje a v niektorých lokalitách mu už padajú za obeť výrazné výmery viníc.
„Nie som presvedčený o tom, že naše úrady pochopili závažnosť problematiky. Nám hrozí kompletná likvidácia slovenského vinohradníctva, ale kompletná,“ skonštatoval Tomáš Kasnyik z rodinného vinárstva zo Strekova.
Práve v tomto regióne, ktorý bojuje so šírením ochorenia, sa konalo aj stretnutie vinárov s úradníkmi z Ústredného kontrolného a skúšobného úradu poľnohospodárskeho. Prvé bolo ešte vlani na jeseň, to ďalšie počas minulého týždňa.
„Na vlaňajšom stretnutí sme dohodli niektoré kroky. Prvým bodom bolo, že do jari 2025 ÚKSUP spraví osvetu, čo znamená, že bude informovať pestovateľov cez svoje kanály, cez rôzne odborné časopisy, cez médiá o tom, akú veľkú hrozbu predstavuje toto ochorenie. Dodnes nikto nedostal ani len informačný mail. Podstránku s informáciami o chorobe zverejnili len pred pár týždňami,“ skonštatoval v minulom týždni Tomáš Kasnyik.

ÚKSÚP – Ohýbanie a sčervenanie listov viniča napadnutého fytoplazmou.
Prípadov pribúda
Ochorenie bolo potvrdené v roku 2021 v okrese Nové Zámky. V Strekove ho úrady potvrdili v roku 2024, hoci na príznaky ochorenia pestovatelia upozorňovali už o rok až dva skôr.
„Konkrétne my pestujeme vinič na ploche 108 hektárov. Vlani sme mali napadnutých 5 percent výmery, tento rok je to 40 percent výmery. Choroba sa šíri desaťnásobne každý rok. Teda ak dnes máte napadnutých 100 koreňov, o rok to bude tisíc a o dva roky 10 tisíc,“ dodal Kasnyik.
Podľa neho sa zlaté žltnutie viniča šíri nielen po strekovskom regióne, ale po celom Slovensku.
„V rámci regiónu Strekova sú pestovatelia, ktorí majú 80 až 90 percent plochy napadnutej. Na stretnutí v minulom týždni sme tu mali 40 vinárov z celého Slovenska, a každý povedal, že ochorenie má. Niekto na pár kroch, niekto na viacerých,“ vysvetlil Kasynik.
Presnú analýzu situácie z regiónu Strekova budú mať pestovatelia o niekoľko týždňov. V polovici augusta poslali na laboratórne testovanie 110 vzoriek.
„Napriek tomu, že ochorenie tu máme oficiálne potvrdené, dodnes tu nemáme karanténu. Odpoveď na to, prečo je to tak, som stále nedostal. Keď tu nie je karanténa, funguje sa normálne, pestovatelia predávajú aj štepy, očká, neplatia žiadne obmedzenia, žiadne predpisy,“ upozornil vinár.
Boj s vírusom aj cikádami
Viacerí vinohradníci už s chorobou začali bojovať po svojom. Po vzore príkladov zo zahraničia je potrebné zlikvidovať kry, napadnuté vírusom, zároveň aj cikády, ktoré vírus prenášajú.
„Študoval som podmienky, ktoré platia v Rakúsku, Maďarsku či vo Francúzsku. Všade je povinnosť pestovateľa používať príslušný insekticíd. Vo viniciach majú lapače a keď začnú cikády lietať, nariadi sa povinné postrekovanie, a následne samozrejme aj likvidácia napadnutých krov. U nás nie je metodika, nie je systém, a ani len to, že by úrady rozoslali informáciu pestovateľom, čo majú robiť,“ upozornil Kasnyik.
Práve neexistencia metodiky a kompetencie nariadiť likvidáciu je podľa neho kameňom úrazu.
„Máme tu neobrábané vinohrady. V zahraničí, napríklad aj v Maďarsku, existuje spoločný fond s prostriedkami, ktoré sa využívajú na likvidáciu takýchto plôch. Pretože vy ako pestovateľ darmo zlikvidujete kry a robíte opatrenia, ak máte na blízku takýto neobrábaný vinohrad, o ktorý sa nik nestará. Môžete urobiť všetko, ale zdroj prenosu ochorenia, cikáda americká, zostane v regióne a šíri ochorenie ďalej,“ vysvetlil pestovateľ.

ÚKSÚP – Príznaky napadnutia na viniči sú aj čierne pľuzgieriky.
Pribudne neobhospodarovaných plôch?
Podľa Komoditnej situačnej a výhľadovej správy v sektore bola vlani na Slovensku zaregistrovaná celková plocha vinohradov o rozlohe 13 003,08 hektára. Rodiace vinohrady predstavovali 11 215,23 hektára, pričom výmera mladých, ešte nerodiacich vinohradov do 3 rokov, predstavovala 347,15 hektára. Zostáva 1 440 hektárov vinohradov, ktoré zrejme spadajú do kategórie neobhospodarovaných. V správe však na ne konkrétne poukázané nie je. V roku 2023, keď ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na otázky portálu poľnoinfo.sk bežne cez komunikačné oddelenie odpovedalo, nám zaslalo štatistiku týkajúcu sa vinohradov.
Z nej vyplýva, že v roku 2022 bolo u nás neobhospodarovaných 2 373 hektárov, pričom celková výmera vinohradov vtedy činila plochu 14 364 hektárov. Hoci celková plocha, ako aj plocha neobhospodarovaných vinohradov klesá, pestovatelia majú obavy, že by práve podiel opustených vinohradov mohol začať rásť.
„Pri zlatom žltnutí viniča ker prestáva rodiť a vypadne. V istej chvíli vinohrad pri tomto ochorení dosiahne hranicu, že prestane byť ekonomicky rentabilný, a pestovateľ ho prestane obrábať. Na Slovensku momentálne nefunguje systém odškodnenia, v rámci ktorého by vinohradník mal preplatené škody a náklady za to, že napadnuté kry likviduje a snaží sa zabrániť šíreniu. Nie sú na to peniaze, a nie sú prostriedky ani na vyklčovanie. Takže prakticky to môže znamenať, že vinohrady prestanú vinohradníci obrábať, a bude ich stále viac a viac neobrábaných, čo bude stále väčší zdroj pre túto chorobu,“ upozornil Kasnyik.
Situáciu prirovnal k nákaze slintačkou a krívačkou, s ktorou pred pár mesiacmi bojovali chovatelia hospodárskych zvierat, hoci jej postup je v praxi rýchlejší, ako zlaté žltnutie viniča.
„Všetci si dobre pamätáme, aké prísne opatrenia boli nariadené pri SLAK. Ak chceme mať o 3 až 5 rokov na Slovensku vinohrady, rovnako prísne opatrenia a kroky by boli potrebné aj pri zlatom žltnutí viniča,“ dodal Kasnyik.
Čo radí ÚKSÚP?
Informácie o ochorení možno na stránke Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu v sekcii Odboru ochrany rastlín aktuálne nájsť. Kedy boli pridané však spätne overiť nemožno. Na stránke sa v súčasnosti nachádza Akčný plán boja proti zlatému žltnutiu viniča a vektoru Scaphoideus titanus vo vinohradoch. Obsahuje tiež kontakty na inšpektorov, ktorých treba v prípade pozorovania príznakov na viniči kontaktovať, ako aj informáciu, že situáciu treba stručne popísať a zdokumentovať fotografiou zaslaním e-mailu na adresu ochrana@uksup.sk.
Rovnako je na stránke zverejnená informácia o vyhlásenej karanténe, ktorá sa však vzťahuje na okres Nové Zámky a je datovaná na marec 2023. Zamorená zóna bola lokalizovaná v obci Dvory nad Žitavou, nárazníkovú zónu úrady vytýčili na okruh 1,5 kilometra.
Najnovšie informácie zverejnené na stránke tiež prinášajú aktualizovaný zoznam prípravkov, ktoré možno použiť vo viniciach či ovocných sadoch v rámci šetrného hospodárenia – aktualizácia vyšla vo Vestníku MPRV SR 12. augusta 2025, teda pred dvoma týždňami.
„Vzhľadom na rýchly nárast viditeľných príznakov zlatého žltnutia viniča (Grapevine flavescence dorée phytoplasma) vrátane zvýšeného počtu pozitívnych vzoriek a silných výskytov bzdochy mramorovanej (Halyomorpha halys) v ovocných sadoch, bol aktualizovaný zoznam účinných látok, ktoré sú zakázané pre šetrné hospodárenie pri pestovaní zeleniny, zemiakov a jahôd, pre šetrné hospodárenie v ovocných sadoch a pre šetrné hospodárenie vo viniciach tak, aby bola možné použiť širšie spektrum prípravkov na ochranu rastlín určených proti vektorovi – cikádke Scaphoideus titanus a uvedenej bzdoche,“ píše sa na webe ÚKSÚP.







Je priam tragické, ako zodpovedné ministerstvo a jemu podriadené organizácie pri tomto ochorení zlyhávajú. Najhoršie je, že: vo vinohradoch máme 2 ochorenia s rovnakými príznakmi: stolbur a zlaté žltnutie viniča (vinohradníci ich nevedia rozlíšiť); zlaté žltnutie viniča je závažná a karanténna choroba, ktorú spôsobuje fytoplazma Candidatus Phytoplasma vitis, pričom stolbur… Čítať viac »
Tak, niekto tu zaspal ako Šípková Ruženka, od Strekova až po Modrý Vrch má túto chorobu skoro každý vinár, prvý raz sa objavila táto choroba cca 5 rokov dozadu! Niekto to má na pár koreňoch ale sú taký, čo aj stovky koreňov!!! Do pár rokov v tejto oblasti takýmto tempom… Čítať viac »